2. kapitola - Výmena (2)

Keď sme konečne doleteli na mesiac, musel som si vydýchnuť, brat mal síce super-ultra-mega-bombastickú metlu, ale tá zima... hehe, nič príjemného.

A zistil som, že Moody je naozaj šialený, lebo pod kabátom mal oblečenú bielu nemocničnú košeľu, takže pravdepodobne ušiel z blázinca a navyše chcel zmeniť smer či čo, no radšej ani nespomínam. Alebo predsa len: chcel zmeniť smer, vraj aby nás nevystopovali, nech ich trošku zmätieme, keby náhodou. Šialený, že? Šialene opatrný! Určite sa len bojí, lebo je slabý! Pch, nie je taký namakaný ako ja! Len by sa tu objavili dáki smrťožrúti, hneď ich dám dole! Aj Voldy nech si príde a uvidí, čo ešte nevidel! Hé-já! Wrrr!

4. kapitola - Doba zla začína

4.kapitola – Doba zlá začína

 

,,Nájdete mi Pottera a privediete ho sem, živého! Chcem si s ním zatancovať," ľadový hlas Temného Pána bol počuť po celom výročnom (s)bále – stretnutí Voldemortovho ročníka po rokoch -, smrťožrúti sa natriasali v rytme hudby vychádzajúcej z veže v rohu sály. 

 

,,Choďte!" na nič nečakali a začali sa premiestňovať, stále v tanečných pózach, preč.

 

,,Veď ja si ťa nájdem, Harry Potter, nech si kdekoľvek, a potom to spolu na tanečnom parkete roztočíme!" povedal Temný pán a začal sa vlniť do rytmu disca.

3. kapitola - Tom Riddle alebo lord Voldemort

3.kapitola – Tom Riddle alebo lord Voldemort

Muž šokovane vyvalil oči. Laserový Paprsok ho zasiahol priamo do hrude. Jeho telo sa začalo prepadávať dozadu, kým sa nezastavilo v prapodivnom uhle, v oblúku. Na scénu vtedy nabehol striptér zahalený iba v priesvitnom závese. Záves na ňom zsssssssssssssa zavlnil, keď muž nadšene potriasal bokmi do rytmu akejsi pesničky a ten druhý muž – pre ktorého bol striptíz s laserovou šou pripravený - zmizol v jeho útrobách. (Ach bože! Najprv sníva o tom, ako si užíva s Voldym a teraz toto?!)

,,SIRIUS...SIRIUS!“

2. kapitola - Láska je mocná, atď.

2.kapitola – Láska je mocná, nemožno sa jej vyhnúť

 
Do ďalšieho dňa sa prebudil s dobrou náladou, jedno ho však veľmi trápilo. Jeho podivné sny. Nevedel si to vysvetliť. Netušil, čo znamenajú. (Ja to tuším, ale nechcem spoilerovať... takže si to nechám pre seba *vyplazí jazyk*) (a prosím ťa, ja ani nemusím byť čarodejnica či čítať dopredu, aby som pochopila, čo také sny znamenajú... Harry je prosto nadržaný!) (možno by sa mohol mrknúť pod paplón...)

Na raňajkách pozdravil svojich nových spolužiakov (úplne všetkých?) a začal jesť. Ucítil na sebe niečí pohľad. Otočil sa, no dotyčný alebo dotyčná svoj pohľad na neho už neupieral/a. (myslím, že Harry trpí syndrómom "Všetci sú do mňa zamilovaní") (veď gary stue osobne, nie?) Cítil sa divne a sám, pritom bolo okolo neho množstvo ľudí. 

1. kapitola - Podivné sny

1.kapitola - Podivné sny

 

Prešlo niekoľko dní, čo sa Harry ocitol v minulosti, čo bol ubytovaný v Deravom kotlíku. Len pred hodinou (skorý je...) poslal riaditeľovi Rokfortu, Dippetovi (čiarka) prihlášku. Celé dni rozmýšľal, čo do nej napísať. Nakoniec zvolil sonet na tému "zakázané ovocie najlepšie chutí" a dúfal, že tým v Dippetovi vyvolá záujem. Požičal si sovu od náhodného okoloidúceho, Hedvigu tu nemal. Ona v tomto čase neexistovala a v jednom čase nemohlo byť viac neexistujúcich osôb či zvierat (pochopili ste niekto túto vetu? xD) (ehm, ja aspoň približne chápem mnohým strašidelným veciam – ako napr. synergii, spomínanému paradoxu starého otca, parciálnej derivácii -, ale tamtej vete jednoznačne nie!). 

2. kapitola - Výmena (1)

2.(medzera)kapitola - Výmena

,,No konečne, Jay, skoro si prišiel znova neskoro na večeru, nabudúce ťa žiadam, buď tu už konečne presne!"

,,Áno, mami," dostal zo seba, našťastie si ho niekto (niekto? kto presne?) až tak nevšímal, veď jeho prítomnosť bola v dome samozrejmá (keďže v ňom býval!). Aspoň teda jeho brata, no teraz je Jaydenom Tailorom on. (Bože ten slovosled, ide ma roztrhnúť!)

 

S menším váhaním sa usadil vedľa muža stredného veku, ktorého vďaka Jaydenovým fotografiám (počkať, ono to boli fotky s Jaydenom, preto z nich zistil, ako vyzerá jeho adoptívny otec?) identifikoval ako Jasona Tailora, Jaydenovho adoptívneho otca. Obe dvojčatá si navzájom aspoň szzzzzzzzzz fotiek predstavovali rôzne dôležité osoby szzzzzzzzzzzo (*zomrela*) svojich životov, pretože by bol asi riadny trapas, keby Jay oslovil Ginny ako Hermiona a Hermionu ako Ginny, napríklad (pretože bez takého krásneho príkladu by si to čitatelia určite nedokázali predstaviť) (veru, autorka tým asi chcela naznačiť, že sme pomalší...). 

Žena, ktorá ho oslovila (čiarka) musela byť jeho dočasná mama - o chvíľku ju totiž plánoval vymeniť -, Alyssa (Milano, čo?). Obaja - Harry/Jay i ona - vyzerali byť milí a prívetiví. Harry dúfal, že ak sa niečo pokazí, tak ho nezabijú, veď vraždy sú protizákonné, (Nezabil ho Voldy, zabijú ho jeho rodičia.) predsa len, aj on súhlasím (ja nesúhlasím!) so šialeným a pritom dobrým nápadom svojho ešte o to šialenejšieho dvojčaťa.

1. kapitola - Rodina nekonečne dlho pospolu (3)

Jay bol na škole aj vo svojom blízkom okolí preslávený svojimi šialenými nápadmi a to by predsa nebol on, keby ho niečo nenapadlo. (a to by nebola autorka, keby to nebola debilina)

 

,,Harry," váhavo oslovil svoje dvojča.

 

,,Deje sa niečo?" na bratovej tvári sa začali značiť obavy.

 

,,Nie, nie! Ja len, no... ,"

 

,,Radšej to povedz hneď, lebo sa začnem báť, čo si vymyslel," Jayden sa zaškeril (a nebola toto Harryho replika? čo potom priamo v jej uvádzacej vete robí Jaydenovo škerenie sa? nemám tu dakomu vysvetliť, čo je to tá "uvádzacia veta", hoci z jej samotného pomenovania to akosi automaticky vyplýva?).

 

,,Čo keby sme si vymenili role?" vybalil na Harryho (čo pre komplikovanosť skloňovania autorka asi vyhlásila za slovo nesklonné, tak vďaka bohu za pohotovú reakciu, Crazy), ktorému okamžite sklaplo v hlave.

 

,,Čo ti sklaplo?"

"Sklápacia žehliaca doska."

1. kapitola - Rodina nekonečne dlho pospolu (2)

 ,,Potter! Okamžite zlez dolu z toho lustra!" hlas strýka Vernona skoro pomaly a o chvíľu zasa skoro rýchlo otriasal strenami, prodlahami, strolmi, stroličkami a iným nábrytkom. (ja som to už šla opravovať, kým mi došlo, že to tam bolo schválne...) (to vieš, inšpirovala ma "strena"...)

 

,,Už idem, strýko," všetci Dursleyovci si všimli, aký je Harry v poslednom čase smutný a samozrejme sa toho hodlali chytiť *úchylný výraz* (a ja musím túto priamu reč využiť ako dokonalý príklad nezmyselnej uvádzacej vety - čo má replika "už idem, strýko," spoločné s depresiou hlavného hrdinu? vraj nič? tak prečo ju práve tá depresia hlavného hrdinu uvádza?!) (prestaň to riešiť!) (pardon, ja si fakt nedokážem pomôcť! ale do nabudúceho razu podstúpim odvykačku, sľubujem! ak vlastne bude dáke nabudúce...) (bude) (jéj!).

 

,,Sprav raňajky a potom všetko, čo je na tomto zozname, rozumel si?!" (počkať, to kedy ten Harry k Vernonovi vlastne prišiel a kedy mu Vernon podal dáky zoznam? autorka si snáď predstavuje, že budem čítať medzi riadkami a ten zamlčaný dej tam dáko dolovať?) (nečítala si tú moju glosu? keď sa dosýta najedli, a pritom si ešte ani nesadli k stolu?)

 

,,Áno, teta Petúnia," (nevravím? - keby som nemusela čítať medzi riadkami, ale boli by tu vhodné uvádzacie vety, nespletiem si Vernona s Petúniou, ktorá sa tam inak kto vie kedy objavila) (ty si nedáš pokoj?!...) (*tvári sa nenápadne*)

1. kapitola - Rodina nekonečne dlho pospolu (1)

Skôr, než prejdeme k samotnému veľdielu, dovoľte ozrejmenie toho názvu - moju prvú glosátorskú verziu danej poviedočky som dopísala presne o 3:33 ráno, čo mi prišlo vskutku magické (moje obľúbené číslo je (dvadsať)tri), a ako som tak ukladala daný wordovský dokument v tom podivnom rozpoložení - dumajúc, co tím chtel autor asi tak říci - a učarovaná tou kúzelnou rannou hodinou, vznikol veľmi poetický názov "333 dôvodov prečo zabiť autorku istej FF", skrátene "333 dôvodov". Príjemné čítanie prajú Aya a tento raz Crazy!