Keď sme konečne
doleteli na mesiac, musel som si vydýchnuť,
brat mal síce super-ultra-mega-bombastickú
metlu, ale tá zima... hehe, nič príjemného.
A zistil
som, že Moody je naozaj šialený, lebo pod kabátom
mal oblečenú bielu nemocničnú košeľu, takže pravdepodobne ušiel z blázinca
a navyše chcel zmeniť smer či čo, no radšej ani nespomínam. Alebo predsa len: chcel zmeniť smer, vraj aby nás
nevystopovali, nech ich trošku zmätieme, keby náhodou. Šialený, že? Šialene opatrný! Určite sa len bojí,
lebo je slabý! Pch, nie je taký namakaný ako ja! Len by sa tu objavili dáki
smrťožrúti, hneď ich dám dole! Aj Voldy nech si príde a uvidí, čo ešte
nevidel! Hé-já! Wrrr!
Porozhliadol
som sa naokolo, muklovkovské domy (muklovkovia =
malí muklovia). No všimol som si, že sme na Grimmauldovom námestí,
poloha rádu mi bola známa – veď čo bolo Jaydenovi
Tailorovi-Potterovi neznáme? (Jay by si
podal aj Chucka Norrisa!) –, preto
som si hneď všimol, že dom číslo 12 chýba, aké nenápadné, muklovia si asi
myslia, že ho zabudli postaviť. (Snažila som sa
k tejto vete niečo vtipné vymyslieť, ale dokážem akurát krútiť hlavou nad
týmto debilom... bože, nenávidím ho!) (Neboj,
nie si jediná, kebyže založíme Jayov antifanklub, nestíhame priberať členov!)
Po krátkom
vysvetlení, kde sme, žiadna zmienka o ráde, okrem zm(i)enky na meno Tonks splatnej
do včera, sme vstúpili dnu.
Jeminenky, tu
to ale vyzerá, ale dalo sa to čakať, dom Blackov, bože, hlavy škriatkov, to je
nechutné, keby aspoň to boli pekné dievčatá, mno... Ja
som v izbe napr. mal stenu s vypreparovanými hlavami pekných dievčat.
A oni tam majú domácich škriatkov! Pch, tí sú ale nechutní! (Presne niečo na tento spôsob napadlo aj mňa! *smeje sa*) (To je glosátorská telepatia! XD)
Heh, som tu ani
nie hodinu a už som mal to potešenie sa stretnúť s ďalšími dvoma
ľuďmi, ktorýíííííííííííííí spolu zsssssssssssss mojim bratom tvoria slávne trio
vystupujúce v miestnom klube v sobotu
a nedeľu od siedmej do desiatej večer. Hermiona Grangerová
a Ron Weasley. Nesmiem zabudnúť, že už som bol poctený aj privítaním od Weasleyovských dvojčiat a ich mamy, Molly
Weasleyovej.
Dokonca som sa
privítal aj so slávnym azkabanským utečencom a Harryho krstným otcom
v jednom, so Siriusom Blackom. A taktiež ma
svojím privítaním potešil slávny vlkolak Remus Lupin! I nepríjemný domáci
škriatok Kreacher sa mi kŕčovito poklonil, len čo vo mne spoznal slávneho
Jaydena.
Ktosi Nebol prekvapený, že je tu aj Black,
a dokonca si ho už na prvý pohľad obľúbil. Pochopil, čo myslelo jeho
dvojča (so)
slovom šibnutý, prekvapivo nie v zmysle s ním (S kým? So Siriusom? V zmysle so Siriusom čo, kto? Ehm...?),
ale Siriusom Blackom (Čože?! Priveľmi nepoberám
zmysel tohto odseku...).
To (čiarka) že mi rád, okrem Sirusa nechcel nič
prezradiť, (← bez tejto čiarky) o Voldemortovi
a tak ďalej, s tým sa dalo rátať. Ešte k tomu tu kvôli tomu po
sebe skoro skočili Sirus a Molly Weasleyová, veľa nechýbalo – a to
vraj ja som šialenec.
-(medzera)Čus, mladší brácho.
-(medzera)Hahaha, ty dedko.
-(medzera)Ti dám dedko.
-(medzera)A čo mi dáš? Dáš
mi? Tak dáš?
-(medzera)Hovno ti dám.
Nedám ti!
-(medzera)Grrrrg.
-(medzera)Vrrr. Negrgaj
po mne!
-(medzera)Haf.
-
Mňau!
-
Čvirik, čvirik!
-
Ná, pipi pipi, ná!
-
Kotkodák!
-(medzera)Haha. (To je
teda rozhovor! *intenzívne sa ovieva svojim vejárom* (radšej ho ním zabi!!))
-(medzera)Čo si vlastne chcel?
-(medzera)Vďaka tvojej prehnanej inteligencii už
ani neviem. (Ale to je náhodou fakt, z tej
Jaydenovej „yntelygencie“ som aj ja každým slovom čoraz viac mimo a mimo,
mim... *začína nezmyselne bľabotať*)
-(medzera)Supiš-pupiš.
-(medzera)Nemyslím.
-(medzera)A to som dúfal, že aspoň ty (čiarka) na rozdiel odo mňa (čiarka) vieš myslieť.
-(medzera)Prehnane fantazíruješ.
-(medzera)To som prepočul. (A
prečo? Nebola to poklona? Veď pochválil jeho fantáziu! Aj keď už neviem, kto je
kto... *naďalej nezmyselne bľaboce*)
-(medzera)Ty aj vieš, čo je to sluch?
-(medzera)To slovo sa bohužiaľ nenachádza
v mojom slovníku, ten má iba tri listy, na prvom
je slovo: „kráľ“ a pri ňom vysvetlivka „Jayden je...“; na druhom liste je
slovo „najlepší“ a tam je definíciou tiež „Jayden je...“ a posledné
slovo je komplikovaný cudzí termínus technikus „sexi“, kde je taktiež
vysvetlené, že „Jayden je...“ Čiže „sluch“? však mi ho zsssssssssss radosťou objasníš?
-(medzera)Hej, jasné. Rovno zssssssssssssss prehnane horlivou radosťou.
-(medzera)Ja som vedel, že na teba je rozumné sa
obrátiť.
-(medzera)Rozum a Jayden nejde dokopy, smola.
-(medzera)...
-(medzera)Halo? Halóóó!
Vypadol ti signál?
-(medzera)Hm?
-(medzera)Brú noc.
-(medzera)Dikes.
-(medzera)...
-(medzera)Čo si to chcel?
-(medzera)Len ťa pozdraviť.
-(medzera)To si nemohol povedať hneď!?
-(medzera)Nepustil si ma ku slovu.
-(medzera)Hahaha!
-(medzera)Čaf!
-(medzera)Baf! (Koľko má autorka? Sedem, osem? Alebo má viac
a predstavuje si, že takto vyzerá skutočný rozhovor?) (Možno sa ešte nikdy v živote s nikým
nerozprávala...)
Čo je ten Jayden
vlastne za živočíšny druh? Pomyslel si Harry, keď položil telefón.
Vlastne pardón, v čarodejníckom svete nepotrebujete najnovšiu Nokiu, stačí
vám oklumencia... (skôr okuludemencia)
Kuš, skoro som
Molly venoval jednu z mojich prehnane „milých“ poznámok.
Našťastie
v poslednej chvíľu som sa spamätal, čomu som sám nechcel veriť (čiarka) a zavrel ústa, szzzzzzzzzzzzz ktorých už skoro začali samovoľne vychádzať moje ,, inteligentné“ reči a pochodovať smerom k pani Weasleyovej,
salutujúc Voldemortovo meno.
***
To, že Justin
na mňa vrhal prekvapené, priam šokujúce pohľady, keď sme sa spoločne
s Vanessou vrátili dnu, myslím, že ani netreba hovoriť.
Ihneď, ako bola
Vanessa zabavená Melanie (To akože Melanie
skonfiškovala Vanessu?), ihneď ku mne prifrčal Justin. Ihneď!
,,Ja neverím
svojím očiam, že by sa nám pán Tailor zamiloval?“
,,Už ti asi
straší v bedni,“ bolo jediné, čo som vyprodukoval, myslím, že tie
Jaydenove hlášky ma začínajú baviť. Jayden mal na
pojem „bedňa“ copyright. A aj „haf“ bolo jeho slovo. Takže sa to vlastne píše: haf™.
,,No, tak potom
ako(medzera)to, že Vanessa žiari ako
slniečko? Hm?“
,,Asi je vonku
veľmi teplo a ona je ako solárny panel,“
Do(medzera)prčic, Jay ma už úplne pokazil! Tiež som debil!
,,Haha, to bolo
fakt dobré, a teraz už fakt. Ale myslím, že si spravil dobre, Vanessa je
fakt kus a to (čiarka) že s ňou
budeš o pár dní dlhšie (čiarka) nič
nepokazí,“ vyzliekal Justin Timberlake Vanessu
Hudgens očami a pomýšľal na trojku.
(nový
odsek) prevrátil som
očami v snahe, aby si nikto nič nevšimol a venoval v duchu
Jaydenovi všetky nadávky sveta a klial ku najvyšším bohom. Čiže som klial ku Jaydenovi – on bol predsa najvyšší boh.
Mykol som sa,
ako som pocítil na ramene niečiu ruku a okamžite sa obrátil na Justina,
ktorému ruka patrila.
,,Ospravedlň
ma,“ bolo jediné čo povedal a odtancoval späť ku
svojej Victorii.
Vanessa
zbadala, že som sám, prenechala Melanie návštevníkom –
ktorí si s ňou nasledujúcich pár kapitol robili, čo chceli – a prisadla
si ku mne.
,,Keby Viky
a Justin nemenili partnerov ako ponožky, boli by celkom pekný pár,“ keď
som sa na nich obrátil, pripadali mi skôr ako komický pár, pretože v sebe
mali istotne už nejaký ten pohárik kakavka, preto ospalo zívali, no i tak som musel dať
Ness za pravdu, aby sa neurazila, a pousmial
som sa.
,,Tu máte,“
strčila nám Melanie každému do ruky jeden pohár mliečka
a venovala sa hosťom.
Bez väčšieho
rozmyslu som to do seba hodil, pravda, zsssssssssss alkoholom
som nemal ešte nejaké veľké skúsenosti, preto som
bol rád, že to bolo iba mlieko. Iba mlieko, ale musím povedať, že som sa
cítil príjemne.
LochNessa ma napodobnila a tiež sa zatvárila príjemne.
Keď sme už
o nejakú tuúúúúúúúúú hodinku
v sebe už toho mali akurát tak dosť – vypili
sme celý kartón mlieka –, išli sme si zatancovať. Spolu zssssssssssss Justinom a Viky sme robili
rôzne debility. Ja som napr. strčil Justinovi prst
do nosa. Čo naštartovalo Vicky a tá strčila Lochnesse ruku do podprsenky.
Čo naštartovalo Lochnessu a tá strčila Justinovi nohu do ucha. Čo
naštartovalo Justina a strčil mi... Viete čo, nechajme to radšej tak...
Tancovali sme
viac do rytmu alkoholu, než rytmu hudby, no však čo. Neboli sme jediní.
A ani prví, ani poslední. Zrazu si všetci
strkali všetko všade...
***
Prázdniny
skončili a študenti sa posledný (← spolu →)
krát mali možnosť rozlúčiť so svojimi rodičmi, (←
pošlite túto čiarku, prosím, na dáke príhodnejšie miestečko...) pred
tým, než sa odvezú vlakom do Rokfortu.
Spokojne som sa
usadil do kupé spoločne zssssssssssssss Ronom
a Hermionou, tí však aj tak museli čoskoro odísť do prefektského kupé.
Znenazdajky sa
dvere kupé otvorili a dnu nakukol baculatý chalan, asi v mojom veku.
,,Ahoj, Harry.
Môžem si prisadnúť?“ spýtal sa potichu, ale ihneď. Pch,
ani nečakal, kým mu dám povolenie hovoriť! No pochopíte to?
,,Samozrejme,“
v duchu som sa zhrozil, ani za nič som si nemohol spomenúť na meno tohto
chalana. Bolo to niečo na „k“! Kurnik... Alebo žeby
Kohút...? Možno Kura...
,,Ako si sa mal
cez prázdniny,“ snažil som sa, aby nepojal žiadne podozrenie, že ma vzrušuje.
Chalan sa
začervenal – sakra, mal by som ho vyzliekať očami
nenápadnejšie! – a začal rozprávať, ako bol väčšinu času
u svojej babičky.
V tom mi
našťastie ťuklo – baculatý chalan, býva u babičky – to musí byť ten
Neville Long (zrušte túto medzeru) ...
dačo... detail. To jemu tuším smrťožrúti umučili rodičov, chudák.
***
Harry,
vydávajúci sa za svojho brata, Jaydena (čiarka) sa
práve rozlúčil zo svojimi „rodičmi“ a spoločne s Vanessou, Justinom
a jeho starším bratom sa vybrali na uvítaciu hostinu do školy, pre Harryho
úplne novej.
Cestovalo sa
vyše pol až trištvrte hodiny a to muklovským autom. Keď študenti nemali
zabezpečenú dopravu, boli im k dispozícii (niekoľké) školské autobusy, špeciálne začarované na veľký
počet žiakov a taktiež boli všemožne dolepšené kopou kúziel. Harryo-Jayden s Lochnessou, Justinom a Tým-bezmenným-starším-bratom
museli, bohužiaľ, tiež ísť trápnym začarovaným autobusom, pretože lietajúce
ferrari, ktoré vlastnil pravý Jayden, si pravý Jayden, samozrejme, vzal so
sebou do Rokfortu. Pri tejto príležitosti si ho zmenšil na veľkosť špendlíkovej
hlavičky, aby sa mu pohodlne zmestilo do vrecka jeho riflí. Kde sa však navždy
stratilo v mori omrviniek. Aké poučenie z toho plynie? Nebuďte
Jayden, preboha!
,,Vítam Vás tu,
milí moji študenti, je mi česť Vás tu znova vidieť, najmä ešte väčšmi niektorých
z vás,“ Harrymu prebehol mráz po chrbte, keď pohľad riaditeľa spočinul na
malú chvíľu práve na ňom. Z toho pohľadu
vycítil žiadostivosť.
Takmer nevnímal
riaditeľa, pretože jeho reči mohli konkurovať zsssssssssssss Dumbledoreovými.
Bol to presne taký istý homosexuálny pohľad...!
,,Tak, prajem
Vám dobrú chuť,“ bolo našťastie posledné, čo
povedal, a Harry/Jay (alebo Harryo-Jayden) sa s chuťou
a zatiaľ prázdnym žalúdkom spolu s ostatnými pustil do chutného
jedla.
autorka pôvodného veľdiela: Jaskyňa
glosátorky: Ayamee & Crazy
článok pripravila: Ayamee
glosátorky: Ayamee & Crazy
článok pripravila: Ayamee
Čožé? :D:D:D Umrela som od smiechu... Výborne vyglosované, baby, ale tá poviedka, to je takáááá debilina!!! :D:D ja som sa v polovici úplne stratila v reálnom deji... Ale skvele vyglosované, naozaj :) Som rada, že ste sa k tomu vrátili :)
OdpovedaťOdstrániťAle neviem, či ťa poteším, túto časť som našla vo svojom počítači len náhodne, keď som si robila poriadok v glosách, nič viac už neexistuje... Takže toto je asi koniec, no... Resp. mám pokračovať? XD Ak sa ti táto glosa skutočne páči, ja sa kľudne podujmem (ale slečna Crazy už asi nevládze...)! :)
OdpovedaťOdstrániťAya
Nedivím sa vám...veď je to na zmagorenie doslova. Mne by čítanie týchto výtvorov bez vašej glosy úplne vygumovalo mozog...XP
OdpovedaťOdstrániť