streda 4. júla 2012

2. kapitola - Výmena (2)

Keď sme konečne doleteli na mesiac, musel som si vydýchnuť, brat mal síce super-ultra-mega-bombastickú metlu, ale tá zima... hehe, nič príjemného.

A zistil som, že Moody je naozaj šialený, lebo pod kabátom mal oblečenú bielu nemocničnú košeľu, takže pravdepodobne ušiel z blázinca a navyše chcel zmeniť smer či čo, no radšej ani nespomínam. Alebo predsa len: chcel zmeniť smer, vraj aby nás nevystopovali, nech ich trošku zmätieme, keby náhodou. Šialený, že? Šialene opatrný! Určite sa len bojí, lebo je slabý! Pch, nie je taký namakaný ako ja! Len by sa tu objavili dáki smrťožrúti, hneď ich dám dole! Aj Voldy nech si príde a uvidí, čo ešte nevidel! Hé-já! Wrrr!

Porozhliadol som sa naokolo, muklovkovské domy (muklovkovia = malí muklovia). No všimol som si, že sme na Grimmauldovom námestí, poloha rádu mi bola známa – veď čo bolo Jaydenovi Tailorovi-Potterovi neznáme? (Jay by si podal aj Chucka Norrisa!), preto som si hneď všimol, že dom číslo 12 chýba, aké nenápadné, muklovia si asi myslia, že ho zabudli postaviť. (Snažila som sa k tejto vete niečo vtipné vymyslieť, ale dokážem akurát krútiť hlavou nad týmto debilom... bože, nenávidím ho!) (Neboj, nie si jediná, kebyže založíme Jayov antifanklub, nestíhame priberať členov!)

Po krátkom vysvetlení, kde sme, žiadna zmienka o ráde, okrem zm(i)enky na meno Tonks splatnej do včera, sme vstúpili dnu.

Jeminenky, tu to ale vyzerá, ale dalo sa to čakať, dom Blackov, bože, hlavy škriatkov, to je nechutné, keby aspoň to boli pekné dievčatá, mno... Ja som v izbe napr. mal stenu s vypreparovanými hlavami pekných dievčat. A oni tam majú domácich škriatkov! Pch, tí sú ale nechutní! (Presne niečo na tento spôsob napadlo aj mňa! *smeje sa*) (To je glosátorská telepatia! XD)

Heh, som tu ani nie hodinu a už som mal to potešenie sa stretnúť s ďalšími dvoma ľuďmi, ktorýíííííííííííííí spolu zsssssssssssss mojim bratom tvoria slávne trio vystupujúce v miestnom klube v sobotu a nedeľu od siedmej do desiatej večer. Hermiona Grangerová a Ron Weasley. Nesmiem zabudnúť, že už som bol poctený aj privítaním od Weasleyovských dvojčiat a ich mamy, Molly Weasleyovej.

Dokonca som sa privítal aj so slávnym azkabanským utečencom a Harryho krstným otcom v jednom, so Siriusom Blackom. A taktiež ma svojím privítaním potešil slávny vlkolak Remus Lupin! I nepríjemný domáci škriatok Kreacher sa mi kŕčovito poklonil, len čo vo mne spoznal slávneho Jaydena.

Ktosi Nebol prekvapený, že je tu aj Black, a dokonca si ho už na prvý pohľad obľúbil. Pochopil, čo myslelo jeho dvojča (so) slovom šibnutý, prekvapivo nie v zmysle s ním (S kým? So Siriusom? V zmysle so Siriusom čo, kto? Ehm...?), ale Siriusom Blackom (Čože?! Priveľmi nepoberám zmysel tohto odseku...).

To (čiarka) že mi rád, okrem Sirusa nechcel nič prezradiť, (← bez tejto čiarky) o Voldemortovi a tak ďalej, s tým sa dalo rátať. Ešte k tomu tu kvôli tomu po sebe skoro skočili Sirus a Molly Weasleyová, veľa nechýbalo – a to vraj ja som šialenec.

-(medzera)Čus, mladší brácho.

-(medzera)Hahaha, ty dedko.

-(medzera)Ti dám dedko.

-(medzera)A čo mi dáš? Dáš mi? Tak dáš?

-(medzera)Hovno ti dám. Nedám ti!

-(medzera)Grrrrg.

-(medzera)Vrrr. Negrgaj po mne!

-(medzera)Haf.

- Mňau!

- Čvirik, čvirik!

- Ná, pipi pipi, ná!

- Kotkodák!

-(medzera)Haha. (To je teda rozhovor! *intenzívne sa ovieva svojim vejárom* (radšej ho ním zabi!!))

-(medzera)Čo si vlastne chcel?

-(medzera)Vďaka tvojej prehnanej inteligencii už ani neviem. (Ale to je náhodou fakt, z tej Jaydenovej „yntelygencie“ som aj ja každým slovom čoraz viac mimo a mimo, mim... *začína nezmyselne bľabotať*)

-(medzera)Supiš-pupiš.

-(medzera)Nemyslím.

-(medzera)A to som dúfal, že aspoň ty (čiarka) na rozdiel odo mňa (čiarka) vieš myslieť.

-(medzera)Prehnane fantazíruješ.

-(medzera)To som prepočul. (A prečo? Nebola to poklona? Veď pochválil jeho fantáziu! Aj keď už neviem, kto je kto... *naďalej nezmyselne bľaboce*)

-(medzera)Ty aj vieš, čo je to sluch?

-(medzera)To slovo sa bohužiaľ nenachádza v mojom slovníku, ten má iba tri listy, na prvom je slovo: „kráľ“ a pri ňom vysvetlivka „Jayden je...“; na druhom liste je slovo „najlepší“ a tam je definíciou tiež „Jayden je...“ a posledné slovo je komplikovaný cudzí termínus technikus „sexi“, kde je taktiež vysvetlené, že „Jayden je...“ Čiže „sluch“? však mi ho zsssssssssss radosťou objasníš?

-(medzera)Hej, jasné. Rovno zssssssssssssss prehnane horlivou radosťou.

-(medzera)Ja som vedel, že na teba je rozumné sa obrátiť.

-(medzera)Rozum a Jayden nejde dokopy, smola.

-(medzera)...

-(medzera)Halo? Halóóó! Vypadol ti signál?

-(medzera)Hm?

-(medzera)Brú noc.

-(medzera)Dikes.

-(medzera)...

-(medzera)Čo si to chcel?

-(medzera)Len ťa pozdraviť.

-(medzera)To si nemohol povedať hneď!?

-(medzera)Nepustil si ma ku slovu.

-(medzera)Hahaha!

-(medzera)Čaf!

-(medzera)Baf! (Koľko má autorka? Sedem, osem? Alebo má viac a predstavuje si, že takto vyzerá skutočný rozhovor?) (Možno sa ešte nikdy v živote s nikým nerozprávala...)

Čo je ten Jayden vlastne za živočíšny druh? Pomyslel si Harry, keď položil telefón. Vlastne pardón, v čarodejníckom svete nepotrebujete najnovšiu Nokiu, stačí vám oklumencia... (skôr okuludemencia)

Kuš, skoro som Molly venoval jednu z mojich prehnane „milých“ poznámok.

Našťastie v poslednej chvíľu som sa spamätal, čomu som sám nechcel veriť (čiarka) a zavrel ústa, szzzzzzzzzzzzz ktorých už skoro začali samovoľne vychádzať moje ,, inteligentné“ reči a pochodovať smerom k pani Weasleyovej, salutujúc Voldemortovo meno.

***

To, že Justin na mňa vrhal prekvapené, priam šokujúce pohľady, keď sme sa spoločne s Vanessou vrátili dnu, myslím, že ani netreba hovoriť.

Ihneď, ako bola Vanessa zabavená Melanie (To akože Melanie skonfiškovala Vanessu?), ihneď ku mne prifrčal Justin. Ihneď!

,,Ja neverím svojím očiam, že by sa nám pán Tailor zamiloval?“

,,Už ti asi straší v bedni,“ bolo jediné, čo som vyprodukoval, myslím, že tie Jaydenove hlášky ma začínajú baviť. Jayden mal na pojem „bedňa“ copyright. A aj „haf“ bolo jeho slovo. Takže sa to vlastne píše: haf™.

,,No, tak potom ako(medzera)to, že Vanessa žiari ako slniečko? Hm?“

,,Asi je vonku veľmi teplo a ona je ako solárny panel,“ Do(medzera)prčic, Jay ma už úplne pokazil! Tiež som debil!

,,Haha, to bolo fakt dobré, a teraz už fakt. Ale myslím, že si spravil dobre, Vanessa je fakt kus a to (čiarka) že s ňou budeš o pár dní dlhšie (čiarka) nič nepokazí,“ vyzliekal Justin Timberlake Vanessu Hudgens očami a pomýšľal na trojku.

(nový odsek) prevrátil som očami v snahe, aby si nikto nič nevšimol a venoval v duchu Jaydenovi všetky nadávky sveta a klial ku najvyšším bohom. Čiže som klial ku Jaydenovi – on bol predsa najvyšší boh.

Mykol som sa, ako som pocítil na ramene niečiu ruku a okamžite sa obrátil na Justina, ktorému ruka patrila.

,,Ospravedlň ma,“ bolo jediné čo povedal a odtancoval späť ku svojej Victorii.

Vanessa zbadala, že som sám, prenechala Melanie návštevníkom – ktorí si s ňou nasledujúcich pár kapitol robili, čo chceli – a prisadla si ku mne.

,,Keby Viky a Justin nemenili partnerov ako ponožky, boli by celkom pekný pár,“ keď som sa na nich obrátil, pripadali mi skôr ako komický pár, pretože v sebe mali istotne už nejaký ten pohárik kakavka, preto ospalo zívali, no i tak som musel dať Ness za pravdu, aby sa neurazila, a pousmial som sa.

,,Tu máte,“ strčila nám Melanie každému do ruky jeden pohár mliečka a venovala sa hosťom.

Bez väčšieho rozmyslu som to do seba hodil, pravda, zsssssssssss alkoholom som nemal ešte nejaké veľké skúsenosti, preto som bol rád, že to bolo iba mlieko. Iba mlieko, ale musím povedať, že som sa cítil príjemne.

LochNessa ma napodobnila a tiež sa zatvárila príjemne.

Keď sme už o nejakú tuúúúúúúúúú hodinku v sebe už toho mali akurát tak dosť – vypili sme celý kartón mlieka –, išli sme si zatancovať. Spolu zssssssssssss Justinom a Viky sme robili rôzne debility. Ja som napr. strčil Justinovi prst do nosa. Čo naštartovalo Vicky a tá strčila Lochnesse ruku do podprsenky. Čo naštartovalo Lochnessu a tá strčila Justinovi nohu do ucha. Čo naštartovalo Justina a strčil mi... Viete čo, nechajme to radšej tak...

Tancovali sme viac do rytmu alkoholu, než rytmu hudby, no však čo. Neboli sme jediní. A ani prví, ani poslední. Zrazu si všetci strkali všetko všade...

***

Prázdniny skončili a študenti sa posledný (← spolu →) krát mali možnosť rozlúčiť so svojimi rodičmi, (← pošlite túto čiarku, prosím, na dáke príhodnejšie miestečko...) pred tým, než sa odvezú vlakom do Rokfortu.

Spokojne som sa usadil do kupé spoločne zssssssssssssss Ronom a Hermionou, tí však aj tak museli čoskoro odísť do prefektského kupé.

Znenazdajky sa dvere kupé otvorili a dnu nakukol baculatý chalan, asi v mojom veku.

,,Ahoj, Harry. Môžem si prisadnúť?“ spýtal sa potichu, ale ihneď. Pch, ani nečakal, kým mu dám povolenie hovoriť! No pochopíte to?

,,Samozrejme,“ v duchu som sa zhrozil, ani za nič som si nemohol spomenúť na meno tohto chalana. Bolo to niečo na „k“! Kurnik... Alebo žeby Kohút...? Možno Kura...

,,Ako si sa mal cez prázdniny,“ snažil som sa, aby nepojal žiadne podozrenie, že ma vzrušuje.

Chalan sa začervenal – sakra, mal by som ho vyzliekať očami nenápadnejšie! – a začal rozprávať, ako bol väčšinu času u svojej babičky.

V tom mi našťastie ťuklo – baculatý chalan, býva u babičky – to musí byť ten Neville Long (zrušte túto medzeru) ... dačo... detail. To jemu tuším smrťožrúti umučili rodičov, chudák.

***

Harry, vydávajúci sa za svojho brata, Jaydena (čiarka) sa práve rozlúčil zo svojimi „rodičmi“ a spoločne s Vanessou, Justinom a jeho starším bratom sa vybrali na uvítaciu hostinu do školy, pre Harryho úplne novej.

Cestovalo sa vyše pol až trištvrte hodiny a to muklovským autom. Keď študenti nemali zabezpečenú dopravu, boli im k dispozícii (niekoľké) školské autobusy, špeciálne začarované na veľký počet žiakov a taktiež boli všemožne dolepšené kopou kúziel. Harryo-Jayden s Lochnessou, Justinom a Tým-bezmenným-starším-bratom museli, bohužiaľ, tiež ísť trápnym začarovaným autobusom, pretože lietajúce ferrari, ktoré vlastnil pravý Jayden, si pravý Jayden, samozrejme, vzal so sebou do Rokfortu. Pri tejto príležitosti si ho zmenšil na veľkosť špendlíkovej hlavičky, aby sa mu pohodlne zmestilo do vrecka jeho riflí. Kde sa však navždy stratilo v mori omrviniek. Aké poučenie z toho plynie? Nebuďte Jayden, preboha!

,,Vítam Vás tu, milí moji študenti, je mi česť Vás tu znova vidieť, najmä ešte väčšmi niektorých z vás,“ Harrymu prebehol mráz po chrbte, keď pohľad riaditeľa spočinul na malú chvíľu práve na ňom. Z toho pohľadu vycítil žiadostivosť.

Takmer nevnímal riaditeľa, pretože jeho reči mohli konkurovať zsssssssssssss Dumbledoreovými. Bol to presne taký istý homosexuálny pohľad...!

,,Tak, prajem Vám dobrú chuť,“ bolo našťastie posledné, čo povedal, a Harry/Jay (alebo Harryo-Jayden) sa s chuťou a zatiaľ prázdnym žalúdkom spolu s ostatnými pustil do chutného jedla.

 

autorka pôvodného veľdiela: Jaskyňa
glosátorky: Ayamee & Crazy
 
článok pripravila: Ayamee


3 komentáre:

  1. Čožé? :D:D:D Umrela som od smiechu... Výborne vyglosované, baby, ale tá poviedka, to je takáááá debilina!!! :D:D ja som sa v polovici úplne stratila v reálnom deji... Ale skvele vyglosované, naozaj :) Som rada, že ste sa k tomu vrátili :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ale neviem, či ťa poteším, túto časť som našla vo svojom počítači len náhodne, keď som si robila poriadok v glosách, nič viac už neexistuje... Takže toto je asi koniec, no... Resp. mám pokračovať? XD Ak sa ti táto glosa skutočne páči, ja sa kľudne podujmem (ale slečna Crazy už asi nevládze...)! :)

    Aya

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Nedivím sa vám...veď je to na zmagorenie doslova. Mne by čítanie týchto výtvorov bez vašej glosy úplne vygumovalo mozog...XP

    OdpovedaťOdstrániť

Čo si nám želáš oznámiť?