2. kapitola - Výmena (2)

Keď sme konečne doleteli na mesiac, musel som si vydýchnuť, brat mal síce super-ultra-mega-bombastickú metlu, ale tá zima... hehe, nič príjemného.

A zistil som, že Moody je naozaj šialený, lebo pod kabátom mal oblečenú bielu nemocničnú košeľu, takže pravdepodobne ušiel z blázinca a navyše chcel zmeniť smer či čo, no radšej ani nespomínam. Alebo predsa len: chcel zmeniť smer, vraj aby nás nevystopovali, nech ich trošku zmätieme, keby náhodou. Šialený, že? Šialene opatrný! Určite sa len bojí, lebo je slabý! Pch, nie je taký namakaný ako ja! Len by sa tu objavili dáki smrťožrúti, hneď ich dám dole! Aj Voldy nech si príde a uvidí, čo ešte nevidel! Hé-já! Wrrr!

2. kapitola - Výmena (1)

2.(medzera)kapitola - Výmena

,,No konečne, Jay, skoro si prišiel znova neskoro na večeru, nabudúce ťa žiadam, buď tu už konečne presne!"

,,Áno, mami," dostal zo seba, našťastie si ho niekto (niekto? kto presne?) až tak nevšímal, veď jeho prítomnosť bola v dome samozrejmá (keďže v ňom býval!). Aspoň teda jeho brata, no teraz je Jaydenom Tailorom on. (Bože ten slovosled, ide ma roztrhnúť!)

 

S menším váhaním sa usadil vedľa muža stredného veku, ktorého vďaka Jaydenovým fotografiám (počkať, ono to boli fotky s Jaydenom, preto z nich zistil, ako vyzerá jeho adoptívny otec?) identifikoval ako Jasona Tailora, Jaydenovho adoptívneho otca. Obe dvojčatá si navzájom aspoň szzzzzzzzzz fotiek predstavovali rôzne dôležité osoby szzzzzzzzzzzo (*zomrela*) svojich životov, pretože by bol asi riadny trapas, keby Jay oslovil Ginny ako Hermiona a Hermionu ako Ginny, napríklad (pretože bez takého krásneho príkladu by si to čitatelia určite nedokázali predstaviť) (veru, autorka tým asi chcela naznačiť, že sme pomalší...). 

Žena, ktorá ho oslovila (čiarka) musela byť jeho dočasná mama - o chvíľku ju totiž plánoval vymeniť -, Alyssa (Milano, čo?). Obaja - Harry/Jay i ona - vyzerali byť milí a prívetiví. Harry dúfal, že ak sa niečo pokazí, tak ho nezabijú, veď vraždy sú protizákonné, (Nezabil ho Voldy, zabijú ho jeho rodičia.) predsa len, aj on súhlasím (ja nesúhlasím!) so šialeným a pritom dobrým nápadom svojho ešte o to šialenejšieho dvojčaťa.

1. kapitola - Rodina nekonečne dlho pospolu (3)

Jay bol na škole aj vo svojom blízkom okolí preslávený svojimi šialenými nápadmi a to by predsa nebol on, keby ho niečo nenapadlo. (a to by nebola autorka, keby to nebola debilina)

 

,,Harry," váhavo oslovil svoje dvojča.

 

,,Deje sa niečo?" na bratovej tvári sa začali značiť obavy.

 

,,Nie, nie! Ja len, no... ,"

 

,,Radšej to povedz hneď, lebo sa začnem báť, čo si vymyslel," Jayden sa zaškeril (a nebola toto Harryho replika? čo potom priamo v jej uvádzacej vete robí Jaydenovo škerenie sa? nemám tu dakomu vysvetliť, čo je to tá "uvádzacia veta", hoci z jej samotného pomenovania to akosi automaticky vyplýva?).

 

,,Čo keby sme si vymenili role?" vybalil na Harryho (čo pre komplikovanosť skloňovania autorka asi vyhlásila za slovo nesklonné, tak vďaka bohu za pohotovú reakciu, Crazy), ktorému okamžite sklaplo v hlave.

 

,,Čo ti sklaplo?"

"Sklápacia žehliaca doska."

1. kapitola - Rodina nekonečne dlho pospolu (2)

 ,,Potter! Okamžite zlez dolu z toho lustra!" hlas strýka Vernona skoro pomaly a o chvíľu zasa skoro rýchlo otriasal strenami, prodlahami, strolmi, stroličkami a iným nábrytkom. (ja som to už šla opravovať, kým mi došlo, že to tam bolo schválne...) (to vieš, inšpirovala ma "strena"...)

 

,,Už idem, strýko," všetci Dursleyovci si všimli, aký je Harry v poslednom čase smutný a samozrejme sa toho hodlali chytiť *úchylný výraz* (a ja musím túto priamu reč využiť ako dokonalý príklad nezmyselnej uvádzacej vety - čo má replika "už idem, strýko," spoločné s depresiou hlavného hrdinu? vraj nič? tak prečo ju práve tá depresia hlavného hrdinu uvádza?!) (prestaň to riešiť!) (pardon, ja si fakt nedokážem pomôcť! ale do nabudúceho razu podstúpim odvykačku, sľubujem! ak vlastne bude dáke nabudúce...) (bude) (jéj!).

 

,,Sprav raňajky a potom všetko, čo je na tomto zozname, rozumel si?!" (počkať, to kedy ten Harry k Vernonovi vlastne prišiel a kedy mu Vernon podal dáky zoznam? autorka si snáď predstavuje, že budem čítať medzi riadkami a ten zamlčaný dej tam dáko dolovať?) (nečítala si tú moju glosu? keď sa dosýta najedli, a pritom si ešte ani nesadli k stolu?)

 

,,Áno, teta Petúnia," (nevravím? - keby som nemusela čítať medzi riadkami, ale boli by tu vhodné uvádzacie vety, nespletiem si Vernona s Petúniou, ktorá sa tam inak kto vie kedy objavila) (ty si nedáš pokoj?!...) (*tvári sa nenápadne*)

1. kapitola - Rodina nekonečne dlho pospolu (1)

Skôr, než prejdeme k samotnému veľdielu, dovoľte ozrejmenie toho názvu - moju prvú glosátorskú verziu danej poviedočky som dopísala presne o 3:33 ráno, čo mi prišlo vskutku magické (moje obľúbené číslo je (dvadsať)tri), a ako som tak ukladala daný wordovský dokument v tom podivnom rozpoložení - dumajúc, co tím chtel autor asi tak říci - a učarovaná tou kúzelnou rannou hodinou, vznikol veľmi poetický názov "333 dôvodov prečo zabiť autorku istej FF", skrátene "333 dôvodov". Príjemné čítanie prajú Aya a tento raz Crazy!