1. kapitola - Rodina nekonečne dlho pospolu (2)

 ,,Potter! Okamžite zlez dolu z toho lustra!" hlas strýka Vernona skoro pomaly a o chvíľu zasa skoro rýchlo otriasal strenami, prodlahami, strolmi, stroličkami a iným nábrytkom. (ja som to už šla opravovať, kým mi došlo, že to tam bolo schválne...) (to vieš, inšpirovala ma "strena"...)

 

,,Už idem, strýko," všetci Dursleyovci si všimli, aký je Harry v poslednom čase smutný a samozrejme sa toho hodlali chytiť *úchylný výraz* (a ja musím túto priamu reč využiť ako dokonalý príklad nezmyselnej uvádzacej vety - čo má replika "už idem, strýko," spoločné s depresiou hlavného hrdinu? vraj nič? tak prečo ju práve tá depresia hlavného hrdinu uvádza?!) (prestaň to riešiť!) (pardon, ja si fakt nedokážem pomôcť! ale do nabudúceho razu podstúpim odvykačku, sľubujem! ak vlastne bude dáke nabudúce...) (bude) (jéj!).

 

,,Sprav raňajky a potom všetko, čo je na tomto zozname, rozumel si?!" (počkať, to kedy ten Harry k Vernonovi vlastne prišiel a kedy mu Vernon podal dáky zoznam? autorka si snáď predstavuje, že budem čítať medzi riadkami a ten zamlčaný dej tam dáko dolovať?) (nečítala si tú moju glosu? keď sa dosýta najedli, a pritom si ešte ani nesadli k stolu?)

 

,,Áno, teta Petúnia," (nevravím? - keby som nemusela čítať medzi riadkami, ale boli by tu vhodné uvádzacie vety, nespletiem si Vernona s Petúniou, ktorá sa tam inak kto vie kedy objavila) (ty si nedáš pokoj?!...) (*tvári sa nenápadne*)

Keď o niekoľko scén ďalej v záhrade kosil trávu, čo bola jedna z prác (čo mi došlo), čo mu s radosťou zanechala teta Petúnia, pocítil na sebe niečí pohľad a okamžite sa otočil, čo bolo úplne prekvapivé. Nikoho však nevidel, preto sa vrátil k práci, o pár minút ho však pocítil znova (a ja by som rada pocítila, aby jedna veta obsahovala jednu ucelenú myšlienku, nie tri, ktoré síce sú oddelené aspoň čiarkami, za čo patrične chválim, ale... koho by bavilo čítať kilometrové vety? to sa ozvala inak tá správna, všakže? *hihi*) (áno, presne tak!) (no dobre, dobre, odvolávam...). Špehuje ho snáď niekto? To by bolo ale vzrúšo - jeho vlastný voyeur! (o čo, že to bude Jay?) Nikoho však nepočul ani nevidel, preto to nechal tak, ale i tak mal uši nastražené. Tak. Tak, tak.

 

V tom započul, akoby sa k nemu niekto alebo niečo približovalo. Prudko sa otočil, no ako pred tým, ani za tým nič podozrivé nevidel. Znova sa ponoril do práce a pohľady, cítiace sa pohodlne najmä na sebe sa, radšej ignoroval, i keď si bol istý, že sa mu to môže vypomstiť, ale zatiaľ sa nič nestalo. Dursleyovci boli spokojne zavretí vo svojom dome a ostatní (vidím dobre alebo je to skutočne správna jota v singulári životného mužského rodu?! *a zinfarktovala*) (preber sa, preber sa! títo autori dakedy píšu spisovne, zabudla som ti to povedať...) susedia boli zalezení v tých svojich. Vonku bolo príšerne teplo a teploty sa neustále zvyšovali, až lámali rekordy šesťdesiatich stupňov Celzia a on ako jediný tupec musel trčal v tom horku vonku. (Horkú od Willyho Wonku? Ja osobne inak pred horkou preferujem mliečnu čokoládu - a nebolo by super, keby miesto "horka" vonku bolo "mliečno"? - toto si nevšímajte, len si tak filozofujem, tra-la-la...) (Ako vždy, v pohode...)

 

Nečakane za sebou započul pohyb (a to je aká x-men-ovská špeciálna vlastnosť, že "započuť pohyb"?!), už si bol istý, že nie je vonku sám. Kto alebo čo sa to ale nachádzalo za ním? Žeby si po neho, ako po nového nádejného mutanta, prišiel samotný profesor Xavier?! A on, blázon si nechal pamätníček na autogramy slávnych ľudí a prútik v izbe, aby mu ho náhodou neskonfiškovali jeho príbuzní. Bol taký ľahkovážny a teraz môže vďaka svojej blbosti prísť o autogram a život (a tipnime si, koľko čitateľov tento poviedky pre jej stupídnosť už prišlo o ten svoj! život, nie autogram, samozrejme) (a čo máme vravieť my? my to glosujeme, takže to nemôžme prestať čítať!), alebo nie? Vlastne nie - bol nekonečne múdry, keďže mladiství čarodejníci mimo školského roka predsa čarovať nesmú! Alebo sa zákony Ministerstva mágie menia rovnako rýchlo ako zákony Slovenskej republiky?

 

Bez väčšieho váhania, (tak poväčšinou to na čiarky zabúda a teraz ich sem ešte pchá navyše - dočkám sa ja v tomto smere niekedy patričnej optimálnosti?) sa rýchlim (a toto ste už niekedy videli? ja nie, odfotím si to! *cvak* a praskol mi objektív, taká nechutná hrúbka!) krokom presunul ku kríkom, aby mal aspoň nejakú, i keď primitívnu ochranu svojej primitívnej existencie - kondómy si totiž kúpiť nestihol, preto volil alternatívne riešenia. (s kým by to akože spal? so svojím dvojčaťom? hmm... twincest... pekné *úchylný výraz*) (nie, ty si ma predbehla, ja som úchylný výraz nad twincestom nasadila až o pár riadkov nižšie!) (prepáč)

 

Okamžite nadskočil a vykríkol samou slasťou, keď pocítil na... *moment prekvapenia* A nie, bolo to iba na ramene niečiu ruku.

 

,,Pokoj! Nič ti nespravím, ale nemusíš na nás upozorňovať," ozvalo sa mu pri uchu. Tá dotyčná osoba mu ho začala slabo hryzkať a Harry sa až roztápal od samého blaha, keď mu rukou vkĺzol do nohavíc a...

 

,,Och, to je škoda, že mi nič nespravíš, ale ja by som ti teoreticky aj mohol... Kto si?" Harry neváhal a otočil sa, zhadzujúc zo seba neznámeho ruku a rovno aj svoju košeľu.

 

,,Jayden, Jayden Tailor (TAYLOR!), viac ti nepoviem, aspoň nie teda tu vonku, keby nás niekto počul, bol by to riadny prúser," zaškeril sa a Harry mal pocit, akoby ho poznal celý život a zároveň bol pre neho taký sexi a neznámy a zároveň ho poznal asi tri sekundy a zároveň ho už tak vzrušoval a zároveň mu už vyzliekal tričko a... zastaví ma niekto, prosím?! STOP, PREBOHA! (to sa ozvalo moje mnou znechutené alterego). (Hej! Prečo ty máš dve farby a ja len jednu?!) (Lebo ja som tu schizofrenik, vymyslím ti tiež dáke alterego?!) (môžeš *spokojne sa usmieva*)

 

Zrazu sa pred ním objaví vysoký, neznámy mladík a on má - prekvapivo - pocit, že nikomu na svete nedôveroval viac ako neznámemu Jaydenovi, ktorý bol neznámy. V hlave sa mu vynárali otázky, no ostal ticho po varovaní neznámeho Jaydena.

 

,,Odlákaj svojich príbuzných tak, aby som sa mohol bez pozorovania prešmyknúť do tvojej izby a užiješ si tak, ako nikdy v živote, ale premiestnenie by bolo asi veľmi hlasité, dobre? Neublížim ti, naozaj, len si dáme slabé sado-maso, ale potrebujem ti konečne povedať pravdu, ktorú ešte nevieš (čo je opäť celkom logické, ale pre autorku zrejme nie), musím a nič ani nikto mi v tom nezabráni," pousmial sa na neho zaľúbene Jay a Harry sa s ním v pätách vybral do domu.

 

Keď boli spoločne v Harryho izbe (preskočili sme bojovú kung-fu scénu, v ktorej musel Harry vyvraždiť všetkých Dursleyovcov, aby sa Jay mohol nepozorovane dostať dnu, ale ak ste extrémne zvedaví, moje japanofilné alterego, ovládajúce tucet bojových umení, vám ju na nasledujúcich troch riadkoch podrobne opíše: Hééé-jááá! Wuááá! Wrrr!! Múú-múú, méé-méé, aúúú! Hééé-jááá! Wuááá! Wrrr!! Hav-hav, béé-béé, útok tigrím pazúrom! Aúúú! Aúúú! Baúúú! Hééé-jááá! Wuááá! Wrrr!! Chrrr...), kde sa Jay zatváril naštvane, keď ju (koho to?) uvidel, čo Harryho prekvapilo (čo to? čo ho to?), dal sa Jay do reči.

 

,,Čary sú príliš riskantné, keďže okrem teba tu nie je žiaden čarodejník, takže sa budeme musieť bez nich obísť (a vysvetlí mi niekto zmysel takéhoto úvodu?) (ja určite nie *nechápe*). Ako už som povedal (smrť inverzii!), som Jayden Tailor (smrť Tailorovi s "i"!), ono to ale v skutočnosti nie je až tak veľmi moc, ani trochu dosť moje skutočné meno. To ale necháme prekvapivo skutočne nakoniec. Býval som v Austrálii, ale nenarodil som sa tam, tú Austráliu vlastne spomínam len preto, aby si videl, aký som inteligentný, že i tento kontinent poznám. Narodil som sa na Marse a aktuálne bývam na Plute. Moja rodičia, resp. jeden adoptívny rodič a druhý adoptívny rodič, dohromady Tailer ovci... boli veľmi blízkymi priateľmi Potterovcov," Jay sa zatváril skľúčene a Harry si nervózne tlačil ruky k sebe, až jednu nepretlačil cez druhú. (*nevyjadruje sa*)

 

,,Tailerovci študovali taktiež na Rokforte, no potom o nich už nikdy nikto nepočul, usadili sa v Austrálii, kde nikoho nenapadlo ich hľadať, Austrália je totiž taký nenápadný, bohom zabudnutý kontinent. V skutočnosti nikdy nemohli mať deti. Preto boli veľmi štastní, keď som sa do ich výchovy dostal ja, i keď niekedy by ma najradšej zabili a veru neboli jediní," pousmial sa a nedalo si nevšimnúť si Harryho si úsmev si.

 

,,Moji rodičia boli z(a)bití (je vôbec taktné používať tu trpný rod či ako sa to volá? nefunguje to totiž tak, že trpný rod sa používa práve vtedy, keď podmet ako taký nie je dôležitý, dôležitejšie je to, čo sa s ním deje - spratek jeden! to považuje za dôležitejšie než samotných svojich rodičov ich smrť? a to sa mi kvôli tomu sexi menu doteraz celkom pozdával!) (meno Jay mi pripomína toho chalana, čo hral v jednom filme s Hilary Duff... videla si to? Ten bol... *zasnený výraz*) (videla si Yu-Gi-Oh! GX? *pedofilný výraz* (poznámka: Jayden tam mal asi... trinásť?) (ehm nie... ale tamten chalan bol fakt dobrý *nevinný úsmev*... ja viem, bol to taký tínedžerský film, ale inak bol v pohode... *hanblivo sa usmieva*) (veď aj ja som ho (ten film, hoci primárne skôr toho garcona v ňom) videla *angelface*), no ešte pred tým poprosili svojich dlhoročných priateľov, aby sa o mňa postarali. Mál (ehm?) som, vlastne mám brata, dvojča, ktorý ale ostal o príbuzných (ehm po druhé?) našej matky, zatiaľ čo ja som už dávno bol v Austrálii (o tom sme už počuli) - vychovávať dve deti naraz je totiž pomerne finančne, fyzicky a v neposlednom rade i psychicky náročné, a keďže Tailerovi (dávaj tam ten ypsilon!), vlastne pardon, Taylerovci boli naj kams mojich rodičov, prečo im neurobiť trošku radosť a nedať ma im? -, moje narodenie bolo utajené, nikto okrem Tailerovcov, mňa samotného, mojich biologických rodičov, Albusa Dumbledora, mojich priateľov, všetkých učiteľov na Rokforte, nášho poštára a celej južnej pologule, svetovej populácii lastovičiek, všetkých mimozemšťanov z Venuše a teraz teba vlastne nevie, že v skutočnosti existujem, pretože Jayden Tailer vlastne neexistuje," povzdychol si a váhavo sa pozrel do Harryho očí.

 

,,Ale čo to má so mnou spoločného?" váhavo sa spýtal Harry. (Doteraz ti to nedošlo? Vravela som, že tento Harry je mentálne retardovaný... Ja viem súvislosť už od začiatku, a to som to ani nečítala dopredu! Komu by sa chcelo, pravda?...) (A ku podivu má táto autorka fakt že veľa čitateliek... Niekedy nedokážem pochopiť vkusu určitých ľudí...)

 

,,Dosť ťažko sa vysvetľuje pytagorova veta, vieš," sklonil Jay hlavu, čím prerušil ich oční český kontakt. ,,Som metamorfmág, rovnako ako aj môj brat, ktorý o tom vlastne ale nevie. (trápne, trápne! chudák Harry, stala sa z neho Mary Sue...) (mary sue sa píše s malými začiatočnými písmenami, lebo je to pojem, nie meno, ale asi nemôžem opravovať svoju spoluglosátorku...) (veď preto! Ak si si nevšimla, ja to vždy píšem s veľkými písmenami... je to už raz meno, tak tam budem mať veľké písmená a hotovo!) (veď ja vlastne niiič...) Sme dvojčatá a moje dvojča... sedí priamo predo mnou, Harry. Ty si môj brat, moje meno je Jayden Potter," pozrel sa váhavo bratovi do váhavých očí a očakával váhavú reakciu, ktorej sa bál so všetkého váhavého najviac.

 

Harry sa po šokujúcom príbehu zosunul z postele na zem, odkiaľ sa zosunul o poschodie nižšie cez dieru v podlahe a odtiaľ sa zosunul dakde do pi**... (kde ostal sedieť). Jeho tvár vyžarovala šokujúce prekvapenie. Bol šokujúco šokovaný z toľkého šokujúco-prešokujúceho šokovaného šoku! (Nekúpime autorke na Vianoce synonymický slovník?) (načo na ňu míňať peniaze, aj tak ho ani neotvorí...) Bez toho, aby to všetko stihol Jayden vstrebať - ten šok a hlavne to, akého retarda z neho autorka spravila -, sa jeho brat prudko posadil a objal svoje práve nájdené dvojča, o ktorom nemal ani potuchy (To vstal Jay alebo Harry? Lebo veď Jay o ňom vedel, takže *wtf?!*). Vždy nesmierne túžil po súrodencovi, aby nemusel byť sám a nakoniec sa mu želanie splnilo a dokonca nie len tým, že má brata, ale dokonca dvojča. Stále však vstrebával šok, ktorý mu Jayden spôsobil. (Báj d vej, vy by ste reagovali vrúcnym objatím, keby vám akýsi neznámy chlap, ktorý sa na vás ani prinajmenšom nepodobá, zrazu tvrdil, že je vašim dvojčaťom? Alebo by ste od neho skôr s krikom utiekli? Kto je za možnosť A? A kto volí B? Nula ku milión, slečna šialene naivná autorka!) (Spomeň si na Potomka anjelov... SomBrian za ním prišiel vo sne, povedal mu, že je jeho otec a Harry sa naňho hneď vrhol, akoby sa poznal celú večnosť... Preto ti opakujem: Nesnaž sa to chápať!)

 

V tom zo seba vypustil veď viete čo... nemú ospravedlňujúcu otázku a plynovú stopu, za ktorú sa ihneď cítil neznesiteľne trápne.

 

,,Kto z nás je starší?" (ani jeden, obaja máte rozum tak päťročného decka)

 

Jay sa okamžite rozosmial a spolu s ním aj Harry (zato ja sa nesmejem) (ehm... ha-ha...). Jayden ani vo sne nečakal, že ho brat príjme takto (tak, ako som ja osobne nečakala, že sa niekedy dožijem takéhoto duchaplného diela...) (a ja som nečakala, že ma Aya fakt donúti TOTO glosovať...) (dvojčatá!) (veď hej...), skôr sa bál revu a výčitiek. No pochopil matkine slov(a)á, keď pri raňajkách spomínala, že Harry by sa do turnaja neprihlásil, pretože taký nie je (a paralela s revom a výčitkami kvôli dákemu bláznivému cudzincovi, ktorý tvrdí, že je Harryho dvojčaťom, je kde?). Pochopil, čo tým myslela. A bol rád za to, akého má brata, i keď vedel, že sa o neho bude vždy nesmierne báť, hlavne keď po ňom ide Voldemort. Dobre vedel prečo, no nechcel túto chvíľu kaziť tou krutou pravdou. Ale vedel taktiež, že bude o nej musieť brata oboznámiť skôr, než bude neskoro.

 

V tom sa mi (preboha, odkedy je samotná autorka jednou z postáv v tomto príbehu?! zvraciam! - on je Jay vlastne ona, dáka mary sue? ja som tušila, že autorka urobila len preklep v mene a nie je to žiaden "Jay" ale "Gay" - bude i twincest? *nevinný pohľad*) (dúfam, že bude *usmieva sa*... hoci twincest v podaní tejto autorky? To by som sa radšej zabila!) v mysli zjavila otázka, na ktorú vlastne ešte Harrymu neodpovedal, odpoveď bola ale vlastne jedna z prekvapujúco vlastných vecí, prečo vlastne dali preč jeho a vlastne nie Harryho.

 

To však riešiť nechcel, konečne boli spolu a on nechce brata už nikdy stratiť, predsa len boli (a čo takto "sú", keď sme už začali so zvýraznením aktuálneho deja pomocou prítomného času, hm?) dvojčatá a už tým si boli nesmierne blízky (*au!*), ak keď, tak veď sa vlastne nepoznali.

 

,,Prekvapivo si starší ty, i keď niekedy by sa o tom dalo polemizovať," (vau... polemizovať... dokonca to napísala správne... možno to s ňou nie je také stratené!) (nechcem ti kaziť ilúzie, ale pravdepodobnejšie je, že použila slovník cudzích slov) (*buch*) (*au!*) pousmial sa na brata, ktorého neustále zvieral vo vrúcnom twincestnom objatí.

 

Harry sa od neho na (na... na?!) kúsok odtiahol. ,,Tým máš akože na mysli čo?" zaškeril sa na neho.

 

,,No, starší by mal mať predsa viac rozumu, no nie? A ty sa do všetkého stále hrnieš po hlave a bez rozmyslu," po svojej odpovedi už stihol len pocítiť, ako do neho Harry trafil vankúš (buha, ja som vedela, že v tom bude twincest - toto je dokonale twincestná scéna, no nie? - vankúšová vojna s Harrym bez košele!).

autorka pôvodného veľdiela: Jaskyňa
glosátorky: Ayamee & Crazy 

článok pripravila: Ayamee