nedeľa 18. apríla 2010

2. kapitola - Láska je mocná, atď.


2.kapitola – Láska je mocná, nemožno sa jej vyhnúť
 
Do ďalšieho dňa sa prebudil s dobrou náladou, jedno ho však veľmi trápilo. Jeho podivné sny. Nevedel si to vysvetliť. Netušil, čo znamenajú. (Ja to tuším, ale nechcem spoilerovať... takže si to nechám pre seba *vyplazí jazyk*) (a prosím ťa, ja ani nemusím byť čarodejnica či čítať dopredu, aby som pochopila, čo také sny znamenajú... Harry je prosto nadržaný!) (možno by sa mohol mrknúť pod paplón...)

Na raňajkách pozdravil svojich nových spolužiakov (úplne všetkých?) a začal jesť. Ucítil na sebe niečí pohľad. Otočil sa, no dotyčný alebo dotyčná svoj pohľad na neho už neupieral/a. (myslím, že Harry trpí syndrómom "Všetci sú do mňa zamilovaní") (veď gary stue osobne, nie?) Cítil sa divne a sám, pritom bolo okolo neho množstvo ľudí. 

Vidličkou sa prehrabával v uvarených vajíčkach, uvedomil si, že je tu naozaj sám. Sám. Nemá nikoho, nikto ho nepozná, nikto nevie (čiarka) aký je, nik nevie, čo ho trápi. A pri tom ho toho trápi tak emácky veľa! Napríklad odtieň jeho vlasov. Nie sú blond a nikdy ani nebudú! A raz to bude taká populárna farba! Musí tomu zabrániť, Tom Riddle sa nesmie stať Lordom Voldemortom a ten sa nesmie stať najpopulárnejším kaderníkom svojej doby! A potom je tu ešte ten problém s nadržanosťou... Ach jaj, jeden aby si po žiletku skočil...
 
Jeho tvar (tvar čoho? A aký bol? Oválny?) nevyjadrovala žiadne pocity, dusil ich v sebe. Nechcelo sa mu žiť, ale spomenul si, prečo je tam, kde je. Sľúbil si, že docieli toho, aby nebolo žiadne zlo (to, aby nebolo žiadne zlo by nikdy nedosiahol. Myslím, že zlo je do istej miery nevyhnutné a okrem toho, on sem prišiel kvôli Voldymu) a potom už sa nebude starať o nič. Len si osamelo sadne do tmavého Sumisu kúta svojej izby a bude čítať emo príbehy svojho životného vzoru – Holdena Caulfielda.

Išiel na prvú vyučovaciu hodinu, usadil sa v poslednej lavici, bol rád, že si k nemu nikto neprisadol. Prechádzal pohľadom po triede. Všimol si, že ho pozorujú jedny hnedé oči, dvoje červených očí a ešte dáke topásové (to je niektorý Cullen!). Jeho sok v láske (napr. k tomu niektorému Cullenovi, čo ja vám viem...?) (povedzme, že to bol... ale vieš čo, žiadny z Cullenovcov sa mi nepozdáva *znechutená*. Ak by bola reč o Jacobovi, to už je iné... *úškrn*) odvrátil pohľad a začal počúvať profesora. Harry Toma stále pozoroval. Ani nevedel prečo. (žeby preto, lebo do minulosti prišiel kvôli nemu? – ach, nié! To by bola priľahká odpoveď!) Napokon sa točil raz ku katedre, raz k Tomovi tam a späť a aspoň čiastočne sa snažil vnímať výuku.

Láska najmocnejším kúzlom je,
Neubrániš sa jej,
Neubráni sa jej nik,
Ani mocný kúzelník.
Srdce ti zahreje,
Láska mocná je,
Nebojuj proti nej,
To boj prehraný je.
 
Z Astronomickej veže pozoroval západ slnka. Premýšľal a poriadne ani nevedel nad čím. Spomínal. Spomínal pri pozorovaní toho skvostu. Slabo sa pousmial. Nevnímal, že sa jeho pery sformovali do slabého úsmevu, nevnímal, že slnko zapadlo a tma sa vydrala na povrch, nevnímal, že zvedavé oči ho pozorujú z tmavého kúta tajomného hradu– v Rokforte voyeurstvo, zdá sa, prekvitalo už pred érou voyeura Rona -, v ktorom sa nachádza. Nevnímal nič.
 
Druhá osoba sa potichu vytratila, isto vedela, že druhá osoba (akože druhá osoba o druhej osobe – sama o sebe? what the hell?) (tak tento výrok som si fakt nevšimla *rehot*) o jej prítomností netuší. Potešene sa usmiala a vybrala sa na tretie poschodie, kde bolo niečo, o čom nikto netušil, teda aspoň si to myslela. Nemala pravdu, to ale to nevedela. (Ech, to som iba ja taký zmätený alebo je nás viac? O.o) (To bol Dominik? Alebo prečo je tam mužský rod?) (a možno tam bol ešte niekto tretí, teraz už nie ona – postava, ale napr. on – človek alebo také niečo!)
 
Útoky začali. (ďalší skok v deji – ktorými sa Jaskyňa tak preslávila) Prvýíííííííííííííííííííí skamene(l)ní študenti sa ocitli v nemocničnom krídle.
 
Harry sa zhrozil. Tiež sa ocitol v nemocničnom krídle – takže bol jedným z nich! Naplánoval si na dnešný večer výlet do tajomnej Komnaty, musí zabrániť ďalším útokom.Všetci sa uložili k spánku, až na dve osoby. Tom potichu opustil spálňu, bol si istý, že všetci spia, nespali. Vydal sa za svojim veľkým zvieratkom, nevydal.Harry si vybral svoj neviditeľný plášť, prikryl sa ním a nasledoval Toma, dobre vedel, kam má namierené.
 
Hadím jazykom otvoril vchod – strčil rozdvojený jazýček neďaleko náhodne sa plaziaceho pytóna do kľúčovej dierky a otočil ním -a zmizol v tunel(y)i. Vchod sa za ním zavrel.
 
Harry vstúpil do dievčenských záchodov na treťom poschodí (počkať, a kto potom pred chvíľou otváral ten vchod? oni sú tam dvaja Harryovia? ja som vravela, že cestovanie časom plodí zlo!) (vieš, to sú tie jej skoky v deji. Tamto predtým bol Voldy mladší, a ona ten odsek – ktovie z akého dôvodu – písala jeho pohľadom a teraz zrazu je to opäť z Harryho pohľadu... Ako sa v tom Jaskyňa vyzná – to fakt netuším.). Prešiel ku vchodu do komnaty, v mysli si predstavil hada a v parselčine vyslovil ,,Otvor sa," umyvadlá sa začali odsúvať a vytvorili vchod do Tajomnej Komnaty. Rozhodoval sa, či to (čo?!) má alebo nemá spraviť (načo táto zbytočná veta?!) (aby sme boli ešte väčšmi zmätení – že čo to ten Harry chce vlastne robiť...? a vlastne, ja to už asi ani nechcem vedieť - čo chce komu robiť uprostred noci na takom intímnom mieste, akým je Tajomná komnata... veď si spomeňte na tie jeho nadržané sny a...) (ach bože, ach bože, ach bože! *zúfalo*). Spomenul si, čo chce Tom s hadom urobiť (preboha, zoofíliu nie!) (teda, to by bolo už príliš... dokonca horšie, ako keď Jaskyňa spravila z Harryho anjela!) a skočil do tajomného tunela, ktorého koniec bol niekde ďaleko.
 
Harry sa ocitol ako pred niekoľkými rokmi (či skôr PO niekoľkých rokoch) v miestnosti, ak sa to tak dalo nazvať (nedalo) (a prečo by sa nedalo? architekt sa sekol v stavebných plánoch a chýbala jedna stena? alebo podlaha? a skoro by som zabudla - čiarka!) (dobre, dobre...) so samými lebkami, kosťami a baziliskovou kožou. Počul (čiarka) ako sa vo vedľajšej miestnosti niečo plazí, ihneď si domyslel, čo to je.

Potichu kráčal, potom ich uvidel. Tom stál pred kráľom hadov a niečo mu šepkal v parselčine. Harry bol od nich veľmi ďaleko, tak nepočul (čiarka)čo mu hovorí.Prišiel k nimi bližšie a schoval sa za najbližšiu sochu hada. Našťastie si ho nevšimli. Harryho cestovanie časom hrozne vysililo a teraz trpel podvýživou, preto sa poľahky skryl i za sochu hada - pokiaľ dobre ovládate prvácku prvouku, had je také tenké dlhé zvieratko.
 
Kedy budem môcť ísť do hradu?! Kedy...
 
Už čoskoro.
 
Hadie syčanie.

Bazilisk sa plazil po komnate, až zmizol v pre Harryho neznámom otvore (keby ste vedeli, čo ma teraz napadlo... *pervert fejs*) (Fuj, Ayamee!) (ja fuj? veď si asi postrehla, čo ma napadlo, čiže ťa to tým pádom tiež napadlo, hoci to pravdepodobne bolo až po mojom upozornení, ale aj tak! *blush*) (okej, je mi zle..).
 
Pocítil na svojom ramene niečiu ruku. Poľakane sa otočil a ostal stáť zoči-voči svojmu spolužiakovi.
 
,,Ako si sa sem dostal?" zasyčal na prekvapeného Harryho Tom.
 
,,Ako asi – akoby sem viedla každá chodba v hrade!" odsyčal Harry Tomovi.
 
Ten nebol schopný slova.
 
,,Tak?!" zatriasol s ním Riddle.
 
Harry sa mu vyšklbol. ,,To ťa nemusí zaujímať, prečo ťa tu tak nadržane šmírujem! Teba sa to predsa netýka!" vyprskol na neho hadí jed.
 
,,Mňa to ale zaujíma, okrem mňa sa sem nikto iný nedostane!" zakričal Tom. (a on tam toho Harryho nevidí? Musí ho vidieť, veď sa s ním rozpráva! Ale keď ho vidí, prečo tresol takú stupídnu vetu?!)
 
,,Prečo si si tým taký istý?" Harry sa tajomne zvodne usmial a oblizol si pery.
 
Tom sa zarazil. Niečo na tom bolo. Nevedel nič o svojom novom spolužiakovi, bolo možné, že je tiež dedičom Slizolina? Netušil. Musí o ňom niečo zistiť.
 
,,Pokiaľ mi neodpovieš, živý sa odtiaľto nedostaneš," pokúsil sa to z neho dostať ešte "po dobrom". (vyhrážanie sa zabitím = podobrotky... v akom vesmíre to tá Jaskyňa vlastne žije?) (určite vo veľmi vzdialenom od toho nášho...)

,,Ale nehovor, baziliskom ma nezastrašíš," Tom sa na neho zvedavo pozrel a Harry si prikryl ústa, aby pridusil ďalší ston rozkoše(no čo je?! autorka nám sľúbila slash a zatiaľ tu len nezmyselne bľaboce, tak zachraňujem situáciu! *anjelská svätožiara*) (osobne som len rada, aspoň tam pridáš nejaký DEJ).

Ajaj, toto som asi hovoriť nemal.

,,Odkiaľ o ňom vieš?!"
 
,,Práve som ho videl, somár! Snáď si nemyslíš, že si takého nenápadného obrieho hada nevšimnem! Tie okuliare mám práve preto, aby som nebol slepý, vieš?!"
 
,,Čo ťa do toho?" povedal Harry (len, aby ste boli v obraze).
 
,,Pokiaľ mi to nepovieš, zle skončíš!" (lenže potom sa to nikdy nedozvieš, Tomi)
 
,,Nebol by som si tým taký istý," prehodil Harry. Veril, že by ho Tom len tak na území školy nezabil. Zarazil sa. Veď Myrtu zabil! Teda skôr zabije. Nie, nezabije. Tomu musím zabrániť.

Harry sa pozrel na Toma. Viditeľne bol naštvaný. A neviditeľne nadržaný.
 
,,Že by niekto vedel viac než ty?" zavtipkoval Harry, no neskôr to začal ľutovať. Jeho vtip totiž vôbec nebol smiešny.
 
Tom sa na neho otočil, pristúpil k nemu, schytil ho pod krkom a pritlačil ku stene. Ruku mi (mne? veď ja som nič nespravila, skôr by som mala dostať dáke vyznamenanie za to, že toto glosujem!) (ja to tiež glosujem... *nadhodí skromne*) (áno, chcela som povedať MY, my to glosujeme) stále tisol ku krku. Harry sa začal dusiť. (že jaký skorý!) (áno, áno, neverila som, že to niekedy vyslovím, ale: Tom, zabi ho už konečne!)

,,Kto vlastne si?" Tom si neuvedomil, ako silno Harryho drží. Harry začal chrapčať a modrieť. Stisk povolil.

,,Hovor!" zavrčal Riddle.


,,Szzzzzzzzzzzzzo mňa nič nedostaneš," dostal szzzzzzzzzzzzzo seba ledva ale predsa len – čím dokonale odporoval svojej replike - Harry. Tom mu nedopriaval veľa kyslíku (najmä, že nám autorka pred chvíľou tvrdila, že jeho stisk povolil...), jeho ruka mu stále hrubo stláčala krk (som zvedavá, ako by vyzeralo také tenké stláčanie krku...) (a musí to byť krk...?) (aha, aha, a pred chvíľou si na mňa kričala, že fuj! *grin*).

Tom ho postil (= prinútil Harryho k pôstu) a Harry sa zviezol po stene. Začal kašlať a masírovať si krk – dlho nebol na thajskej masáži a stuhnutie svalstva sa rozhodol riešiť práve v tejto nanajvýš príhodnej chvíli.

,,Že by som pánovi Potterovi ublížil?" prehodil sarkasticky Riddle.

,,Mne tak ľahko neublížiš, zažil som oveľa horšie veci ako to, že by ma škrtil bláznivý spolužiak," vyprskol Harry skôr, ako pochopil, čo chce povedať. Vrátiť to už ale nemohol. Tom zasa stratil nervy. Nadvihol Harryho a vlepil mu facku. Harrymu ostal na tvári otisk jeho ruky. Zakolísal. (koho? Toma?)

,,Na viac nemáš?" Harry sa viditeľne bavil (veď tú zábavu sami/y vidíme – Tom ho tu morduje a on sa samozrejme, že čo? baví!). Spomenul si, že má spraviť szzzzzzzzzzz Toma dobráka a on naopak pomáhal tomu, aby ho obklopilo zlo. Rozhodol sa, že to bleskovo napraví bozkom z čistej lásky. Šípkovej Ruženke i Snehulienke to pomohlo, aby sa prebrali zo svojho magického spánku, prečo by to nepomohlo prebudiť Toma zo zla? (Tom dokonale sedí na opis Snehulienky – bledá pleť, čierne vlasy... Mohlo by to zabrať. A potom by autorka napísala druhú časť tejto poviedky, kde by sa venovala ich spoločnému súžitiu v perníkovej chalúpke.)

Harry (čiarka) sklapni! (Presne tak, Harry! Sklapni, pre zmilovanie božie!) Povedal si v duchu Tom. Nemohol dopustiť, aby ho Potter podobne namotával! Tá jeho zle hraná drzosť ho absolútne dostávala do kolien! Wrrr!

Tom mu našťastie teraz nič nespravil (ha, máte smolu, slasherky! počkať, aj ja som slasherka! buáááááááááááááá!) (akoto, že som od teba ešte slash nečítala?!) (a slasherka je tá, čo slash číta alebo píše? lebo ja len čítam a aj to mi na slasherku podľa mňa stačí...) (v každom prípade by som si od teba rada nejaký prečítala), dokonca mu ani nič neodsekol svojim samurajským mečom – žiadnu končatinu, žiaden úd. Zabudol si ho totiž doma, keďže netušil, že ho dnes večer bude potrebovať. Ten samurajský meč, samozrejme, nie ten úd, preboha! Istý úd sa mu možno ešte zíde – kto vie, kam to zatiahne autorka... (ten úd by si, našťastie, doma ani zabudnúť nemohol – jedine v prípade, že ho má na suchý zips)

Stratil si jazyk? Chcel mu Harry povedať, ale na poslednú chvíľu si to rozmyslel a zmenil svoju repliku na: "Nechcel by si mi tam strčiť jazyk?" (oukej, radšej opatrím túto glosu upozornením na mature content...) (Aya, ty si zvrhlík! *šťastne sa usmieva*), len by si ho na seba znova poštval.

Ani si nevšimol, že si ho Tom premeriava divným pohľadom. Asi ten návrh intenzívne zvažoval.


Vie niečo, čo ja nie. Ale veď ja to szzzzzzzzz neho dostanem. Nakoniec podľahne môjmu sexepílu ako všetci ostatnýíííííííííííííííí.

Harry sa na neho pozrel. Jeho sok v láske premýšľal nad tým, ako ho čo najúčinnejšie znásilniť. Mal zvláštny výraz v tvári. Zvažoval totiž i trojku s baziliskom, ale na podobné šialené praktiky bolo hádam ešte priskoro. Nemôže predsa všetky svoje zvrhlé sexuálne chúťky na Harryho vybaliť hneď! Ešte by sa to šteňa nebodaj zľaklo a zo slashu by nebolo nič! (Tak ti pekne ďakujem! Kvôli tebe som si niečo predstavila s tým hadom a Harryho... ehm, ničím..)

Mal prvú možnosť si ho poriadne prezrieť. Vyzeral presne ako spomienka, s ktorou sa stretol v druhom ročníku. Hnedé oči, čierne vlasy, svalnatá postava...(medzera)zarazil sa. Na čo sa len zameriava? Čudoval sa, keď už päť minúť čumel na Tomov rozkrok. Z úst mu tiekla nadržaná slina.To je szzzzzzzzzzz toho dusenia, zahmlel sa mi mozog. Vysvetľoval si pre seba a uškľabol sa.

Tom si ničoho nevšimol, bol zabraný do svojich myšlienok. Vďaka svojej fotografickej pamäti mal v mysli uložený kompletný výtlačok kámasútry pre gayov a nevedel vybrať vhodnú polohu. (Myslíš, že tú trojku s hadom už niekto v minulosti skúšal? Ľudia sú kadejakí...)

Harry sa opatrne zodvihol zo zeme.

,,Môžem už ísť?" Hneď (čiarka) ako to vyslovil (čiarka) si chcel vlepiť facku, mohol sa potichu vypariť a on na seba takto upozorniíííííííííííííííí. I tak by si jeho odchodu, alebo pokusu o odchod Tom skôr či neskôr určite všimol. Ale možno by si medzitým už stiahol nohavice a to by Harrymu nahralo pár drahocenných minút navyše – snáď by sa za ním Tom nerozbehol s holým zadkom? (Teraz si predstav polonahého Voldemorta, ako s rozpaženými rukami beží cez Tajomnú komnatu za Harrym a pochopíš, ako sa práve cítim...) (tebe sa moja glosa nepáči?! *smutný pohľad*)

,,Nech ťa to ani nenapadne! Ešte som len na tridsiatej strane a tá kámasútra ich má 144," vrhol sa Tom na Harryho a zabránil mu tak v prípadnom úteku. Zrazu si boli tááááááák blízko, až cítili teplo svojich tiel. Respektíve horko svojich tiel – bola to skutočne napätá situácia.

,,Už ma to napadlo, ináč by som sa asi nepýtal," odsekol.

Odteraz som už vážne ticho! (Bodaj by! Ale... nechcem si robiť ilúzie *smutne skloní hlavu*)

,,Neodídeš odtiaľto (čiarka) dokým mi nezodpovieš na moje otázky!" vyhrážal sa Tom, "Aká je tvoja obľúbená poloha?"
 
,,Prečo by som ti mal odpove...,"
 
Harry pocítil na svojom krku... *moment prekvapenia!* Ááá, bol to iba hrot prútika a stíchol.
 
,,Vidím, že si pochopil, to som rád,"
 
Ale ja nie! (Ani ja! Prečo ho rovno nezabil?!) Poďme už na to, takáto predohra ma nebaví!


Hrot sa pritisol k jeho krku ešte viac. Harry si na niečo dôležiteéé spomenul.

Nič nepovedal a Toma aj tak naštval. Vysvetlilo by to iba jediné. Riddle už vie čítať myšlienky. Harry sa nepotešil, jeho okulumerancia (a to čo je okulumerancia? *šialený záchvat smiechu*) (okulu-čo? *zvíja sa v záchvate smiechu na zemi hneď vedľa slečny Crazy*) bola asi na najnižšej úrovni, ako mohla byť, nemal proti nemu šancu.
 
,,Odkiaľ vieš, že viem čítať myšlienky?!" (Pošlite Jaskyňu k Snapeovi! Nech jej vysvetlí, že čítanie myšlienok nie je možné, že ide o preniknutie do cudzej mysle a nie čítanie myšlienok!)
 
,,Nie som sprostý!" (No neviem, neviem...)
 
Tom jeho odpoveď ignoroval, ale pomyslel si to jediné – O tom silne pochybujem!, a potom schytil Harryho za ruku, prútik mu zložil szzzzzzzzzzzzzzzzzzzz krku a ťahal do nejakej tajomnej miestnosti, ktorá bolav tajomnom rohu Tajomnej Komnat(e)y (autorka by si mala zopakovať písanie vlastných mien, je to Tajomná komnata!), Harry nevedel kde je, v celom tajomnom živote tam nebol.
 
Riddle ho zhodil do nejakého dreveného kresla. Harrymu sa okolo rúk a nôh obmotali povrazy.

Harry sa szzzzzzzzzzz nich ani nepokúšal vyvliecť. Sado-maso mal rád.
 
,,Nesnaž sa, nepodarí sa ti to," prehodil Tom a obišiel kreslo, na ktorom bol Harry uväznený. Ostal stáť za kreslom.
 
,,Posledný ( spolu ) krát sa ťa spýtam po dobrom, odkiaľ vieš o baziliskovi , Tajomnej komnate, že viem čítať myšlienky a aj všetko ostatné? Ak neodpovieš, pôjde to po zlom," zašepkal mu do ucha Riddle.

(nový odsek) Harry sa striasol od vzrušenia. Čo sa to so mnou deje?! Ako(medzera)to, že myiiiiiiiiiiiiii nevadí, keď je pri mne, pre boha...(medzera)nemysli na nič! On vie, čo si myslíš! Pretože používa okulumeranciu – meranie myšlienok pomocou špeciálneho okulára!

Riddle sa usmieval, bol si istý, že dosiahne všetko, čo bude chcieť. Avšak veľmi sa mýlil. Riddle nevedel, že presne o toto Harrymu šlo...
 
,,Nič ti nepoviem!" odporoval Harry.
 
,,Vybral si si, že po zlom, ako chceš." Harry sa potešil a netrpezlivo sa mrvil v kresle, keď si predstavil, čo za divokú noc ho čaká.
 
Tom sa vybral ku čiernej skrinke, ktorá bola v kúte miestnosti. Určite tu nebol po prvý ( spolu ) krát, vedel, kde čo je. Viditeľne dobre vedel, kde hľadať to, čo chce. Vybral sa a vedel...

Niečo zobral z vrchnej zásuvky a podišiel k Harrymu. V ruke mal flakoóóóóóónik s nejakou bielou tekutinou, elixírom pravdepodobne. Ale mohol to byť i najnovší parfum od Diora. Podišiel k nemu.
 
,,Čo to je?" spýtal sa Harry, svoj strach ale neukazoval, od Riddla mohol čakať čokoľvek. Aj nekvalitnú poľskú napodobneninu Escady. Alebo lubrikant.
 
,,Snáď sa nebojíš?" pousmial sa Tom.
 
,,Nebojím! Chcem len vedieť, čo to je!" bránil sa.
 
,,Som zabudol, že sme sa o tom neučili, a ty asi tiež nie. Je to sérum pravdy, známe ako...,"

,,Veritasérum," doplnil ho Harry nerád. (až na to, že veritaserum je priehľadné a nie biele)

,,Takže si o ňom počul,"

,,Hm,"

Než si to stihol Harry uvedomiť, nadvihol mu Tom hlavu, nalial doň veritasérum a donútil ho preglgnúť. No super, toto mi ešte chýbalo. Akoby Tomovi nestačilo prehrabať sa mi v myšlienkach, keď sa ešte ani neviem brániť a nemyslieť na nič je také ťažké! Hoci autorke samotnej to isto až také namáhavé nepríde... Takto na mňa míňať drahocenný elixír...!

,,Kto si?" začal sa slizolinov potomok (= slizolina s malým "s")zvedavo vypytovať.

,,Harry Potter," odpovedal bez problémov a odporu, jeho oči boli zamlžené. Musel odpovedať.

,,Odkiaľ si?" nasledovala ďalšia otázka.

Harry sa snažil neodpovedať, no veritaserum ho donútilo. ,,Z budúcnosti," (A ja že sa na otázku "odkiaľ" si bežne odpovedá napr. "zo Svätého Jura" alebo "z Malých Neradostíc" či ako to bolo...)

Tom vytreštil oči, čo u neho nebolo zvykom. Nebol schopný slova. Stále mu v hlave zneli tie slová. Z budúcnosti, z budúcnosti, z budúcnosti...

,,Z budúcnosti?! Z akého roku?" (a ja že nebol schopný slova)

,,219975467853236," znela odpoveď.

,,Odkiaľ vieš o vchode do Tajomnej (K)komnaty a baziliskovi?"

,,V druhom ročníku na Rokforte sme ho našli s priateľmi. Tajomná (K)komnata bola znova otvorená. Proti baziliskovyiiiiiiiii som bojoval, aby som zachránil spolužiačku."

,,Odkiaľ vieš, že viem čítať myšlienky?"

,,Od Albusa Dumbledora a Severusa Snapea,"

,,Čiíííííííííím je v budúcnosti Albus Dumbledore?"

,,Sestričkou v spermobanke. Hoci pôvodne sa chcel stať r(R)iaditeľom Rokfortu,"

,,Prečo si sa vrátil do minulosti?"

Harry sa nemal k odpovedi, snažil sa to nepovedať, zmarilo by to jeho plány (sám je sprostý, že do tej Tajomnej komnaty liezol). Zase ale veritaséru podľahol.

,,Aby som ťa zastavil," táto odpoveď Toma zarazila asi najviac zo všetkých.

,,Zastavil? Ako(medzera)to zastavil?" dostal szzzzzzzzzo seba po chvíli.

,,Zastavil ťa skôr, než pozabíjaš všetkých tých nevinných," Harry sa začal dusiť. Po chvíli to prestalo. Jeho oči už neboli zahmlené, ale boli pre tento ( spolu ) krát plné sĺz. Sérum pravdy už neúčinkovalo (aké krátke účinky to má! pch a vraj aký mocný elixír!), našťastie.

Nedokázal slzy zastaviť, nechcel, aby ho Tom videl plakať, nechcel ukazovať, že je zlomený.
Neubránil sa ale, ani slzám, ani veritaséru. Sklamal. Došlo mu, že po tomto jeho výstupe už medzi nimi k ničomu nedôjde.

Tomovi pripadal Harry taký krehký, keď plakal (*napína ju na zvracanie*). Niečo akoby sa v ňom trhalo na kusy. Vždy ho tešilo, keď svoju obeť "zlomil", no tento ( spolu ) krát mal pocit, akoby sa zlomilo aj niečo v ňom. Nedokázal si to vysvetliť. Akoby ho začala ovládať neviditeľná sila, podišiel k Harrymu, prútikom mu odstránil povrazy. Bezvládny plačúci chlapec mu spadol do náruče. (*zvracia*) Plakať neprestával. Tom ho objal (*práve ovracala i samotného Toma*), i keď nevedel prečo, niečo ako ( spolu ) by ho k tomu donútilo a zároveň to bolo z vlastnej vôle. (počkať, počkať! Z hrdinského Harryho, ktorý bol pred chvíľou drzý a prehnane sebavedomý, sa stalo uplakané decko? Ako sorry, ale to je príliš... Aya, žalujme ju!) (ja v poslednej dobe nestíham moc jesť a i to, čo zjesť stihnem, potom vyvrátim kvôli takémuto hnusu?! Jaskyňa chce zo mňa spraviť bulimičku či čo?! jasné, že ju taktiež s radosťou zažalujem!)

Začal sa s chlapcom v náruči pohupovať tam a späť, aby získal potrebný švih a potom ho mohol jednoduchšie hodiť do baziliskovej nastavenej papule, a pritom mu šepkal utešujúce slovíčka. "Neboj, Harry, o chvíľku i tak zomrieš!" Po chvíli sa Harry ukľudnil a už ani neplakal. Sem-tam mu ale cez ústa prekĺzol nejaký ten vzlyk. Schúlil sa Tomovi v náruči ako ustráchané morča. Tom si poriadne uvedomil, čo robí a urobil, ale zmieril sa s tým, pocítil, akoby sa prázdne miesto v jeho vnútre začalo zaplňovať. Cítil sa šťastne, keď bol Harry na blízku, i keď si to nechcel priznať.

,,Harry," snažil sa upútať Harryho pozornosť.

Menovaný sa na neho otočil. V jeho smaragdových očiach bola vidieť iskra – snažil sa Toma spáliť pohľadom. Viditeľne bol Harry šťastný a spokojný. Tom bol zase zmätený, i keď tiež spokojný a šťastný.

,,Je čas ísť," povedal mu Tom.

,,Už? Veď sme len teraz prišli a ani si ma nepretiahol!" Harry nasadil smutný úsmev pripomínajúci malé šteniatko.   

Harry sa k nemu pritisol ešte viac.

,,Nemáš má náhodou zastaviť?"

,,To sa ruší, pokojne ma znásilni, nebudem sa ani brániť!" povedal Harry a nevinne sa usmial.
 
Tom sa neubránil smiechu, Harry naň nebol zvyknutý, jeho čeľusť nebola pre smiech dostatočne vyvinutá, no i tak sa okamžite začal smiať tiež.
 
,,Koľko je vôbec hodín?" spýtal sa Harry, keď neovládateľný smiech prešiel.
 
,,To neviem, ale už bude čoskoro aj ráno, naozaj by sme mali ísť,"
 
,,No tak dobre," obidvaja sa zodvihli.
 
Harry si uvedomil (čiarka) ku komu smerujú jeho city nenávisti. K autorke, ktorá z neho spravila takého sentimentálneho psychopata! Nikdy by si nemyslel, že bude niečo cítiť k svojmu najväčšiemu nepriateľovi, veci sa ale menia, ak sa klávesnice dotkne pobláznená fanynka.
 
Znova Toma objal. Nechcel, aby táto chvíľa skončila. Trocha sa od neho odtiahol a zahľadel sa mu do očí. To čo v nich videl, ho zarazilo...(medzera)lásku tam totiž nenašiel... Čo ak ho chce Tom len využiť na sex? A nevadí!(Jasné, hneď v druhej kapitole vysvitne celá pointa príbehu... a ja sa už nemôžem naparovať, že viem, o čom to bude *zúfalý vzlyk*) (a takto je to lepšie? keď som do toho zakomponovala neopätovanú lásku zo strany Harryho a čisto využívanie na sex zo strany Toma? *spokojne sa usmieva*) (jasnačka! Ale toho hada si si mohla odpustiť...*naplo ju*) (ja?! to Jaskyňa s tým začala, keď tvrdila, že Harry vie, čo chce dnes v noci robiť Tom s baziliskom, preto sa na to voyeursky musí ísť pozrieť! *tvári sa nevinne, aj keď je dosť možné, že to zasa raz prehnala, ale treba si uvedomiť, že táto poviedka na ňu prosto bola príliš...*)

Potešil sa, i keď si nebol istý. Zameral sa na Tomove pery. Akoby ich len chcel pocítiť na svojich. Tom si jeho pohľadu všimol. Odhodlal sa a pritisol sa na pootvorené pery svojho milovaného.(Áááááááááááááááááááááááááááááá, preboháááááááááááááááááááááááá, nieeeeeeeeeeeeeeeeeeee! Nieeeeeeeeeeeeeeeeeeeeee! Ja som netušila, že na mne to glosovanie zanechá až takéto následky! Niéééééééééééééééééééééé! Prečo, bože, prečoooooooooooooooooo?! Prečo, Crazy, prečooooooooooooooooo?! A ja som bola v tom, že si kamoška! A ty ma necháš toto prežívaaaaaaaaaaaať?! Ááááááááááááááááááááááá!) (Bože, Aya, prepáč!!! Netušila som, že ťa to tak vezme! Teda... asi som ťa mala dopredu varovať, ale... No ak ti to pomôže, tvoja verzia príbehu je lepšia! *žmurkne* Naozaj...!) Bozk Harry okamžite opätoval. Tom mu splnil jeho veľké prianie.
 
Ich jazyky sa preplietali v spoločnom tanci plnom citom...vášne...a hlavne – lásky. (Ááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááá! Ospravedlňte slečnu Ayamee, ale v záchvate šialenstva sa sama nabodla na vlastný tessen a medzitým vykrvácala, preto koniec tejto kapitoly nie je schopná doglosovať...) (Aya? Aya! Žiješ vôbec!?) (trošku... *grin* ja prosto nenávidím akýkoľvek pairing z čohokoľvek vo všeobecnosti, no podaktoré nenávidím úplne že najviac, napríklad Tom + Harry + bazilisk...) (viem, viem...)

Obidvaja si to poriadne užívali. Keď sa od seba odtrhli, aby nabrali kyslík, obidvaja sa na seba usmiali. Znova sa k sebe pritisli a užívali si vzájomnej prítomnosti.

O asi poľ (buhahaha! To čo je!? *záchvat smiechu*) hodinu ruku v ruke prechádzali Tajomnou Komnatou k jej východu. Posledný krát sa pobozkali, vyšli s komnaty, pod Harryho plášťom sa dostali do klubovne a s úsmevmi na tvárach zapadli do postelí. 


autorka pôvodného veľdiela: Jaskyňa
glosátorky:
Ayamee & Crazy
článok pripravila: Ayamee
 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Čo si nám želáš oznámiť?