4. kapitola - Doba zla začína

4.kapitola – Doba zlá začína

 

,,Nájdete mi Pottera a privediete ho sem, živého! Chcem si s ním zatancovať," ľadový hlas Temného Pána bol počuť po celom výročnom (s)bále – stretnutí Voldemortovho ročníka po rokoch -, smrťožrúti sa natriasali v rytme hudby vychádzajúcej z veže v rohu sály. 

 

,,Choďte!" na nič nečakali a začali sa premiestňovať, stále v tanečných pózach, preč.

 

,,Veď ja si ťa nájdem, Harry Potter, nech si kdekoľvek, a potom to spolu na tanečnom parkete roztočíme!" povedal Temný pán a začal sa vlniť do rytmu disca.

Prebudil sa s nesmiernou bolesťou hlavy. Včera to asi príliš prehnal s chľastom. Bolo to nič oproti nočným morám a mučení (viď že ho nútili tancovať – tancovať!) od Voldemorta. Včera totiž pil po prvý raz a neodhadol svoju výdrž.Bolo to nezvyčajné, že dnes žiadnu erotickú predstavu ešte nemal. Na žiadnu si nespomínal – čo sa dalo čakať pri tom množstve promile v krvi.

 

,,Dobré ráno," započul sykot spod postele. Žeby sa jeho had potreboval vyvenčiť? Preľakol sa a okamžite sa tam pozrel. Vykúkala tam naňho prázdna sklenená fľaša a on si pretrel oči. Zrejme ešte spí, lebo fľaša sa naňho oborila:

 

,,Čo je, nespoznávaš ma?! Ja som predsa Nomen, prvotriedna značka najkvalitnejšej vodky dovážanej z Ruska!" Odrazu sa tam zjavil akýsi Had, ktorý sa vyplazil s (← spolu, lebo inak to nedáva zmysel! →) pod postele až na Harryho ruku a na hlave mal položenú tácku s  raňajkami.

 

,,Skoro som na teba zabudol, musím sa Toma spýtať, kde má Naginy, ešte som ju tu nevidel," zasyčal na hada vriaci čajník zo sporáka.

 

,,Ďakujem, pane," poklonil sa had čajníku.

 

,,Prosím," povedal čajník, "volaj ma Harry,"

,,Ďakujem, láskavý Harry, ktorý dovolil mne, nehodnému hadovi, nazývať vás menom." Čajník Harrysa napokon odkotúľal (vybral) na raňajky do Veľkej siene. Prisadol si k Tomovi, pozdravil ho a pustil sa do raňajok. Skoro celý čas ho Riddle od raňajok pozoroval, keď sa na neho a jeho raňajky ale pozrel, odvrátil zrak a sledoval svoje raňajky, ktoré mu teraz stepovali na tanieri.

Keď vychádzali szzzzzzzzzzzzzzo siene, pocítil Harry (čiarka) ako mu Tom strčil veď viete čo veď viete kam. Keď skončil, vopchal mu nejaký lístoček do ruky. Vlastne to boli lístočky – pekné zelené stoeurovky. Tom nebol žiaden žgrloš - pokiaľ šlo o sex, oceňoval kvalitu a platil viac ako dobre. Nikto si toho nevšimol, vopchal si lístok do kina – ktorý dostal spolu s bankovkami ako bonus - do vrecka habitu a smeroval na hodinu. Keď bol profesor otočený k tabuli a študenti pozorne sledovali jeho výklad recitovaný smerom k tabuli, nie k nim – čiže čo ich vlastne bolo do toho, čo ten profák šepká tabuli?! tu už nikto nerešpektuje nárok na súkromie?! -, vytiahol si Harry nepozorovane lístok szzzzzzzzzz vrecka (ktorý nemohol roztvoriť ešte pred hodinou, kedy by to bolo ešte nenápadnejšie) a roztvoril skrčený papierik.

Musíme sa porozprávať o našej spoločnej budúcnosti (pevne dúfam, že aj ty raz chceš mať deti), dnes v Tajomnej komnate o ôsmej večer. Prines si vlastné jedlo.

Tom

Stálo na ňom (stálo na kom čo? alebo to radšej ani nechcem vedieť...). Tešil sa a zároveň sa bál. Tomove dnešné chovanie bolo veľmi čudné, Harry si to nechcel priznať, ale všimol, že je Tom vystrašený, no dúfal, že je to len PMS. I keď si nevedel predstaviť, čo mohlo práve jeho vystrašiť. Žeby sa bál záväzkov? Možno by na neho Harry nemal tak tlačiť... Nikto si toho nevšimol, pretože mal Riddle svoju pokojnú ľadovú masku – dal si ju vykresať z prvotriedneho himalájskeho ľadu -, ako vždy. Harry si toho ale všimol, poznal ho lepšie a dlhšie ako ostatnýíííííííííííííí (strávil s ním až dve noci!) (a možno je to fakt úspech – čo ak Tom preferuje romániky na jednu noc? dve noci s Harrym, to je možno jeho osobný rekord!). Je s ním spojený vďaka jazve na srdci a ešte jednej na istom veľmi intímnom miestečku – za to môže to experimentovanie s bičíkom – a môže vycítiť niektoré jeho pocity. Tešil sa, že s ním bude znova sám – buhehehe -, ale bál sa, čo by sa mohlo stať. Čo ak by konečne došlo k reálnemu sexu? Harry bol ešte panic, samozrejme, že mal obavy...

Nastal večer. Dvaja slizolinskí študenti sa vybrali do dosiaľ neznámych komnát, pre iných ľudí (táto veta je fakt zlatý klinec celej kapitoly!). Presne o ôsmej hodine sa stretli v rovnakej miestnosti, v ktorej boli doteraz.

 

,,Čo sa deje?" spýtal sa zeleno-oký mladík so strachom a dvojbodkou v očiach.

 

,,Prečo si mi nepovedal viac o budúcnosti?!" V Tomových očiach sa pre zmenu objavil strach a čiarka.

 

,,Ako to myslíš?" nechápavosť szzzzzzzzzzzzzzzzz neho priam sršala. Spolu so stupiditou, neuveriteľnou naivitou a nadržanosťou.

 

,,Harry, prečo si myiiiiiiiiii nepovedal, že som taký sexi? Rád počúvam obdivné slová na svoju maličkosť! A tiež si mi nemohol aspoň letmo spomenúť, že zo mňa bude lord Voldemort?!" vykríkol Tom a Harry započul v hlase smútok a sklamanie. "Budem iba kaderník? Mám predsa vyššie ambície!"

Harry sa zarazil a vystrašene si premeriaval osobu pred sebou, ktorá sa tam len tak, z ničoho nič, zhmotnila.

 

,,A...(tri bodky, tri bodky a tiež medzera!)ako?" spýtal sa koktajúc.

 

,,Máš sny, sny z budúcnosti, tvojej prítomnosti, a ja ich mám tiež. Vďaka tomu spojeniu, ako som sa dozvedel," vysvetlil stručne Riddle.

 

,,J...(povedala som, že sú to tri bodky, tri! a medzera!)ja...,(← wtf je toto?! nač tá čiarka, keď tam sú bodky?!)"

 

,,To proroctvo...(medzera, wrrr!)čo si spomínal, je o mne a o tebe, však?"

 

,,Áno," hlesol Harry.

 

,,Keď si hovoril, že ma máš zastaviť... (medzeraaa!)len myiiiiiiiiiiiii nepovedz, že zastaviť úplne doslova...," povedal naštvane.

 

,,Vieš čo...(medzera, wrrr!)už toho mám akurát tak dosť! Áno, mám ťa zastaviť. Keď to mám povedať správne, tak ťa mám ZABIŤ. Chcel si to, tak to máš, dnes žiadne experimentovanie s bičíkom nebude!" vykríkol Harry, otočil sa Tomovi chrbtom a szzzzzzzzzzzz očí sa mu začali rinúť slzy. Tom musí všetko pokaziť! A to sa Harry na to sado-maso tak tešil, chcel ďalšiu jazvu! No Tommy musí začať s tým, že ho po súloži čierna vdova Harry bude musieť zabiť! No je tam toho!

 

,,Harry,....(← toto...? čo to...? čiarka a za ňou štyri bodky? štyri...?)" nevedel, čo povedať. Podišiel ku nemu a objal ho. "Harry, prosím ťa... veď vieš, koľko ma stál peňazí." Harry szzzzzzzzzzzo seba striasol jeho ruky a naštvane sa na neho otočil.

 

,,Takže tebe záleží len na peniazoch, čo?! A, keď sme už pri tom, kedy mi vlastne zaplatíš za dnešnú noc? Č(o)i odo mňa ešte niečo chceš? Chceš počuť celú pravdu?! Som tvoj vyvolený a ty môj nepriateľ. Buď zabiješ ty mňa, alebo ja teba...(medzera!)Ani jeden nemôže žiť, pokým je ten druhý nažive...,(← zasa tá sprostá čiarka?!)" zakričal na neho a s plačom sa zosunul na zem (musím podotknúť, že si nie som istá, či sa dá tento labilný chlapec považovať za Harryho Pottera – a už vôbec, či by bolo rozumné označiť ho ako vyvoleného).

Tom sa k nemu sklonil. Bolo mu ho ľúto. Nemal sa ho to pýtať takto, spravil chybu, veľkú chybu, ktorú ľutoval. Nechcel ho stratiť. Veď spolu ešte ani riadne nesexovali! Čo bude teraz robiť s tým bičíkom?!

 

,,Nikdy by som ťa nedokázal zabiť, maximálne tak zraniť pri sado-maso sexe," zašepkal. Harry pozdvihol hlavu. ,,Ak nie ty, spraví to tvoje budúce ja a myslím, že aj s veľkou radosťou."

 

,,To, že ťa v budúcnosti hľadám (čiarka) ešte neznamená, že ťa nájdem," povedal Riddle.

 

,,Ako(medzierka!)to myslíš?"

 

,,Vieš, nikdy som nebol dobrý v hre na schovávačku," uškrnul sa Tom. ,,A inak, Ty si nepamätáš, čo dnes hovoril Vold...(medzera)čo som dnes ja hovoril smrťoužrútom? Trochu mi vynecháva pamäť."

 

,,Nie, on ma hľadá?" Spýtal sa Harry nadmieru prekvapene, pretože by mu nikdy ani na um nezišlo, že by ho Voldemort hľadal alebo nebodaj sa ho snažil zabiť.

Tom prikývol, pokúsil sa ho objať, keď chlapec neodporoval, objal ho okolo ramien.

 

,,Bojím sa jedného...," (Toho ako imbecilne Jaskyňa používa interpunkčné znamienka?)

 

,,Ty sa bojíš interpunkcie?" Harry vyvalil oči a neveril svojím ušiam (veď ani ja neverím! tamto že by povedal Tommy? že má strach (z interpunkcie?!). Tom ho obdaril vražedným pohľadom, ktorý ho na mieste uškvaril.

 

,,Je možné, že všetko (čiarka) čo sa deje, moje terajšie, nové spomienky bude mať aj on,"

 

,,Len to nie! To by som sa hanbil!" začervenal sa Harry.

 

,,Zatiaľ to tak nevyzerá, ale musíme s tým rátať práve preto, že to tak nevyzerá!" Harry sa na Toma smutne pozrel a stúlil sa na jeho hrudi. No Tom na romantiku nebol a začal mu nenápadne šmátrať pod tričkom. No potom si uvedomil, že Harry je predsa chlapec! A tak svoju ruku nasmeroval o čosi nižšie...

Harry, prepáč mi. Ale moji predkovia boli zlí a ja ním (svojím predkom) som tiež. Mám to v sebe, v krvi. Je mi to ľúto. Nakoniec si budeš musieť vybrať, na ktorej starne zostarneš. Tuším, ktorá tu bude a neteší ma to.

Tom sa smutne pousmial a viac k sebe pritisol svojho vyvoleného. O nejaký čas už sa mu táto možnosť – možnosť dostať Harryho - možno nikdy nenaskytne. Mal by to využiť! A zašmátral ešte nižšie...

 

,,Kde máš Naginy?" spýtal sa zrazu Harry. Začínal sa cítiť príjemne, no reči, ktoré s Tomom viedli, boli zbytočne depkoidné, preto sa rozhodol rapídne zmeniť tému a spýtať sa, či sa k nim miesto baziliska (ktorého Harry už dlho nevidel) dnes v noci nepridá niekto iný...

 

,,Odkiaľ o nej...(medzeru)prečo to chceš vedieť?" zarazil sa Riddle.

 

,,Kúpil som si hada a náhodou som sa dozvedel, že je to jej potomok," pousmial sa.

 

,,Mala by byť niekde tu, neviem, už som ju dosť dlho nevidel," zamyslel sa. "Zrejme si dakde užíva s baziliskom – vieš, má preňho slabosť."

 

Tomovi sa postavil so slovami: ,,Je neskoro a zajtra je vyučovanie."

 

Harrymu sa tiež postavil a podišiel k Tomovi.

 

,,Ešte sme sa nerozlúčili," zašepkal so šibalskými iskričkami vo vlasoch. Z hlavy sa mu už zvodne dymilo, dokonca bolo vidno prvé plamienky – od toľkého vzrušenia doslovne horel! Tom ho sledoval a čakal (čiarka) čo urobí.

Harry ho objal okolo krku a začal ho bozkávať. Obtočil okolo neho svoje dvojmetrové ruky a neprestával s vášnivou hrou rozdvojených jazykov. Tom sa od neho odtrhol a jazykom mu začal prechádzať po krku. Slastné vzdychy sa ozývali miestnosťou. Tom začal Harrymu hladiť a rukami mu skĺzol pod habit. Hladkal ho po celom tele... Vtedy si uvedomil, že to, po čom ho hladkal, nebol chlpatý pulóver a snažil sa Harrymu naznačiť, že by nebolo odveci sa občas oholiť, ale nemal to srdce mu to v tejto chvíli povedať, a tak pokračoval akoby nič.

(Aya, teraz nečítaj! Aspoň nebudeš môcť povedať, že som ťa nevarovala...) Napokon sa ich telá spojili v jedno. (Áááááááááááááááááááááááááá, že som ťa ja sprostá nepočúvala!) Prehýbali sa pod návalom rozkoše. (Áááááááááááááááááááááááá!) Tom si k sebe pritiahol Harryho a spolu splynuli vo vášnivom bozku plnom emócii, kladných emócii... 

* * *

 

,,Čo sa deje, Armando?" zakričala Juanita z kuchyne, lebo nechápala, ako sa ich telenovela dostala do tejto fanfiction.

,,Vyskytol sa veľký problém. Objavil sa tu veľmi mocný zlý čarodejník. Nazýva sa lordom Voldemortom,"

,,Nazýva? Viete jeho skutočné meno?" spýtal sa Albus Dumbledore.

,,Nie, to neviem," povzdychol si rokfortský riaditeľ, Dippet.

Krb v riaditeľni zapraskal a objavila sa v ňom hlava nejakého čarodejníka.

,,Armando, kde toľko trčíte?! Koho trápi, že Veď-Viete-Kto napadol muklovskú dedinu! Potrebujeme vašu pomoc, seňor!" zakričala na riaditeľa Juanita ešte raz a hlavu, vznášajúcu sa v kozube, absolútne odignorovala.

,,Veď-Viete-Kto?!" spýtali sa naraz obaja (počkať, koľkože ich tam je? *počíta na prstoch* Armando, Albus, Juanita, Dippet, horiaca hlava v kozube...) prítomnýííííííííííííííííí.

,,Vy, Armando, ste...(medzera)Vol... Teda vôl! A Voldemort, nazývajú ho Veď-Viete-Kto, alebo Ten-ktorého-meno-nevyslovujeme-pretože-nás-baví-vymýšľať-dlhé-mená, je tiež vôl. Spôsobuje so svojimi ľuďmi (čiarka) nazývanými smrťoužrúti (čiarka) hotovú hystériu. Ľudia sa boja a majú aj čoho. Za tento týždeň už napadol siedmu dedinu, každú z nich vyplienil a nechal vyhorieť!"

"Veru," povedala Juanita, "so smrťoužrútmi nie je žiadna sranda. Viem to, lebo som s nimi raz bola na jednej párty."

,,Panebože," zabedákal Dippet. ,,Toto nám ešte chýbalo. Prečo ma na tú párty nikto nepozval?!"

* * *

,,Hej! Upokojte sa! Utíšte sa!" snažil sa upokojiť zmätok jeden z profesorov. Vo Veľkej sieni bolo poriadne rušno. Žiaci sa práve dozvedeli o lordovi Voldemortovi. Tom a Harry zostali zarazene sedieť a poriadne nevnímali okolie. Toma absolútne šokovalo, keď po prvý raz počul sám o sebe. Preboha, veď práve precítil svoju vlastnú existenciu!

On vážne dosiahne všetkého, vráti sa aj v čase (čiarka) len aby ma našiel. Čo som komu urobil?! (existuješ v tejto poviedke) Ale ako tu môže byť dva (← spolu →) krát? Počkať! Má vlastne iné telo, že by vďaka nemu to mohol byť ešte raz? (Čože?!) Musím ho zastaviť. Ale ako, prišiel som zastaviť jeho mladšie vydanie, miesto toho sa doň zamilujem a ešte sa tu objaví aj on (presne! Všetko si pokašľal!). Aspoň keby tu neboli tí smrťoužrúti (ona si fakt myslí, že sa to takto píše? Ja že to bol len preklep... *zmätený výraz*). Keď zistia jeho (koho to?) identitu, bude to pohroma, i keď to on (kto to?) pravdaže nedovolí, nedá si tak ľahko zničiť svoje plány (čo to?!). Ale ja sa tak ľahko nevzdám. Prečo len Tom musí vedieť, že on bude Voldemort, ešte sa pridá k svojmu staršiemu ja a bude to. (Ale vážne, to len ja som taká sprostá, alebo je tento odsek tak trochu na hlavu postavený?!)

* * *

Červené oči pozorovali stenu naproti sebe. Osoba si pre seba šepkala svoje zákerné plány.

,,Už my neutečieš, Potter. Je jedno, čo cítiš, stále som tá istá osoba," smiech osoby, ktorej sa všetci báli (čiarka) bol neznesiteľne ľadový, behal z neho mráz po chrbte, jediná osoba sa nebála Temného Pána, nikto, ani osud ešte nevie, aké budú rozhodnutia vyvoleného a ako zmenia celú časovú líniu, dejiny a svet...

Vyvolený, zlý, či dobrý?

V každom dve strany sú,

Sever, východ, západ, juh

(z matiky som nikdy nebola dobrá).

Jedna ale vždy prevyšuje,

Ktorá to bude?

Severovýchod!

Toto rozhodnutie dôležité je,

Záleží iba na tebe a od teba,

Rozhodni sa poriadne,

O osude našom rozhoduješ.

Rozhodni rozhodujúce rozhodnutie!

Budúcnosť nie je vopred rozhodnutá,

Menia ju naše rozhodnutia,

To tvoje je najdôležitejšie,

I keď veľmi ťažké.

Ťažké bremená ti na ramenách visia ako olovené rukávy,

Ty ich uniesť musíš,

Kto je dôležitejší?

Priatelia či životná láska,

Rozhodni, ku komu sa prikloníš.

Láska,

Zákerný ale krásny cit to je,

O veľkom rozhoduje.

Obetuješ sám seba?

Prídeš o ňu?

Nenechaj si šťastie zobrať,

ale nezabúdaj, kto je v hlavných rolách tejto telenovely

- Armando a Juanita.

Bože, Aya, zverejníme tam tú báseň? *zúfalý vzdych, pretože kvôli autorkinmu básnickému črevu sa jej teraz tento diel nezmestí do jedného článku* Samozrejme, že tam zverejníme aj tú báseň, sama som pripísala pár krásnych veršov! Tak to bude kapitola cez dva články! *wink* *fňuk*

autorka pôvodného veľdiela: Jaskyňa
glosátorky: Ayamee & Crazy
článok pripravila: Ayamee