5. kapitola - V zajatí a rituálna vražda istej autorky

5.kapitola – V zajatí a rituálna vražda istej autorky

,,Pane...,“ pokľakli pred svojim pánom.

,,Je všetko pripravené? Ste vy pripravení?“ spýtal sa ich pán, „Á, Se(ve)rvus, Lucius, aj ty si tu?“

Menovaní okamžite prikývli. A Lucius sa i zachichotal, potešený tým, že mu pán venuje pozornosť. Bledú tvár mu dokonca sfarbila podozrivá červeň...

,,Výborne, už nič mi nebude brániť v ceste, choďte sa pripraviť, nech ste tu presne na určený čas, vtedy sa všetko začne,“

Dvaja najvernejší odišli spolu navštíviť spálňu. 

,,Keď to vyšlo na tebe, Naginy, podarí sa to aj mne. Rituál spojenia a Potter bude na mojej strane.“   

(nový odsek) Had sa priplazil k svojmu pánovi. (zrušený odsek) Vaše nápady sú geniálne pane, svet bude váš.

Presne tak, Naginy, dobro pohltí temnota, s mojou veľkou pomocou.

***

Dvaja čarodejníci v čiernych habitoch s kapucňami na hlavách sa premiestnili do Rokwillu. Vydali sa k hradu nájsť toho, koho im pán nakázal. Jeho druhé ja.

Bolo vyučovanie, mali voľnú cestu, nikto ich nemal šancu zazrieť. Všetci totiž sledovali Vyučovanie. Aj čarodejníci chceli mať, po vzore muklov, originálnu reality show, preto rokwillská televízia vysielala priame prenosy z vyučovania na Rokforte. Na základe diváckeho hlasovania potom zo školy každý týždeň niekoho vylúčili. Hlasovanie na tento týždeň bolo zatiaľ tesné – vyhadzov hrozil buď baziliskovi alebo Dumbledorovi...! Podporte svojho favorita i vy! Zašlite bezplatnú sovu na 9999 pre Dumbledora! S číslom 6666 si vaše hlasy zasa vyžaduje bazilisk! Kto vypadne v tomto kole? Dozviete sa už túto nedeľu!

,,Za pár minút by mal odtiaľto výjsť aj s nadbytočným dĺžňom na ypsilone a Potterom,“ zašepkal jeden z nich, jeho plavé vlasy elegantne vytŕčali spod kapucne.

Druhý jemne prikývol.

Schovali za brnenie stojace uprostred rokwillského námestia (ale vážne, kedy prišli do Rokfortu a ako presne sa dostali na jeho pozemky, keď doteraz boli len v Rokwille?) a potichu čakali.

Hodina sa skončila a študenti začali vychádzať szzzzzzzzzzzzzzz učebne, medzi poslednými vyšiel profesor a za ním ešte dvaja študenti. Potichu sa o niečom zhovárali, nikto zo študentov okrem nich na chodbe už nebol. Chceli sa vydať na ďalšiu hodinu, ale zastavili ich dve zamaskované postavy. (zrušiť odsek) Ostali zarazené stáť. (V preklade Harryho a Tommyho prepadli dve zamaskované postavy, ktoré po tom prepade radšej zostali zarazené stáť pred Harrym a Tommym – pravdepodobne sa svojho pána zabudli spýtať, ako majú pokračovať...)

,,Kto st..,“ než stihol Harry vysloviť celú svoju otázku, ocitol sa na zemi v bezvedomí po zásahu kúzla.

Riddle na ňom spočinul zvrhlým masochistickým pohľadom a potom sa otočil na útočníkov.

,,Kto ste a čo chcete?“ spýtal sa ľadovo, nemali pochýb, kto to je, už len hlas im hovoril, že je to jeden szzzzzzzzzzzzz tých (čiarka) po koho prišli. (Joj, keby sa únosy dali odbaviť na základe hlasu toho, koho majú únoscovia uniesť, z vydierania by bol teda biznis!)

,,To o chvíľu zistíš, ale teraz pôjdeš a podelíš sa s nami so svojimi snami,“ než stihol Riddle vytiahnuť prútik, napodobil svojho spolužiaka a zviezol sa na zem v bezvedomí. Táto poviedka ho už totižto tak nudila, až sa rozhodol radšej predstierať vlastnú smrť a dúfal, že ho Jaskyňa už konečne nechá napokoji.

,,Rýchlo, než sem niekto príde (čiarka) alebo si všimne ich neprítomnosti (kto by bol povedal, že slovo "neprítomnosť" má i plurál?),“ povedal jeden z mužov a nechal levitovať pred sebou obidve telaáááááááááááááá. Tajnými chodbami, ktoré im odporučil ich pán (čiarka) sa dostali na pozemky školy, odkiaľ sa premiestnili preč (hoci z areálu Rokfortu sa premiestňovať nedá, ale nevadí...) aj s dvoma študentmi Rokfortu.

***

,,Au,“ ozvalo sa. (poprosím zrušiť tento zbytočný odsek, veď stále ide o jeden a ten istý hlas, tak na čo robiť zmätky?) ,,Je tu niekto?“ hlas sa ozval znova, odozvu ale nedostal.

Harry sa porozhliadol naokolo. To (čiarka) čo videl (čiarka) ho vôbec nepotešilo.

Hnijúce, popraskané, tmavé steny. Žiadne okná, smrad. Bol uväznený v nejakej kobke. Hneď ho aj napadlo, kto stojí za jeho uväzneným.

Spomenul si na posledné udalosti minulej sezóny NHL.

Tom! Kde je Tom?! Ach bože, prečo by Voldemort unášal sám seba (tak to sa pýtam i ja...)? Alebo chce len mňa? Alebo sa už načisto pomiatol? To nevie, že ak pri cestovaní časom stretne sám seba, mohol by sa z toho scvoknúť? Imbecil jeden kadernícky!

Zodvihol sa na nohy a prešiel k železným mrežiam. Za nimi to vyzeralo podobne, tmavé chladné steny. Chodbu, ktorú uvidel, potom už nevidel a tá druhá, ktorú ešte videl, viedla niekam ďaleko, tam, kam až nedovidel.

Povzdychol si a zviezol sa dolu po stene, stierajúc pleseň chrbtom, kde ostal na zemi o ňu opretíýýýýýýýýýýýýýýýýý sedieť.

Čakal. Čakal (čiarka) čo príde. Či si pre neho niekto príde. Niekto s fanatickým výrazom v očiach a ostrým tessenom v ruke. Vedel ale, že nikto (čiarka) koho by chcel vidieť (čiarka)  to určite nebude. Nevedel, čo má čakať. Mučenie, smrť, či snáď ešte niečo horšie? Tessen?!

Z diaľky sa začali ozývať čudné zvuky, spozornel. Znelo to ako predorgazmové vzdychanie...

Prútik nemal, ale i tak bol ostražitý. V mysli si opakoval všetky bojové chvaty, ktoré ovládal z jógy. Na čo prútik, prosím vás!

Niekto prichádzal chodbou pri kobkách. Nevedel, kto to je. Dotyčný mal na hlave kapucňu. Vedel ale, že samotný Voldemort to nie, to by ho ihneď (čiarka) ako sa priblížil k nemu (čiarka) začala bolieť jazva, v nej však bolesť necítil. Musel to byť pravdepodobne nejaký smrťožrút, možno aj syn jednej szzzzzzzz tých žien, čo ho omráčili panvicou, keď im vtedy ako malý ukradol pár koláčov. Mohol vedieť, že na taký závažný prehrešok sa nazabúda a raz sa mu to vypomstí! A ten čas asi prišiel práve teraz, sakra!

Syn jednej zo žien, čo malého Harryho omráčili, keď im vtedy ukradol pár koláčov, Prišiel až k nemu, obracajúc na panvici sladko rozvoniavajúcu palacinku.

,,Dlho sme sa nevideli, Potter,“ okamžite hlas rozpoznal. (Kto spoznal koho hlas? Čo sú toto, sakra, za uvádzacie vety, preboha?)

,,Pravda, Malfoy,“ ozvala sa okamžitá odpoveď.

„Aleluja, aleluja, aleee-luuu-jaaa!“ spievala pleseň.

,,Je čas, aby si navštívil nášho pána,“ Malfoy si dal dole kapucňu a obdaril Harryho ľadovým úškľabkom. „Všetko najlepšie, Harry!“ zablahoželal mu, keď mu ten darček dával.

,,Ale, dlho som Voldemorta nevidel, čo má nové, môj starý brácho? A čo odo mňa vlastne chce? Tiež sa spýtať, jak dávam život? Ou jé!“

,,Na to by si už mohol prísť aj sám, Potter. A pokiaľ sa nemýlim, bol si s ním, než sme Vás sem priviedli,“

,,Omyl, bol som s Tomom Riddlom a nie Voldemortom! Lebo to nie je jedna a tá istá osoba, ty magor! Či...?“

,,Ako myslíš, nebudem ti kaziť ilúzie, ale za krátky čas už bude iba jeden z nich a stále vlastne obidvaja,“ preniesol Lucius tajomne.

Harry sa zarazil, pretože do neho niekto vrazil veľmi ostrý tessen. Niečo Voldemort chystá, musí zistiť čo. (A viete, čo by som zasa ja chcela zistiť? Čo má, preboha, Jaskyňa s tou inverziou? Akože, už ma začína vážne štvať!)

,,To čoskoro zistíš,“ povedal Malfoy a hrubo ho vytiahol szzzzzzzz kobky rovno cez mreže, na čo sa začal Harry vzpierať. Medzery medzi mrežami boli totiž priúzke, ledva cez ne prepchal nohu, tak ako od neho Lucius mohol chcieť, aby sa tade pretiahol celý?!

Lucius si toho nevšímal a viedol Pottera tajomnými chodbami až k tmavým veľkým dverám, pri ktorých sa zastavil.

Jednou rukou ich otvoril, druhou stále držal Harryho, ktorému sa nepodarilo vyšklbnúť sa mu. Lucius vstúpil dnu a za sebou ťahal Pottera.

V miestnosti, respektíve sále (čiarka) boli nazhromaždení smrťoužrúti okolo kamenného trónu, na ktorom sedel samotný Voldemort. (zrušený odsek) Všetci sa na prichádzajúcich otočili.

,,Pusti ho (čiarka) Lucius (čiarka) a zaraď sa,“ povedal Temný Pán.

Malfoy Harryho pustil, zaradil sa medzi smrťožrútov a Harry ostal stáť medzi nimi a to napriek tomu, že jemu nikto neprikázal zaradiť sa medzi ten smrťožrútí zástup.

Nenávistne sledoval Pána Zla (viď že sa volal pán Voldemort Zel) a ten mu to oplácal tým, že ho podplácal.

Voldemort sa k nemu začal približovať, bolesť v jazve sa začala ozývať: „Aleluja! Aleluja, aleee-luuu-jaaa!“ Musela sa to naučiť od tej plesne v kopke. Čím bol bližšie, tým to bolo neznesiteľnejšie. Harry nemal rád chorály!

,,Bolí?“ zasmial sa ľadovo Temný Pán Voldemort Zel.

Neodpovedal, len si začal tisnúť čelo celou silou dovnútra hlavy.

,,Choďte!“ na rozkaz pána sa (zamlčané podmety) premiestňovali preč.

,,Čoskoro sa ku mne pridáš, alebo zomrieš,“ (Pred „alebo“ čiarka nepatrí a Jaskyňa tiež čoskoro zomrie, ak to ešte raz napíše blbo! *škaredo zazerá spoza svojho tessenu*)

,,Radšej zomriem!“ vykríkol nesúhlasne. (Nesúhlasne? To, že súhlasil, že zomrie, bolo „nesúhlasné“?!)

,,To sa ešte uvidí,“ Voldemort ho schmatol za ruku, ktorou si Harry predtým potrel čelo malinovým džemom a viedol ho preč, aby spolu navštívili spálňu (Autorka slovo „sála“ pravdepodobne skloňuje podľa vzoru „dub“! Vraj „zo sálu“, lol! Vlastne pardón, „so sálu“...) Pri tej bolesti sa nezmohol na odpor.

Cítil sa malátne, vnímal iba bolesť.

Pocítil (čiarka) ako mu niekto leje niečo do krku. Nejakú tekutinu, bola bez chuti, uvedomil si (čiarka) a potom omdlel.

Keď sa prebudil, cítil, (← bez tejto čiarky, preboha!) ako ho drží niekto za ruku. Otvoril oči.

,,Tom!“ vykríkol šťastne a okamžite ho objal.

Keď sa od neho odtiahol, uvidel v jeho tvári zvláštny výraz. Nedalo mu to a spýtal sa bez zbytočného odseku. ,,Čo sa deje? Spravili ti niečo?“

,,Nie, práve naopak, ešte len spravia,“ povedal mu smutne.

,,Čo? Ako to myslíš? A kde to sme?“

,,Vo Voldemortových komnatách,“

,,Vážne? Fíha! A čo tu asi tak ten Voldy chce robiť, čo?! A Nevyhýbaj sa odpovedi! Chce Voldy vyskúšať trojku? Sám so sebou a ešte so mnou? Tak chce? Chce? Odpovedz aj na prvú otázku, aj na druhú, aj na tretiu, aj na všetky...(medzera)prosím!“ povedal Potter plačlivo.

,,Neviem ako to vysvetliť, moje staršie ja si myslí, že nemôžeme žiť dvaja v jednom čase, tak chce spraviť rituál spojenia,“

,,Čo je to za rituál?“

,,Chce nás spojiť, naše mysle, telá....(medzera)životy, aby sme boli jednou osobou,“ (Ó MÔJ BOŽE!)

Harry sa na neho vystrašene pozrel. ,,To nie, toto tým Malfoy myslel,“ zašepkal.

,,Čože?“

,,Povedal niečo v tom zmysle, že už nebude Tom Riddle, ale stále vlastne bude, mal na mysli ten rituál,“ povedal a pritisol sa k Tomovi.

,,Pochopil si, čo tým chce Voldemort dosiahnuť?“

Harry sa na neho nechápavo pozrel, tak sa Tom pustil znova do vysvetľovania bez zbytočného odseku. ,,On pozná moje pocity, jeho okulumerancia (Bože, zasa tá „okulumerancia“! Ty kokso! *lol*) je na oveľa vyššej úrovni ako tá moja. Ja sa do jeho mysli nedostanem, ale on do mojej áno. A pri tom, keďže sme jedna a tá istá osoba, zdieľame spoločnú myseľ! Vie, čo si myslím, čo cítim. A to chce využiť, moje city....(medzera)city voči teba („voči teba“? nemohla by Jaskyňa písať po slovensky?) a tým ťa priviesť na svoju stranu. Ani ty nemáš na jeho obranu mysli, pravdepodobne vie aj to, čo cítiť ty. Chce to využiť proti nám, proti tebe,“

,,Jak ja ho...(medzera)je to divné...(medzera)jeho nenávidím a teba fanaticky prenasledujem... A využívam na sex... A,“ vetu nedokončil, ani sám nevedel, čo poriadne cíti. (ďalší zrušený odsek, nebude sa mi to tu zbytočne rozťahovať po blogu!) ,,A pritom ste tá istá osoba,“ dodal a sklopil oči.

Tom mohol zistiť, či k nemu niečo Harry cíti, ale nechcel, chcel, aby mu to povedal sám. I keď nevedel, či na to bude ešte príležitosť. Dúfal, že bude, nechcel byť Temným pánom, jeho rozhodnutia sa za posledné dni zmenili, no i tak mu niečo radilo, aby ním bol. Krv je krv a tá sa nezaprie. Najmä ak je to vaša vlastná krv a vy ste vy.

Prečo ma sem Dumbledore posielal? Všetko sa len skomplikovalo. Smutné myšlienky mu vírili hlavou.

Tom si všimol Harryho smutného výrazu. Objal ho a hladil po vlasoch, nikdy nikoho (bez prebytočného odseku, poprosím!) neupokojoval, teda až na Harryho, ktorého alebo upokojoval furt, lebo ten fňukal stále.

Potter sa k nemu pritisol a spúšťal do Tomovho lona slaného slzy bezmocnosti.

Chladné červené oči ich pozorovali odo dverí, pozorovaní si návštevy nevšimli.

,,Všetko sa zmení,“ zašepkala ďalšia - dáka tretia či koľká - voyeurska postava a odišla.

***

Celý deň boli spolu, nikto pre nich neprišiel, nič...(medzera)boli len radi, radodajky...

Na ďalší deň sa to už ale zmenilo. V ranných hodinách dnu vtrhli dvaja silnejší, skôr tučnejší muži. Harry ich typoval na Crabbea a Goylea starších o celú tú minulosť, ktorú prežili v prítomnosti, resp. budúcnosti.

Jeden chytil Harryho a druhý obchytkával Toma. Niekam ich viedli. Keď zastavili, Harry hneď spoznal dvere, pred ktorými boli. Boli to dvere do sálu („do sály“, „do sály“, preboha! či...?), kde sa včera stretol s Voldemortom.

Boli donútení vstúpiť dnu. Dnes bol dnu Temný Pán a len asi desať smrťožrútov. Ostali pred nimi stáť a čakali, čo sa bude diať, aj keď to tušili.

V kruhu, v ktorom stáli (čiarka) boli dookola nakreslené rôzne runy, Harry nevedel čo znamenajú, pretože sa runy nikdy neučil. Voldemort zostúpil so svojho tróna („z trónu“, „z trónu“!) k nim. Harrymu bolo podivné, že ho jazva nezačala bolieť, ani (a, i, aj, ani, alebo, či – pred nimi sa bežne čiarka nepíše! a v tomto konkrétnom prípade je to „ani“ vlastne častica! preboha, čo sa tie deti dnes na slovenčine učia?!) len minimálne. Okamžite ale dostal vysvetlenie.

,,Vďaka elixíru, ktorý si včera vypil, ťa jazva nebolí,“ povedal Temný Pán.

„Aleluja, aleluja, aleee-luuu-jaaa!“ zaspieval zbor smrťožrútov.

Harry si spomenul, že doňho niečo liali, ale nechápal prečo...(medzera)Voldemort mu odoprel bolesť. Veď bol rád, keď mu ju mohol spôsobovať, tak prečo mu zaistil elixír, po ktorom ho jazva nebolela? Nevedel to nikto ani samotná autorka tejto neskutočnej hovadiny, ktorú nazývať „poviedkou“ by bola urážka ako hrom.

,,Začneme,“ povedal Voldemort a Harry zľakol sa, mohlo to znamenať jediné. (Naučte to dievča, prosím vás, už niekto písať vhodné uvádzacie vety, wrr! Pretože ja vždy musím sekundu premýšľať, kto to zasa ku komu hovorí, keď v uvádzacích vetách vždy autorka popisuje, čo robí postava tretia, ktorá je po celú dobu vlastne ticho! Tak na čo sa, do riti, pchá komusi do uvádzacej vety jeho repliky?!)

Rituál. Došlo mu, keď sa k nim všetci priblížili a podľa nakreslených rún urobili kruh okolo nich. (ešte jeden zrušený odsek, poprosím) Prečo tu mám byť ale aj ja, keď ten rituál je na spojenie Voldemorta a Toma?

Skôr než stihol nad tým porozmýšľať, začal Pán Zla odriekavať niečo v latinčine. Smrťožrúti sa k nemu po chvíli pridali. Runy okolo nich začali žiariť. Všetkých naokolo ožiarilo silné svetlo. Toma a Harryho to ako jediných pripravilo o vedomie. Temný Pán nechcel, aby videli všetko, čo sa bude diať. Povedal ešte niečo v latinskom jazyku a jeho a telo Toma Riddla začalo svietiť rôznymi farbami. Akoby sa szzzzzzzzzzzz Tomovho tela začalo niečo vycuciavať a to sa vpilo do jeho staršej kópie. Všetky svetlá a farby zmizli a v sále už bol len Voldemort, ktorý vyzeral ako o niečo starší Tom Riddle, smrťožrúti a bezvedomíýýýýýýýýýýý Harry. Po mladom Tomovi Riddlovi nebola ani stopa. Existoval, ale v tele svojho staršieho ja. (Bože, aj moje mladšie ja z dôb, čo som mala osem rokov, existuje v mojom aktuálnom tele staršieho ja! Čo je toto za hovadinu, kurva?! Akože, prepáčte ten vulgarizmus, ale ja už... Nevládzem!)

***

Čo sa stalo? Kde to som? Počkať...(medzera)rituál!

Poplašene otvoril oči. Nachádzal sa v rovnakých komnatách ako minule, s výnimkou, že v nich s ním teraz nebol Tom. Bol sám.

Kde je Tom? Snáď mu nič nespravil, neublížil by predsa sám sebe!

Mierne hyster(i)čil. Bál sa a myslel si, že oprávnene. Voldemort bol schopný všetkého.

Všimol si, že leží v posteli. Nepamätal si, čo sa stalo, ale cítil sa, akoby do neho vpálilo zo tucet bômb pirátske delo po rituále („rituáli“, „po rituáli“, ó máj gád!). Vedel len, že boli uprostred kruhu s runami spolu s Tomom.

Vyskočil szzzzzzzzzzzzzzzz postele a pribehol ku skrini, ktorá sa v miestnosti nachádzala. Bolá tmavá akoá všetoká ostatnýá nábytoká. O to sa nestaral, otvoril ju a pokúšal sa nájsť nejaké oblečenie. Bol totiž takmer nahý, len v neznámom (ani sa mu nepredstavilo, pch!) mikropyžame a tak von určite ísť nemohol, ak sa mu podarí sa vôbec dostať niekade von.

Našiel zopár habitov, jeden z nich si na seba navliekol, padol mu ako uliaty. Potešil sa. Zatvoril skriňu a pobral sa k dverám. Boli dvoje. Otvoril tie prvé, miesto toho (čiarka) aby sa ale ocitol vonku, bol v kúpeľni. Podišiel k veľkému zrkadlu a zhrozil sa. Mal obrovské čierne kruhy pod očami, akoby veľmi dlhú dobu nespal, jeho vlasy mu trčali do všetkých strán, to ho už ale neprekvapilo, na to bol zvyknutý. Jeho vrabčie hniezdo sa mu ešte nikdy nepodarilo poriadne si rozčesať. V umyýýýýýýýýýýývadle si poriadne opláchol tvár a posnažil sa zbaviť sa čiernych kruhov použitím najnovšieho mejkapu od Maybelline.

Ako si všimol, celá kúpeľňa bola ladená do tmavej modrej farby, nemal ale čas sa kochať jej krásou, vyšiel z nej a zamieril k druhým dverám. Tento raz sa konečne dostal tam, kam chcel. Von. Opatrne našľapoval na mramorovú dlažbu a pokúšal sa hľadať svojho spolužiaka, čo mu ale prišlo po pár minútach nemožné, keď zistil, aké je to všetko naokolo neho veľké a priestranné. Pripadal si bezbranný. Nevedel kam ísť. Nevedel nič.

Dostal strach. Čo ak ho nenájde? Čo ak mu niekto niečo spravil ešte skôr, než mu to spravil on?

Rozbehol sa tmavou chodbou. Slzy sa mu začali spúšťať szzzzzzzzzzz privretých viečok.

Zastavil sa, dostal zlý pocit. Pocit, že ho niekto pozoruje. Na ďalší okamžik pocítil, ako ho prepaľuje niečí pohľad.

Opatrne so neskrývaným strachom sa otočil. To (čiarka) čo uvidel (čiarka) ho zo začiatku potešilo, potom ale prekvapilo, až nevedel, čo si má myslieť. Videl ho pred sebou a pritom cítil, že to nie je on (čiarka) ale i je on. Bol starší. Niečo v ňom mu hovorilo, že je to on, ale nechcel tomu veriť. Nemohol dospieť za deň.

Začal si klásť ďalšiu otázku. Bol tu len deň?

A potom ešte ďalšie otázky.

Alebo je tu dlhšie? Čo sa vlastne stalo? Pol zmätený a vystrašený.  A možno bol aj retardovaný. Aha, ďalšia otázka: bol retardovaný?

Ani si nevšimol, že k nemu osoba pristúpila bližšie, delilo ich od seba len pár centimetrov.

Pocítil na svojich ramenách niečie ruky. Pozrel sa pred seba.

Tie dotyky. Bolo to (čiarka) akoby sa ho dotýkal on. Ale cítil z neho aj niečo iné. Zlobu, ale i lásku. Cítil veľa pocitov.

Ten rituál. Spojenie! Oni sa spojili do jedného! To je jediné vysvetlenie.

Bál sa reakcii Voldemorta, vedel, že je v tej osobe ale aj Tom. Pritisol sa k nemu a na jeho prekvapenie ho dotyčná osoba objala. (Fajn, už ich môžem oboch/všetkých troch oficiálne povracať!)

,,Poď,“ povedal mu (kto komu?).

Srdce mu kázalo poslúchnuť i keď rozum hovoril ,,Stoj!“

Jeho city boli však silnejšie, tak sa vybral za Tomom, i keď tušil, že to nie je len Tom.

(Ja tuším, že idem tiež vykonať dáky rituál... Rituálnu vraždu istej „autorky“...)

autorka pôvodného veľdiela: Jaskyňa
glosátorky: Ayamee
článok pripravila: Ayamee