1. kapitola - Rodina nekonečne dlho pospolu (1)

Skôr, než prejdeme k samotnému veľdielu, dovoľte ozrejmenie toho názvu - moju prvú glosátorskú verziu danej poviedočky som dopísala presne o 3:33 ráno, čo mi prišlo vskutku magické (moje obľúbené číslo je (dvadsať)tri), a ako som tak ukladala daný wordovský dokument v tom podivnom rozpoložení - dumajúc, co tím chtel autor asi tak říci - a učarovaná tou kúzelnou rannou hodinou, vznikol veľmi poetický názov "333 dôvodov prečo zabiť autorku istej FF", skrátene "333 dôvodov". Príjemné čítanie prajú Aya a tento raz Crazy! 

1.(medzera)kapitola - Rodina nekonečne dlho pospolu

Ležal práve vo svojej dosť ťažko sa nazývajúcej posteli (a ak tá posteľ bola "dosť ťažko sa nazývajúca", ja som potom ešte ťažšie chápajúca, čo tým celým chtel autor asi tak říci...) (prečo sa tá posteľ ťažko nazýva? *nechápavý výraz*) a nepretržite si v mysli stále a dookola a nonstop prehrával posledný svoj ročník na škole strednej (škole) čarodejníckej - na Rokforte. Tak nerád si priznával, že už nič nebude tak, (kašli na to, nemá to zmysel opravovať) (ja viem, ale nemôžem si pomôcť!) ako pred tým, nie teraz, keď ON je znova späť a ešte odhodlanejší ho zabiť ako do teraz. (daj si pozor, aby som sa ja neodhodlala zabiť teba!) Skoro nikto mu jeho návrat nechcel uveriť, prečo aj, veď on je len predsa (hráme sa na básnika a používame inverziu?) (čo je to inverzia? *opäť nechápavý výraz*) (sprehádzanie slovosledu a ókej, prestanem sa hrať na inteligenta, hoci som si včera o jednej ráno robila jeden internetový IQ test a vyšlo mi, že mám IQ 149, čo je vlastne už genialita *pyšný výraz*; a to bola jedna hodina ráno; a tým pádom isto i desivo nekvalitný IQ test...) (nevyťahuj sa) mladý chalan, celebrita, ktorú pozná celý svet (vraj LEN celebrita - nevďačník jeden, niekomu by i to bolo DOSŤ a nie LEN!). Nikdy viac ako asi teraz (a ja mám zase teraz, a to nikdy ako predtým, pocit, že priam nenávidím inverziu...) (inak, aj som si myslela, že je to dačo s vymieňaním slovosledu...) nechcel byť len normálnym rokfortským študentom, ale nenormálnym, tak všetkým závidel ich jednoduchý život, ktorý bol oproti jeho modrému sadu len prechádzka ružovým sadom.

 

Prečo sa Voldemort vlastne zaujíma práve o neho, čím je on odlišný? (určite to nebude tým proroctvom, o ktorom bola v podstate celá piata kniha, to by bolo príliš očividné...) Samozrejme, je chlapec-ktorý-prežil - keď v tejto svojej prezývke používal pomlčky, cítil sa rovnejší Veď-viete-komu (tak aj on by mal mať začiatočné písmeno veľké, nie?) -, ale než na neho Voldemort zaútočil, tak ním nebol (ach, tá logika...!), prečo práve na neho a jeho rodinu? Tak rád by poznal skutočné dôvody... tak rád. (Počujte, toto je kapitola pred alebo po piatom ročníku? Odkážte prosím autorke, aby si prečítala piaty diel - alebo aspoň pozrela film, ak je čítanie pre ňu príliš...) (Presne toto som sa sama seba tiež pýtala! A až na konci som zistila, že ide o obdobie po štvrtom diele, autorka piaty ešte asi nečítala, popri písaní týchto okúzľujúcich poviedok nestíha...)

 

* * *

 

,,Jay!" zdvihni už konečne zadok a doteper sa na raňajky! Tretí krát (Crazy, myslíš, že pri tomto glosovaní mám právo z pôvodného textu i niečo vymazať, tu konkrétne napr. tú škaredú medzeru, keďže "-krát" sa píše spolu, to pri "raze" ju nutno použiť?) (Sorry, myslím, že nemôžeš, ale viem, aké to musí byť pre teba ťažké :D) (*trasie sa od záchvatu perfekcionizmu a vraždí tú medzeru pohľadom*) ti ich už zohrievať nebudem!" (on fakt nevie strčiť jedlo do mikrovlnky? o_O)

 

,,Veď už idem, mami!"

 

,,To tvoje ´už idem´ veľmi dobré poznám," žena v strednom veku prekvapivo zdvihla obočie, bolo to totiž prvýkrát, čo ho zdvihla, preto to bolo také prekvapivé, keď sa Jay (doteraz som inak bola v tom, že to prvé "jay" je vlastne iba citoslovce...) (Ty si nečítala popis tej poviedky? Veď ty si chcela tak strašne glosovať práve toto, lebo sú v tom dvojčatá...) (Ja som ten popis hľadala, no nenašla som ho, bol totižto až na úvodnej stránke... Čítala som len nadpis a už v ňom boli dvojčatá...) prekvapujúco vynoril z prekvapených kuchynských dverí a zbadal svoju mamu s prekvapivo zdvihnutým obočím.

 

,,Tak," hodil na mamu psí pohľad, ,,čo že je to na raňajky?" usadil sa za stôl a ignoroval otcov tichý smiech (čo na tom bolo smiešne, to nechápem...).

 

,,To, čo si si uvaril, predsa," šokovane sa obrátil na mamu a vyvalil na ňu svoje oči. (To "svoje" tam fakt musí byť?) (Samozrejme, že to tam musí byť, mohol na ňu totiž vyvaliť... otcove oči!) (Aha. Tak prepáč.)

 

,,Heh?" dostal zo seba.

 

,,Alyss (to je akože Alyssa? Autorka rada Charmed?) (ty si nečítala moju glosu pomenovanú Chris alebo Harry?) (jasné, že čítala, veď som ti ju aj komentovala... ale aj tak!), dúfam, že žartuješ. Jeho radšej ku hrncom už nikdy nepustím, tá kuchyňa by ešte nevadila, už sme si predsa zvykli, ale prísť aj o strechu nad hlavou? Tak to by bolo troška veľa naraz," ozvali sa hlasisti (a na scénu tuším prišla politická scéna Československa!) zastretí smiechom spoza novín (v preklade: ten smiech bol zastretý novinami Hlas).

 

(dáva inak niekomu dáky zmysel tento dialóg, kde na otázku jednej postavy na postavu druhú odpovedá postava tretia postave druhej?) (pri glosovaní som si zvykla nehľadať v tých poviedkach zmysel... zbytočne tým zabiješ kopu času)

 

,,Máš úplnú pravdu, Jason, tu máš, Jay a urobil by si mi malú radosť, aspoň kým máš plné ústa, daj pauzu hlasivkám, áno?" usmiala sa na syna Alyssa a položila pred neho trikrát ohriate toasty so slaninou.

 

Jayden (fuj, to čo je za meno?! Aspoň keby mu ostane Jay...) (hej, mne sa páči - tak sa volal hlavný hrdina Yu-Gi-Oh! GX a to je síce také kodomo, čiže sa sotva priznávam k tomu, že som to pozerala, ale...) sa šibalsky zaškeril, ale prekvapujúco počas svojej rannej hostiny, ktorá prekvapivo pozostávala z troch hrianok, zo svojich úst nevyslovil ani svoju hlásku.

 

Keď ale dojedol, jeho ústa znova začali íst na plný plyn. (bože môj, prečo sa autorka snaží písať tak, ako písať rozhodne nevie?) (lebo je priveľmi ambiciózna?) (alebo chce, aby to vyznelo profesionálnejšie?)

 

,,Ďakujem," povedal ako správne vychovaný teenager, ktorý neodvrkáva rodičom, nenadáva, nepije, nefajčí, nedroguje a najmä nesexuje (som zvedavá, o akých tínedžeroch to autorka vlastne píše, lebo takých nepoznám) (to sú takí tí budúci kňazi), ale hneď nato (NATO?!) sa pokúsil využiť čaro dobrej nálady svojich rodičov.

 

,,Viete niečo nové o Harrym?" po vyslovení jeho mena ostalo v kuchyni prekvapivo neznesiteľné ticho.

 

,,Toto nie je vtipné, ste ticho, akoby sa mu snáď niečo stalo!" zamračil sa, až sa mu na čele začala rysovať vráska a vzápätí aj pravouhlý trojuholník.

 

Alyssa si povzdychla a usadila sa na stoličku vedľa svojho syna.

 

,,Rád na neho dáva neustále pozor, no vieš, Jay. Nejako sme ti veľmi moc, vlastne ani trošku dosť, mierne vôbec nepovedali, ako skončil jeho posledný rok," zatvárila sa veľmi utrápene.

 

,,Čo.... snáď sa mu niečo nestalo," Jaydenov neustáli úsmev (je tam jota, dobre vidím? koľko úsmevov môže byť zároveň na jednej tvári?) (prestaň sa vyjadrovať odborne!) (ja mám o jednej ráno IQ 149, čo odo mňa čakáš? nerobte si IQ testy na nete, deti, budete neoprávnene namyslení) (mňa tie testy nebavia... nikdy ich nedokončím, lebo sú A) nudné alebo B) musím poslať sms) nahradila tvár (Jayden totiž vo vrecku vždy nosil minimálne jednu náhradnú tvár) (berieš mi to z klávesnice) (sorry) (to nič) plná obáv s grimasou plnou strachu, strachu o Harryho.

 

,,Nie, samozrejme, že mu nič nie je!" okamžite sa do (rozhovoru) cesta vmiesil Jason.

 

,,Ale, bohužiaľ, jeho psychická stránka už asi nikdy nebude taká, ako pred tým, Harry sa tak trochu zbláznil a teraz si myslí, že je labuť, ale skutočne v tom nie je nijaký badateľný rozdiel," jeho hlas znel nesmierne smutne - odvtedy, čo si prečítal rozprávku o Škaredom káčatku, vždy túžil po vlastnej labuti. (ja zas túžim umlátiť autorku panvicou)

 

Jay sa prudko postavil. ,,Ak mi okamžite nepoviete, o čo ide, zistím si to sám!" (To určite! Ak nechcú, aby si to vedel, tak sa to nejaký tínedžer určite nedozvie.) (Ver tomu, že dozvie... Toto je jasné badfic...)

 

,,Upokoj sa, synček," matkina ruka ho stiahla naspäť na stoličku a chlácholivo ho objala okolo ramien.

 

,,Ako už vieš, na Rokforte sa konal po sto rokoch trojčarodejnícky turnaj (a neuráža ho autorka, keď ho ani nehodlá napísať s veľkým začiatočným písmenom?) (Už viem, čo sa chystá! Bože pomoc... toto nie, Aya, chceš ma zabiť? Bože niéé...), mimicky sme ťa ubezpečili, že zúčastniť sa ho môžu až žiaci, ktorí dovŕšili plnoletosť, no stala sa výnimka," smutne mu do očí začala rozprávať jeho mama a ak vám niekto rozpráva priamo do očí, viete, ako to bolí? Au! I jeho teda zaplavili nesmierne obavy. A bolesť.

 

,,Harry," zašepkal zhrozene. ,,On sa prihlásil? Ale veď ešte nemá sedemnásť!" (Dobrý postreh! Keďže ste dvojčatá, tak to bolo určite ťažké uhádnuť!) (Neprezrádzaj podstatné informácie deja, čitatelia ešte netušili, že Jay je Harryho dvojča!) (myslíš, že niekto to dočíta až sem?)

  

"Počúvaš ty tú svoju matku vôbec, Jayden?!" vyletel na neho otec, "Pred chvíľou vravela o výnimke! Tupec..."

 

,,Nie, nie! Samozrejme že nie, on nie je taký tupý, miláčik." A následne sa obrátila k svojmu synovi a začala mu nanajvýš pomaly, zrozumiteľne vyslovujúc každú hlásku, vysvetľovať, akoby bol tým najväčším tupcom pod slnkom (čo on rozhodne bol): "Najprv si síce mysleli, že sa prihlásil sám, no keď sa vrátil po tretej úlohe s mŕtvym Digorrym, neskôr vyšlo najavo, že Moody, ktorý ich učil obranu, bol zamaskovaný smrťožrút a to on Harryho prihlásil," trpezlivo vysvetľovala Jaydenovi, ktorý znova prudko vyskočil zo stoličky, jeho skutočným otcom totiž nebol Jason, ale gumená loptička zvaná i japonka a on zdedil jej gény. (čo máš s tými Japoncami?!) (že sa vôbec pýtaš...)

 

,,Kto zabil toho Digorryho? A je Harry v poriadku? Čo sa pokazilo?" spytoval sa prekvapivo netrpezlivo.

 

,,Voldemort, a čo sa prežehnávate, Jason, Jayden, je hrozne out vravieť mu Veď-viete-kto, čítala som to v magazíne INteligentná čarodejka, Harry tvrdí, že sa počas tretej úlohy vrátil a minimálne trošku mu to, samozrejme, veríme. Ináč by mal byť v poriadku,"

 

,,To dúfam, lebo ak mu ešte niekto ublíži, tak mu osobne zakrútim krkom! Ja ho totiž milujem," nahodil taký vážny výraz, až sa jeho rodičia od srdca rozosmiali. (aká prirodzená reakcia na synovu vážnosť...)

 

,,Yeah?" zatváril sa Jayden nechápavo, čím spôsobil ešte väčší smiech.

,,Čomu sa smejete?" spýtal sa Jay.

 

,,Ale to nič," usmiala sa naňho jeho matka, "Je to len hrozne roztomilé, že si si našiel prvú lásku."

 

Jay mame úsmev opätoval, a potom sa spýtal: ,,Mami, kde je vôbec Harry?" Jay sa spýtal radšej opatrnejšie, aby sa náhodou neporezal.

 

,,No predsa u Dursleyovcov, kde inde by bol?" (V tejto poviedke určite nie! Toto nie je Harry, toto je mentálne pribrzdený výplod autorkinej fantázie!)

 

Jay pokrčil ramenami a v tom dostal šialený nápad (a tu je i samotný dej dáko básnicky inverzný - najprv sa spýtal, až potom dostal nápad, pre ktorý tú otázku vlastne pokladal) (ako som už povedala, nerieš to...), vedel že mu to neskôr tak ľahko neprejde, no odvážil sa to risknúť, mal to v povahe.

autorka pôvodného veľdiela: Jaskyňa
glosátorky: Ayamee & Crazy
článok pripravila: Ayamee