3. kapitola - Tom Riddle alebo lord Voldemort

3.kapitola – Tom Riddle alebo lord Voldemort

Muž šokovane vyvalil oči. Laserový Paprsok ho zasiahol priamo do hrude. Jeho telo sa začalo prepadávať dozadu, kým sa nezastavilo v prapodivnom uhle, v oblúku. Na scénu vtedy nabehol striptér zahalený iba v priesvitnom závese. Záves na ňom zsssssssssssssa zavlnil, keď muž nadšene potriasal bokmi do rytmu akejsi pesničky a ten druhý muž – pre ktorého bol striptíz s laserovou šou pripravený - zmizol v jeho útrobách. (Ach bože! Najprv sníva o tom, ako si užíva s Voldym a teraz toto?!)

,,SIRIUS...SIRIUS!“

Celý spotený a vyplašený sa prebudil, spomienky na minulosť (a ja by som si dovolila tvrdiť, že to boli spomienky na budúcnosť) (aké odvážne tvrdenie!) mu prebiehali pred očami.

Sirius! Meno jeho krstného otca sa mu ozývalo v hlave, keď si spomenul na to, že ho opustil, keď ho Bellatrix Lestrangeová (pred interpunkčné znamienka medzera nepatrí!) ... nechcel na to myslieť... keď ho znásilnila. Zabráni tomu, aby sa to stalo, Sirius ho neopustí, nedostane sa do Azkabanu, nevezme si Bellatrix, aj keď s ním náročky otehotnela, nesmie. Siriusova láska patrí len Harrymu!

Keď sa upokojil, porozhliadol sa po (izbe, teda skôr) spálni, ktorú mal spoločne so svojimi spolužiakmi. Jeho pohlaď zablúdil na posteľ oproti, na Tomovu posteľ. Jej vlastník na nej ale nebol, škoda! Harry plánoval, že sa takýto rozkokošený po takom vzrušujúcom sne, na neho vrhne, aj keď sú všade navôkol iní chlapci. Veď všetci ostatnýíííííííííííí chalani aj tak vždy spali, len Harry a Tom nie – tí sa večne venovali jeden druhému a vášnivému sexu. Tom v izbe teraz nebol. Čo ak ho podvádza s aktuálne ešte mladým Dumbledorom?! Harry netušil (čiarka) kam ísť (nech ide od rovno riti – ale nie tej Tomovej, preboha!), Tom mohol byť s kýmkoľvek, vďaka hodinám zistil, že je ešte len 6 hodín.

„Vďaka vám, ó, mocné hodiny!“ Padol Harry na kolená pred ne so spojenými rukami, akoby sa modlil.

Nebol zvyknutý, že by jeho spolužiak vstával tak skoro. (Samozrejme, že nebol zvyknutý na Tomove návyky, veď sa „poznajú“ asi tak dva dni!) Otázkou bolo, kam a s kým išiel a ešte k tomu tak skoro.

Potichu, aby nikoho nezobudil, sa prezliekol do každodenného oblečenia, ktoré nosil naozaj každý deň, a potom vyšiel z izby. Klubovňa bola prázdna a nezvykle tichá. Skoro každý deň v nej bol hrozný hluk, no teraz nie. Harry vďaka hodinám zistil, že je ešte len 6 hodín aj desať minút – preto (B)bolo ešte skoro na to, aby v nej niekto bol. „Vďaka vám, ó, mocné hodiny, že mi stále verne slúžite a odhaľujete mi také taje!“ opäť padol na kolená, tento raz pred hodiny v klubovni a krátko sa pomodlil.

Kde tak môže byť? Niečo ho napadlo, síce nevedel, čo by tam robil, keď tam boli včera, možno aj dnes skoro ráno (Harry, má, zdá sa, amnéziu! Nie je si istý, či bol v Komnate včera alebo dnes! Ja som vravela, že to cestovanie časom je nebezpečné!). Vybral sa znova do legendárnej Tajomnej (K)komnaty. (Ten Harry si pobehuje sem a tam do tej komnaty akoby nič... Veď prečo skoro ráno neísť do Tajomnej komnaty na šálku čaju s obrovským jedovatým hadom?)

Postupoval opatrne, bazilisk bol stále jeho nepriateľ.

Ocitol sa presne tam, kde ležala Ginny, keď ju išiel zachrániť v druhom ročníku. Bazilisk nebol nikde. Našťastie.

,,Čo tu robíš?“ vyštekol naňho niekto ľadovo – Harry cítil, ako mu v hrdle veselo štrngocú kocky ľadu -, ten hlas mu bol známy. Žeby Dumbledore? Hagrid? Slughorn? Hm...?

Okamžite sa otočil.

,,Harry,“ zašepkal Tom, na tvári sa mu začal rysovať úsmev, kružnica a nakoniec i pravouhlý trojuholník. ,,Potrebuješ niečo?“

,,Prečo si zase tu?“ spýtal sa Harry zamračene.

,,Ako to myslíš zase? (no to vieš, on to myslel tak, akože si tu už bol viackrát, tým pádom povedal „zase“, hoci ja som toho názoru, že autorka mohla napísala nejakú zmysluplnejšiu otázku – hoci v tejto poviedke by bolo celkom zbytočné hľadať nejaký zmysel -, a tak teraz Harry vyznieva ako žiarlivá manželka a vôbec nie ako Harry) Môžem chodiť kam chcem!“

,,Chytáš ďalší záchvat žiarlivosti, Harry?“ zasmial sa ĽADOVO Tom.

„Nie záchvat, ale útok! Neveríš, že ak ma podvedieš, tak ťa od samej žiarlivosti zabijem, však?“ bolo to skôr konštatovanie, než otázka.

,,Aj keby, do toho ťa nič!“ povedať ľadovo. (bože, typický Voldemort... ale vážne, chcete mi povedať, že tento detinský chlapec bude v budúcnosti akože zabíjať?) (Mňa tá ich detinskosť tiež už riadne otravuje! Stále po sebe hulákajú to „do toho ťa nič!“, aj keď to vždy vyrieknu v takej situácii, kedy ide práve o nich o oboch, či už o jedného alebo druhého... Tom načape Harryho v Komnate a Harry: „Do toho ťa nič, čo tu robím!“ Harry chytá záchvat žiarlivosti, že si Tom s baziliskom užívajú bez neho a Tom: „Do toho ťa nič, že ťa podvádzam!“)

,,Prečo si taký sexi? Takto ma dostávať, ach!“ zastonal Harry z prívalu vášne, „Myslel som si, že si sa včera za tie dve hodiny, čo som pred tebou rumádzgal zmenil, že je v tebe aspoň kúsok citu, ale asi som sa mýlil. Nakoniec mi neostane nič iné, ako naplniť to prekliate proroctvo!“ v kútiku Harryho oka sa začali objavovať slzy, lebo si pomyslel, že tentoraz to naňho zaberie.

,,Proroctvo? Aké proroctvo?“ Tom bol nesvoj, keď nevedel niečo, čo vedel niekto iný a ešte k tomu sa to týkalo jeho, pravdepodobne. Na to, že ovládal okulumeranciu celkom zabudol. Dnes si totižto doma zabudol okulár, ktorým dokázal nazerať do cudzích myslí a merať cudzie myšlienky.

,,Nestaraj sa! Teba sa to proroctvo totiž vôbec ale vôbec netýka! Keď nastane čas, pochopíš i takým komplikovaným veciam, ako je gravitačný zákon, logaritmické rovnice a Maslowova pyramída potrieb. A, čo je najhoršie, i kaderníctvu.“

I keď by som bol radšej, keby ten čas blonďavých hrív nikdy nenastal. Povedal si pre seba a vybehol szzzzzzzzz komnaty. Bežal takou rýchlosťou, že s ľahkosťou vybehol hore cez veľké potrubie a ocitol sa na dievčenských záchodoch. Vtedy však stuhol. Nejaké dievča s okuliarmi naňho vydesene hľadelo a on si uvedomil, že je to práve Myrta. Nemal čas na rozmýšľanie – ak by o vchode do Tajomnej komnaty niekomu povedalo, mohlo to znamenať koniec jeho tajnému stretávaniu s Tomom, a to by ich krehká láska založená predovšetkým na fyzickej príťažlivosti neprežila. Vrhol sa na ňu, ruky stisol okolo krku až začala modrieť od nedostatku vzduchu. Nakoniec jej telo ochablo a Harry ju pustil. Dopadla na zem vedľa umývadiel a vtedy Harry začul volanie z potrubia:

,,HARRY!“ Harry sa však rozbehol preč, nezastavoval sa a bežal ďalej. Nevnímal, že naňho kričí. Chcel ujsť. Nechcel nič počúvať, nechcel spomínať. Minulosť chcel nechať minulosťou a žiť prítomnosťou, resp. bol z budúcnosti, čiže to bola vlastne tiež minulosť a tá minulosť, o ktorej vravel ako o minulosti, bola technicky vzaté už minulá minulosť... Resp. slečna Ayamee stále tvrdí, že cestovanie časom plodí zlo a chaos! I keď ťažkou prítomnosťou/minulou budúcnosťou/budúcou minulosťou/prítomnou minulosťou. Bol si však istý, že na jeho – Harry si totiž to ohavné okuliarnaté dievča pomýlil s chlapcom, keďže bolo mierne bezpohlavné - vraždu mu nik nepríde – mohli to pripísať oblude z Tajomnej komnaty. Šialene sa rozosmial – teraz jemu a Tomovi už nič nestojí v ceste!

Zrazu Bola hodina elixírov. Stále na sebe cítil jeho pohľad (v preklade: Harry Tomov). Nevšímal si toho, úplne ho ignoroval. Pohľad na sexi Toma by ho totiž priveľmi rozptyľoval a teraz sa predsa potreboval sústrediť na hodinu! Keď chcel do kotlíka pridať jednu szzzzzzzzzzzzz prísad, pocítil akoby výbuch extázy v jazve. To si predstavil, aké by to bolo, keby mu Tom... (ja čestne prisahám, že som už hodne dlho žiaden nechutný yaoi nečítala, preto netuším, prečo mám také zvrhlé myšlienky...!) (nesťažujem sa, pokým nestrkáš hadov do... ehm, rôznych otvorov...) Obrovská bolesť, ale vzrušujúco príjemná. Rukou si chcel jazvu chytiť a zastaviť ten príval rozkoše, prúdiaci jeho myšlienkami, nevedomky upustil prísadu do kotlíka skôr ako mal, čím zapríčinil, že kotlík vybuchol. A spolu s ním vybuchol i Harry v neskutočne silnom návale vášne. Nevnímal nič len hroznú, ale za to i hrozne príjemnú bolesť, ktorá sa šírila z jazvy do celého tela. Sťažka zavzdychal.

V triede nastal zmätok, do ovzdušia začali vnikať jedovaté látky. Riddle sa sklonil k Harrymu ako prvý. Chcel mu vynadať, že nekrotil svoje zvrhlé predstavy – keďže Tom vedel používať okulumeranciu, sledoval ten výjav v Harryho hlave spolu s ním. Ale Tom sa, na rozdiel od Harryho, vedel na verejnosti krotiť. Tom však Usúdil, že je Harry v bezvedomí. Teraz nemalo zmysel mu nadávať, radšej ho potrestá, keď bude pri vedomí – včera Tom potajomky navštívil rokwillský sexshop a kúpil si parádny bičík. (vrrr... *zvrhlý úsmev*)

,,Pán Riddle, zoberte ho prosím do nemocničného krídla, musím upokojiť tento zmätok,“ ozval sa za ním hlas jeho profesora.

Zobral si (= Tom, nie Slughorn) do náruče Harryho, ktorý bol prekvapivo veľmi ľahký (Harry bol typickým príkladom chlapčenskej bulímie) a bežal s bezvedomím chlapcom do nemocničného krídla. Zo zadného vrecka mu celú dobu nebezpečne trčal koniec bičíka ozdobený koženými prúžkami, ktoré sa pri tom behu hrozivo pohojdávali.

Harry už ležal celé dva dni (v) na bielej nemocničnej posteli a stále sa neprebral. Chodilo ho navštevovať veľa študentov, čo sa Tomovi rozhodne nepáčilo – keď pri Harrym stále niekto bol, ako si mohol vyskúšať nový bičík? Harry sa totiž stáaaal (sa) i za ten krátky čas na škole obľúbený (áno, áno, Harry bol vždy najobľúbenejší študent na škole, už v origináli to bol taký gary stue!), profesori si ho chválili - najmä vtedy, keď ležal v bezvedomí v bielej nemocničnej posteli. Najviac sa ale čudoval profesor Slughorn, ktorý učil elixíry. Harrymu už od začiatku elixíry prekvapene šli („prekvapene šli“? ehm...? termín „prekvapene ísť“ mi príde zmysluplný iba vtedy, ak niekto... prekvapene niekam kráča (a i to je dosť za vlasy pritiahnuté), nie v zmysle, že by bol niekto v niečom „prekvapene“ dobrý... takže tie elixíry za Harrym prekvapene kráčali...? prekvapené tým, že majú nohy a môžu chodiť?), profesor preto nechápal, čo sa mohlo poslednú hodinu stať. Nikto si nevšimol, že chlapca trápila neopätovaná láska k Tomovi a preto popustil uzdu svojej fantázii pri kadejakých zvrhlých predstavách a pri orgazme, ktorý nasledoval, od rozkoše potom takmer prišiel o život. Problémom bola tá vzrušujúca bolesť v jazve a nie to, že by nevedel, aká prísada nasleduje. Preto nikto ani nevedel prísť na to, čo mu je. Nadržanosť totiž ešte nikto neidentifikoval ako chorobu, preto nikomu ani len nenapadlo, že Harry môže byť neuspokojený v tomto smere. Všetci sa zameriavali na protilátky k tým, čo boli použité v elixír(y)e. Harrymu ale neublížil elixír, ani žiadna jeho prísada. Jemu ublížilo a stále ubližuje niečo horšie, oveľa horšie. Nemožnosť byť s milovaným Tomom (a baziliskom)!

Zabijem ťa, Harry Potter. Ani ty sa nedokážeš ubrániť smrti. Nebudeš môj, nebudeš nikoho! Ani mňa v mladšom vydaní! Nasledovala okamžitá bolesť v jazve pri ďalšej vzrušujúcej sado-maso predstave. Čiernovlasý mladík sa začal zvíjať v neznesiteľných kŕčoch rozkoše. Ošetrovateľka k nemu okamžite pribehla. Začala doň nalievať elixíry, skúšala rôzne liečiteľské kúzla, bohužiaľ nič nezaberalo. Naša Mary Sue pomaly umierala. Slečna Ayamee odbehla zarezervovať stôl v Havana bare, aby mohla Harryho smrť osláviť parádnym mojitom.

Na pomoc sa zbehli všetci profesori, nakoniec museli Harryho priviazať k posteli, pretože sa snažil všetkých obchytkávať a nie každému to bolo príjemné. Hoci väčšine bolo, ak máme byť úprimní... Neprestával sebou hádzať, kŕče a bolesť začali silnieť – potreboval niekoho aspoň nevinne pohladkať po dákej zaujímavej časti tela – napr. po malíčku na ľavej nohe - až s tým zrazu všetci úplne prestali a Slughorn mu odhodlane nadstavil svoje chodidlo, nech sa Harry pomojká. Všetci sa mu čudovali. Nič nezaberalo a zrazu z ničoho nič sa chlapec uspokojil a viditeľne nemal ani žiadne bolesti. Slughorn a jeho noha sú zázrační liečitelia!

Nikto szzzzzzzzzzzz nich netušil, že Harryho psychicky vďaka ich spojeniu mučil lord Voldemort szzzzz budúcnosti. A keby tak ešte tušili, že Harrymu Potterovi pomohla tá istá osoba (čiarka) čo ho mučila, len v mladšom vydaní.  (Panebože, prečo my?!)

Tom, voyeursky stojacíiiii v temnom kúte nemocničného krídla a nenápadne plieskajúci svojim novým, ešte stále nepoužitým bičíkom sa jemne usmial. Bol rád, že sa Harry konečne uspokojil – i keď bez jeho bičíka. Dostal sa do jeho (= Harryho) mysli a narušiteľa vyhnal, narušiteľ nečakal jeho (= Tomov) útok, tak ho (= Tom narušiteľa) odtiaľ dostal ľahko (Tie zátvorky len preto, aby ste hneď chápali, o kom je pri všetkých tých zamlčaných podmetoch a zámenách reč, mne totiž dosť dlho trvalo, kým som úspešne rozanalyzovala význam danej vety – kto, čo a komu.). Bál sa o Harryho, netušil, kto by mu chcel a spôsoboval takú príšernú bolesť.

Keby len tušil... (Keby len tušil, že to bola práve autorka, ktorá tieto sprostosti stvorila.)

Ešte sa uvidíme, no bude to to posledné, čo v živote uvidíš! Posledné, čo sa mu (= tento raz opäť Harrymu) ozvalo v hlave, všetky neznesiteľné zvuky a hlasy zmizli. Pocítil, že bolesť začína ustupovať, potešil sa. Nemal rád, keď mu toto Voldemort spôsoboval. Spomenul si aké krásne chvíle s ním prežil v Tajomnej Komnate. Všetko to mojkanie sa s ním a baziliskom... Ach!

To nebol on! Kričal jeho rozum. Nemiluješ Toma, miluješ baziliska! A bazilisk ťa, na rozdiel od Toma, tiež skutočne miluje, nevadí mu, že si iný živočíšna druh! Tom ťa len využíva na sex, no i s takým baziliskom sa dá... (oukej, už som radšej ticho...) (keď tak nad tým rozmýšľam... ako uspokojí Harry baziliska?) (nad tým radšej ani nerozmýšľaj!)

Bol! I keď bol mladíýýýýýýýýýýýý, stále to je tá istá osoba a ja hlupák som veril, že sa zmení...(medzera)že ho ja zmením...(medzera)Uvedomil si, no i tak stále veril, že jeho šance nie sú ešte celkom stratené. Vždy je nádej, hovoril si.

Otvoril oči. Skláňala sa nad ním neznáma hlava bez tela, poletujúca okolo vlastnej osi a začala do neho aj proti jeho vôli nalievať rôzne elixíry, okolo jeho postele bola väčšina jeho profesorov.

Ak som tam, kde si myslím, že som, tak to neprežijem.

Poriadne sa porozhliadol a potvrdil to (čiarka) čo si myslel. Bol na psychiatrii, v pekne vypolstrovanej cele, oblečenú mal príjemnú zvieraciu kazajku a jediným „nábytkom“ v miestnosti bol plyšový had, s ktorým i tak nemohol nič robiť, pretože tá kazajka mu bola tak trochu tesná...

Jak ja len nenávidím nemocničné krídlo! (nevďačný zasran) Povedal si v duchu, nahlas radšej nič nevravel, nechcel uraziť terajšiu ošetrovateľku, nevedel (čiarka) aká je.

V jednej z jeho nenávidených miestnosti (a ja že je nemocničné krídlo skôr... krídlo ako miestnosť... a možno Harry myslí inú miestnosť – napríklad záchod alebo...?) musel tráviť celý týždeň. Stále sa snažil presvedčiť ošetrovateľku, aby ho už konečne prepustila, ona mu však vždy pripomenula jeho kŕče a bolesti (čiarka) čo mal, keď mal krámy a bola rovnaká ako ošetrovateľka szzzzzzzzzzz jeho času, Poppy Pomfreyová.

Keď mohol konečne odísť szzzzzzzzzzzzzz nemocničného krídla, vyštartoval ako raketa a už ho nebolo. Ošetrovateľka sa ho totiž snažila presvedčiť, aby užíval hormonálnu antikoncepciu, čo on razantne odmietal, a tak nad ním len zakrútila hlavou a zamrmlala niečo ako ,,Blázon.“ A zamierila do svojej kancelárie.

Veľa študentov riešil(a)o záhadu okolo Harryho Pottera – na koho konkrétne pri tej svojej zvrhlej sexuálnej predstave myslel, že mu to privodilo toľké vzrušenie, až upadol do bezvedomia -, no začali sa zaujímať aj o to, že sa nestali už žiadne ďalšie útoky po tom, ako obluda zabila to dievča s okuliarmi, s vlasmi v cope a šatami od farby (nepozerala si ty teraz niekedy v dohľadnej dobe taký film, paródiu na všetky tie úžasné tínedžerské americké filmy o miestnom playboyovi a škaredom káčatku? *grin*) (bulšit? To poznám takmer naspamäť, preto ma to napadlo *úškrn*). Všetci si toho, že zomrela, konečne všimli a boli len a len radi.

Harrymu sa konečne naskytla možnosť voľne sa poprechádzať po hrade, tak toho využil. Spomenul si, ako hradom posledný (← spolu by to nešlo? →) krát prechádzal v jeho čase. Prechádzal po studených a tajomných chodbách. Celý hrad bol krásny (čiarka) ale zároveň tajomný a strašidelný. Každá stavba podobná tejto mala svoje kúzlo, tajomno a históriu. Ani táto nebola výnimkou. Vždy považoval Rokfort za svoj domov. To medzi týmito stenami po prvý (← nevravela som, že „-krát“ sa píše spolu, to „raz“ ide oddelene?! →) krát pocítil, čo je to mať priateľov, aké to je zažiť dobrodružstvo, no zažil tu aj to, čo ho neteší. Prvý stret so svojím veľkým nepriateľom - akné. 

Ani si nevšimol, ako rýchlo čas uplynul. Vonku bola už tma a rokfortské jazero osvetľoval mesiac. Bol spln. Chudák Remus. I keď on sa vlastne ešte ani nenarodil. Pousmial sa nad svojimi nezmyselnými akože myšlienkami.

Osoba v čiernom habite stála ticho za ním a stále ho pozorovala, výraz na jej tvári bol nečitateľný – písaný cudzím jazykom. 

Harry pocítil vo svojom okolí prítomnosť ďalšej osoby. To tá echolokácia. Ostal na mieste, stále pozoroval oblohu a nehýbal sa. Čakal, čo tá neznáma osoba urobí, i keď trocha tušil, aká je jej identita. (ha, konečne na scénu prišiel ten niekto tretí! Dominik!)

Osoba pristúpila bližšie. Chvíľu váhala, no nakoniec zdvihla ruky k nebesiam a objala zozadu chlapca pred sebou.

Chlapec sebou ani nemykol, čakal niečo podobné. I keď si spočiatku nebol istý, teraz vedel, čo bude nasledovať. NeOtočil sa a ostal sa pozerať na mesiac. Počul, ako si osoba za ním odopína opasok a teraz si Harryho bezcitne otočila k sebe. Hľadel do očí svojho rivala, ktorý ani netušil, akým je pre neho nepriateľom.

Nevedel, ako sa bude Tom chovať. V Tajomnej (K)komnate po prvý (← spolu, preboha! →) krát na neho použil veritasérum, potom ho upokojoval a bol na neho milý. Na tie krásne bozky nikdy nezabudne. Ale keď si spomenul na poslednú návštevu Tajomnej (K)komnaty (ale vážne, veď je to napísané hneď na prebale knihy, že je to Tajomná komnata, nie „Tajomná Komnata“! držala Jaskyňa tú knihu vôbec niekedy v rukách, alebo jej stačilo vidieť film?) (niekedy pochybujem, či vôbec videla aj ten film... možno pozná celý ten príbeh len z poviedok na nete...) (to by čo to vysvetľovalo...), pichlo ho u srdca, lebo spolu zasa nič nemali a Harryho to začínalo unavovať. Vedel, že sa zamiloval, to už nezmení, ale život bez sexu pre neho neprichádzal do úvahy. Musí sa s tým zmieriť. Z časti sa zmieril. Nevedel, ako sa bude Tom chovať voči nemu po tom, ako na neho posledne kričal. Chcel (čiarka) aby bol oproti nemu Tom, do ktorého sa zamiloval a nie budúci Voldemort, aj keď to bola jedna a tá istá osoba a tým pádom bolo jeho prianie riadny nonsens (hoci celá poviedka je nonsens), ale budiš.

,,Harry, ja...,“

,,Nič nehovor,“ uzemnil ho Harry a jemne prechádzal rukou po tvári svojho spoločníka. Ten si ho prezeral s prekvapeným pohľadom.

Chcel znova niečo povedať, umlčali ho však pery Harryho Pottera.

Plne sa im oddal. Okamžite spolupracoval s tým šikovným rozdvojeným jazykom. Obaja sa k sebe pritisli a užívali si šťastie plnými dúškami.

A slečna Ayamee sa medzičasom „plnými dúškami“ pripravuje na rituálnu seppuku. Nie, toto asi nedokážem doglosovať, pretože to zle vplýva na moju psychiku a potom potím nechutnosti, ako napr. zoofilné poznámky a tak podobne... Uf... A tak krásne nám to šlo! *smutne sklopí oči* Nevzdávaj to Aya, náhodou mám tvoju zoofíliu rada *snaží sa o povzbudzujúci úsmev* No pozri, ako ťa kazím, nakoniec skončíš ako zoofil! *grin* Ale neboj, nevzdávam to doslovne, som totiž úprimne zvedavá, ako chce Jaskyňa do tohto zakomponovať Twilight! Resp. nie že úplne ten Twilight, prosto upírov... Čože prosím?!

autorka pôvodného veľdiela: Jaskyňa
glosátorky: Ayamee & Crazy
článok pripravila: Ayamee