Part 3 - Pluto

Part 3-Pluto

"No, Sasuke, ja už musím. Tak o 3 týždne, budeš mi veľmi chýbať!" povie Orochimaru s mierne vlhkými očami a bez pozdravu zmizne. Na srdcervúce lúčenia prosto nikdy nebol...

 

"Kde ide?" spýtam sa ho nespisovne miesto spisovného: "kam ide?".

 

"Za frajerkou hadicou. Týždeň "pracuje" tu a ostatok mesiaca pracuje (s ňou) na nej," vysvetlil mi Sasuke. V hrdle ma však škrabalo, tak veľmi som sa ho chcela spýtať, či aj on niekoho nemá, keď už Itachi zvädol a nemá sa s kým pomojkať. No kvôli tomu škrabaniu - pred tým som omylom prehltla zopár špendlíkov - som nemohla. Prekliate špendlíky, môžem ja za to, že ich Sasuke mal v nádobke označenej nálepkou "nevyhnutné pomôcky pri robení"? Až potom mi došlo, že ako profesionálni zlodeji umeleckých diel a teda i obrazov ich musia dajako na tú stenu zavesiť! Dúfam, že si to nevšimne - ale ja som mala dobré úmysly. Povedal mi "nechytaj sa Sakury" a ja som ho chcela poslúchnuť, no potrebovala som si to dajako vykompenzovať, no nie?

"Deje sa niečo?" opýtal sa, keď si všimol, že jeden špendlík mi trčí z hrdla.

 

"Niie!" poviem rýchlo, aby som sa neprezradila a silno prehltnem, nech mi tie špendlíky konečne skĺznu dolu krkom. Mňam!

 

"Keď myslíš. No pre začiatok, nemohla by si variť? Ja to neviem a ak nechcem(e) ostať hladný..." povedal Sasuke a zahľadel sa na mňa svojimi ónyxovými očami (HA! ja som vždy vedela, že Sasuke mi pripomína dajakého pokémona! PREDSA ONYXA!) (*looool*). Vtedy som zabudla na to, ako som chcela protestovať, a len bezmocne som prikývla. Rada mu spravím slúžku, ale len ak mi nájde tú geniálnu rovnošatu, akú Mikuru doniesla moja kamarátka, slečna Haruhi Suzumiya. Hoci i menej látky by bodlo, i keď ja nemám také mega prsia ako Mikuru. Ale hneď ako budem mať 18, chcem ísť na plastiku. Bude zo mňa druhá Lolo Ferrari.

 

"Fajn," povedal Sasuke a úžasne sa na mňa usmial.

 

Za ten čas, čo sme boli sami, sme sa dosť zblížili. Každé ráno som vstala okolo 8mej. Urobila som raňajky pre mňa a Sasukeho. Ten vstal hodinu po mne. Každé ráno zišiel len v nohaviciach, a ja som to mohla vidieť aj 100 krát, vždy ma to ohúrilo. (Myzarey-chan, mne je úprimne zle!) (pane... bože... záchvat smiechu, ROFL, KONIEC) Po raňajkách, zatiaľ čo som ja upratovala, Sasuke šiel nakúpiť. Tento raz na malý trh so zeleninou a ovocím, FBI za pätami, ale keď on tú prekliatu cibuľu potreboval práve od tetky Betky. Vždy doniesol aj nejaké filmy o sedmokráskach (nestihla som sa diviť, koľko filmov o sedmokráskach sa natočilo!), a pri dobrej pizzi sme pozerali horory, ktoré doniesol. Sem-tam dáku sedmokrásku prehnojili a ona uhynula, sem-tam ju niekto zabudol poliať a ona zvädla, raz ju dokonca požula pasúca sa krava - no horor! spoločne sme spravili večeru, pri ktorej sme sa dobre bavili. Učila som totižto Sasukeho variť, i jesť moju špecialitu - špendlíky, a tak často ich "večera" skončila buď na Sasukem alebo Sakure, ktorá sa z času na čas tiež uráčila odložiť vibrátor a prísť sa dolu aspoň najesť. A inak sa mi žilo skvele, lepšie ako pred tým, veď si to zoberme - nemusím vstávať do školy, pozerám sa na Sasukeho a to stokrát za deň, nemusím sa učiť, neandertálec by zo mňa bol napokon tak či tak. A nemusím trpieť ani Ten ten Ten ten henten, ani Hin, ani toho blonďáka ašpirujúceho na japonského cisára.

 

Mali iba jednu kúpeľňu. preto Sakura (počkať, ono tam tá Sakura tiež je a to skutočne? kedy prišla?) (XDDDDDD tak toto to zabilo! a náhodou, dnes som sledovala Disney Channel na Jetixe a šiel tam ten seriál o dajakých čarodejníkoch a bola časť o tom, ako z figúrky spravili reálneho človeka a tak - myslíš, že Sasuke je fanúšikom Disney Channel? je čarodejník? asi áno!) (šokujúce odhalenie!) každý večer pred spaním skoro odpadla. Pretože Sasuke sa kúpal vždy prvý - a vraj gavalier, pch! - a vonka vyšiel iba vo fuchsiovom mini uteráku okolo pása. Boli to také tie uteráky na ruky, s Orlandom ich raz ukradli v hotely Ritz. A hostia hotela Ritz majú asi veľmi malé ruky, pretože to bol skutočne miniatúrny kúsok textilu, čiže Sasukemu bolo VŠETKO - a ak vravím všetko, tak myslím skutočne VŠETKO - vidieť. Sakura vždy sčervenala, a nebol by to on, keby si toho nevšimol a nevyužil to. Zahral to tak, akoby mu ten uteráčik OMYLOM skĺzol a Sakura okamžite spustila nosebleed.

 

Jeden večer si Sakura prečesávala svoje dlhé, ostrihané a ružové vlasy a rozmýšľala, ako zistiť niečo viac o Sasukem - napríklad ako zistiť jeho dĺžku bez toho, aby ku nemu musela nastaviť pravítko. Dobrá príležitosť prišla, keď ráno odišiel na nákupy. Ako sa za ním zavreli dvere, vybehla do jeho izby. Prehrabali sme spolu všetky poličky, zásuvky, jednoducho všetko. Jediné, čo Sakura zistila bolo, že má 23 a rodinu mu vyvraždili v 5tich rokoch (hááááá? v ôsmich alebo deviatich!). Našla plno fotiek, kde bol s rodinou, samé ItaSasu shounen ai alebo rovno yaoi, no na žiadnej nebol sám s dievčaťom. On je asi fakt slobodný a gay!, vykríkla som iba v duchu nadšene, aby Sakura nevidela, že i ja po ňom idem. Moje šťastie prerušili kľúče vo dverách. Rýchlo po sebe zahľadila a potom aj zahladila stopy, a zbehla dole a ja s ňou.

 

"Konnichiwa, Sasuke-kun," privítala ho Sakura udychčane (držte ma... držte ma... Sakurine "Sasuke-kun" je tá najotravnejšia vec v celom Narutovi a musím to čítať i tu?). Až priveľmi som sa na ňu totiž lepila, asi ju to vzrušovalo. (inak, Myz-chan, teraz si spokojná? keď to nie je shounen-ai Sasuke + Orlando, ale shoujo-ai Yuuki + Sakura ^___^?) (ja síce ľúbim aj shoujo ai, ale... dve ružovovlasé lepiace sa po sebe a jedna debilnejšia ako druhá?) (preboha, vieš, aké by z toho boli deti o.O?! teda, keby z toho dáke deti byť mohli, veď vieš, ehm...)

 

"Konnichiwa. Yoroshi? (Yoroshi? to je kto? ony sú tam tri?!) (dvojka je nudná! a Sasu-chan sa asi chcel spýtať "genki ka", ale tento boh-autor očividne nie je zrovna Japonec)" opýtal sa a dlaň si položil na žeravé čelo. Tá lesbická scéna ho zjavne dostala! Až začal ľutovať, že medzi nohami nemá to, čo ony.

 

"H-hai, ja som len priveľa pracovala," zaklamala Sakura.

 

"No dobre. Máme posledný deň bez Ora, tak si to užijeme, nie? Dáme si ešte jednu trojku, dievčatá? Yoroshi sa môže pozerať," opýtal sa s obrovským smilným úškrnom. Pri slove "užijeme" mi na celom tele vybehli a korčuľovali sa zimomriavky a celaááá som sčervenala, v tejto poviedke už asi tisíci krát.

 

Najprv sme sa mlčky najedli a sadli pred telku. Ako každý večer sme pozerali horory o povädnutých sedmokráskach, no dnes s príchuťou romantiky - sedmokráske Naruto a Sasuke sa narodili malé sedmokrátčatá, ale podstatné bolo AKO a PREČO sa tie sedmokrátčaťá narodili.

 

Sedeli od seba (preboha, ako to tá autorka môže takto pliesť?! raz je to "videla som", vzápätí "(ona) videla"... j-ja som zmätená!) vzdialenýíííííííííííííííííí asi meter a bola som tomu rada - Sakura sa na neho vždy až priveľmi lepila. Film ma moc nebavil, tak som nenápadne pokukovala po Sasukem ako dajaká kukučka, kukukukukuk. Pár krát sa im so Sakurou pohľady stretli, no raz sa nám pohľady stretli všetkým trom a sme neodvrátili pohľady. Spanikárila som pod jeho intenzívnym znechuteným pohľadom a chcela som odísť. Bola som dokonale nažhavená - ale to som si len myslela. Sasuke ma však chytil za ruku a stiahol späť. Len teraz som začala byť nažhavená; nie, omyl. Ja, veľké nemehlo, som samozrejme zakopla o jeho hlavu a spadla na zem. Nebola by som to samozrejme ja, keby som ho samozrejme pod sebe nestiahla. TERAZ som samozrejme bola nažhavená!

 

"Och, gomen," ospravedlňovala som sa, snažiac sa nenápadne zdvihnúť koberec, dakedy počas toho pádu mi vypadli umelé zuby. Sasuke však svojimi, pozor, nie cudzími!, rukami na mojom páse ma pritiahol za vlasy späť. Sakura medzitým Hlavou narazila rovno na jeho krk, ešte stále plný špendlíkov, vtirka jedna. Zaksich(i)tila jeho omamnú vôňu, tak sa zhlboka nadýchla a vydýchla. Okom zacítil môj dych na krku - tak mi páchol až ho bolo nielen cítiť, ale aj vidieť -, pritiahol sii maa eštee bližšiee. tentokrát na jeho krku skončili moje pery. Spadli mi rovno na jeho krk, do kelu! Nekvalitná plastika, rozpadávam sa! A s nimi opäť pošli i moje zuby! Celý sa napol na vracanie - tie pery boli totiž slizké, nehovoriac o zuboch -, a pretočil ma pod seba. Svoje pery mi prisal na krk. Čakala som upírsky útok, taký, o akom som sa zatiaľ stále nedočítala v mojich najobľúbenejších knihách - ságe Twilight. Ja som sa len prehla a nemohla ten nával slasti vydržať.

(Myslím to vážne, asi budem vracať ja! Tá žena nielenže pletie ja- a ona-rozprávanie, čím vyvstáva dojem, že sú v tomto príbehu dve ženské postavy (najmä keď párkrát omylom nazvala Yuuki Sakurou), ale ešte si aj myslí, že vie písať erotické scény! No mne je vážne zleee!) (asi nebola celkom triezva, keď to písala) (Podľa teba fetuje? Toto nemôže byť iba z alkoholu...)

 

Na(medzera)chvíľu zdvihol hlavu a zahľadel sa na mňa. Pomaly sa začal približovať k mojím perám. Už som prestávala dýchať, nestíhala som, od svojich trinástich som vyšla z cviku, keď sa dvere otvorili, a dnu vbehol Oro s Hhlasným pozdravom na vodítku (pozn.: Pamätáte na toho chalana, ktorý mal normálny jazyk, z ktorého Yuuki prišlo zle? Na to chalana, s ktorým Oralando neflirtoval? Jeho meno bolo Hlasný pozdrav a naoko vystupoval ako Orlandov pes (preto to vodítko), aby hadicu ani nenapadlo žiarliť - niežeby Orlando s Hlasným pozdravom spolu niečo mali, nieeeeeeeeeeeeeeeee!). Rýchlo sme od seba odskočili, čo bolo pomerne obtiažne, keďže sme ležali na zemi - skúste odskočiť z polohy ležmo, hádam by sme sa mali dať k cirkusu! -, a tvárili sa akoby o(medzera)mastnote(medzera)Orlandovej(medzera)kože nepadlo nič.

 

Oro si nás ani nevšimol, len sa začal rozčulovať nad bordelom v dome. Sasuke ho ukľudňoval(,) tak, že ho hladkal po jazyku. Ja som sa vyparila do svojej izby. Sakura ma medzitým Prezliekla (sa) do sexi pyžamka, ktoré našla v skrini. Sadla som si na posteľ, a uvažovala, čo sa vlastne stalo. Do mojej izby však vtrhol Sasuke. Prečo on? Ja som chcela Ora! Len pre neho som sa obliekla do sexi pyžamka, predsa!

 

"Ja som len chcel, aby si vedela, že to, čo sa stalo, bola len náhoda. Náhodou si na mňa spadla a potom som ja náhodou spadol na teba. Bola tam banánová šupka, šmykol som sa! A potom sa mi šmykli aj pery - nemala by si používať toľko lesku! Oyasumi," povedal a odišiel. Pri dverách sa zastavil a ktosi ho pri tejto jedinečnej príležitosti dobodal japonským bojovým vejárom *Ayamee sa tvári nenápadne, keď si z tessenu zotiera krv* (Aya, tá svätožiara nad hlavou ti akosi zbledla - určite nejakú musíš mať, keďže glosujeme toto a bez božej pomoci by to veru nešlo).

 

"Nič to neznamenalo....(medzera)dúfam," doplnil a posledné slovo zašepkal (kriste pane, chce sa mi zaplakať nad tou sentimentalitou). Ani som nevedela ako, a po lícach sa mi pustili slzy (nech si nájde proces tvorby sĺz v knihe biológie!). Rozplakala som sa nad myšlienkou neopätovanej lásky. Zvalila som sa do perín, a nádej, že ma možno bude mať rád, mi dávali neistota v jeho hlase, kedˇ(toto je nový spôsob písania diakritiky! ja som to nevymyslela, to ten boh - veď uvidíte!) povedal posledné slová pred svojim odchodom. (filozofický záver?) (filozofické dačo možno, ale záver rozhodne nie :( )

autorka pôvodného veľdiela: Honda Civic
glosátorky: Ayamee & Myzarey
článok pripravila: Ayamee