Part 4 - Nepriateľka?!

Part 4: NePriateľka?!

Po tom, čo sa minule stalo, ma Sasuke úplne ignoroval. Každé ráno sme sa max./min. pozdravili, už medzi nami neprúdili také príjemné vibrácie a rozhovory ako kedysi - presne také príjemné, ako sa patrí na únoscu a zajatú. Prvé dni sa to nedalo zniesť, no potom Sasuke s Orom odchádzali skoro ráno a Sasuke sa vracal (sa) o polnoci (Orlando sa väčšinou ani nevrátil), so Sakurou sme mali pre seba celý dom, mohli sme vystrájať a dokonca sme našli i Sasukeho zásobu chlpatých fuchsiových pút (snáď nemusím hovoriť, že sme ich využili). Ukázalo sa, že má na ne úchylku. Potom sa medové týždne skončili, Sasuke nechodil nikam, bol len vo svojej izbe, no bolo to Sakurine najobľúbenejšie miesto, využívali sme ju veľa a často, takže nás to obmedzovalo; zatiaľ čo Oro bol doma a hodne skôr než predtým.

Celkom zabudli na fakt, že som zajatkyňa a mohlo by sa mi podariť utiecť (a udať ich). A ja som tiež celkom zabudla na to, aké starosti si robí môj otec, Ten ten Ten ten henten a Hin, nehovoriac o Psychodeliči (inak vieš o tom, že táto autorka-boh normálne ukradla meno už jestvujúcej kapele? kde je zákon o ochrane autorských práv? ja som si dnes robila poriadky vo svojej hudobnej knižnici a pri soundtracku k Soul Eaterovi vidím Psychedelic! až mi zle prišlo - bože, táto poviedka mi zničila život! doteraz som hudbu k Sourovi mala rada!) (aj ja poznám jednu slovenskú kapelu Psychedelic, no je to skôr taká - mestská? - skupina - nie odtiaľto - ale neviem, či sa nemôžu dve skupiny volať rovnako... v Japonsku existovala skupina X, v Amerike iná skupina X, keď japonskí X išli do Ameriky, zmenili to na X JAPAN; podobne ako japonskí Versailles, v Amerike vystupujú pod Versailles - Philharmonic Quintet; ale zasa som sa už postretla aj s rôznymi zažalovaniami a tak; ale podľa mňa sú autorské práva na názov skupiny trochu hlúpe, keď vymýšľaš názov pre svoju skupinu, ako môžeš vedieť, že sa tak už niekto nevolá? neviem, ako to funguje) (no páni, zaujímavé...! a i tak to nebola meno skupiny, ale meno piesne, ehm, ehm, pardón za očierňovanie boha ^///^).

 

PO týždni plnom samoty, - Sakura odišla tak rýchlo, ako sa zjavila -, keď Oro odišiel za frajerkou hadicou, som to už nevydržala a rozhodla sa, že pôjdem za ním do zoologickej záhrady (zajatecký režim u Orlanda a Sasukeho bol veľmi voľný, dostala som možnosť vychádzok za vzorné správanie - som speváčka a v tejto poviedke som, našťastie, zatiaľ ešte nespievala) a spýtzam sza, prečzo sza kzu mnez taktzo zspráva! - že prečo na mňa kašle a stará sa len o tú hlúpu hadicu. Predtým však Potichu som otvorila dvere, a priplazila sa, ako to mal Oro vo zvyku stále, keď tajne Sasukeho špehoval, k Sasukeho izbe. Pootvorila som ju. Celú jeho izbu som normálne pootvorila, mne totižto nestačí pootvoriť iba dvere - veď čo som dáka trapoška? Nazrela som dnu, pohľadom prebehla celú miestnosť. Sasuke sedel v pohodlnom kresle úplne nahý (och, bola som hotová!) a dobreé meno mu robila akási blondína naplánovaným rozhovorom v časopise - nemala som srdce vykríknuť, že jeho meno už nenapraví nič, navždy ho každý bude mať za zlodeja umeleckých diel, ktorý nebol schopný dostať Van Goghove Slnečnice do konca svojho života, ale našiel dielo Oživlé sedmokrásky od istého autora, takže s tým dokázal žiť. Pomaly sa presunuli na posteľ. Sasuke ju (ako tú posteľ) láskal a rýchlo jej vyzliekal obliečky. keď bol hotový i on, nielen ja spoza dverí, pokračoval.

 

Ona len vzdychala automatickým mechanickým hlasom a blondína sa ticho prizerala. Nebola to práve súčasť rozhovoru, ale dobre chápala, že muži majú isté potreby. A mne s každým jej ná(vz)dycho(l)m sa hrnuli slzy do oči. Ach bože, ako jej závidím, má na to fenomenálny výhľad a ja som sa musela skrývať za dverami - nechcela som riskovať priblíženie sa, lebo som Sasukeho mohla vyrušiť. Prisámveru, keby som vedela, že on tu robí takéto veci, prídem sem i skôr. Rozopol obliečku na paplóne a Vnikol do nej, opäť zapol všetky gombíky a schúlený ostal dnu (*polhodinový záchvat smiechu, looooooooooool*) - nič viac som nevidela a ja som to už nevydržala.

 

Vbehla som do svojej izby a plakala celé tri dni. Na 4. deň ráno som sa rozhodla, že nikomu nedovolím, aby mma takkto tráppil! No na čo som prerevala tri dni? Na čo ja vlastne smútim? Zase raz som sa ukázala ako totálna hlupaňa! Pomaly som začínala uvažovať, či je tá ružová farba na mojich vlasoch pravá a nie som náhodou blondína (pozn. autorky, ktorá je aktuálne polovičná blondína: nič proti blondínam!)... Áno, už si spomínam! Kedysi som bola blondína, no ako malá som sa na pieskovisku hrávala s Gaarom, ktorý sa mi stal okamžite idolom, preto som sa dala odfarbiť načerveno po jeho vzore! Ale na tých blond vlasoch mi tá červená chytila na ružovo! A okrem toho som si nikdy nevedela namaľovať také parádne očné linky ako on, tak som musela vymeniť idol... (malý Gaara! fangirl stav!) Som predsa Suzuki Yuuki, známa playbacková a bezzubá speváčka skupiny PSYCHODEBILITICKÝ PSYCHODELIČ!

 

Vstala som, osprchovala sa (najprv oblečená a potom som sa okúpala zoblečená, ako to mám vo zvyku a ako som vám to už raz ukázala), obliekla a učesala. Spokojná sama zo sebou a hrdá na tri prerevané dni som zbeha dole.

 

Prešla som cez obyvačku, kde sa milovali dvaja cudzí ľudia. Bez povšimnutia (hoci vo vnútri ma štvalo, že sa to tu začínalo meniť na bordel a ja som ostala vynechaná) som s (AU) chladničky vytiahla veľký téglik karalelovej (Aya, jedla si už takú?) (to je nová príchuť - karamel a pomletý kraken) zmrzliny a sadla si na pohodlné kreslo v obývačke. Do ruky som si zobrala ovládač a začala prepínať. Vôbec mi to neprišlo blbé, mám predsa dáke sebazaprenie alebo ako sa to povie a okrem toho, toto je aj môj dom! Ehm, počkať, ja som len zajatkyňa, ale raz budem pani Sasukeová! Keď sa však ozval zvuk slín kvapkajúcich z mojich úst na diaľkový ovládač, v ktorom začali z tej vlhkosti praskať elektrické obvody a hádzalo to iskry, blondína sa zdvihla a zabodla do mňa svoje belasé oči. A veru že ich zabodla tak silno, až som si začala myslieť, že krvácam. Ale potom som zistila, že je to len pot - tá scéna vedľa mňa ma mimovoľne dostávala.

 

"Gomen, ale ak si si nevšimla, je tu obsadené?!" povedala pisklavo.

 

"Fakt? A čo s tým teraz urobíme?" opýtam sa naoko zhrozene.

 

"No predsa ťa vyhodíme, ty hlupaňa ružovovlasá!" povedala nahnevane, no videla môj výraz tváre a možnosť neskoršej dvojky medzi nami: "Mohla by si, prosím ťa, odísť? Vyrušuješ nás!" povedala trošililililililinku milšie.

"Hmnopq...(medzera)keď sa nad tým tak zamyslím...(medzera)iie," zaííííkala som, ako to somári robia, odvetila som zdanlivo opovrhujúc a ďalej sa venovala svojej - SVOJEJ - činnosti. Ja si to totižto viem urobiť aj sama, keď ma nepozvú, pch!

 

"Ty suka, vypadni z tohto domu!" zvrieskla na mňa, páčilo sa jej takto mi nadávať a mne tiež. Bolo to vzrušujúce, sado-maso mám veľmi rada. Wrrr, blonďatá domina, wrrr! (XDDDDDD)

Ten druhý človek len ticho prevracal očami, pevne rozhodnutý ignorovať nás, kým sa na tom nedohodneme. A po chvíli aj odišiel, keďže na porno si telku medzitým prepnúť nemohol, veď moje sliny zničili ovládač. V kuchyni však visel aktuálny Narutov kalendár s názvom Sexy no Jutsu.

 

"Ani nevieš ako rada, ale ten(to) pán domáci tu ma na tomto mieste drží už skoro dva mesiace! Len raz ma pustil do ZOO! Ani do toho TESCA ma nechce vziať, aby som si sama vybrala nové oblečenie, ešteže má taký dobrý vkus! Ta ak máš nejaký problém, ta presuň svoju veľkú hlavu s(medzera)malým mozgom do inej miestnoti, do ktorej sa zmestí tá tvoja veľká riť, ktorá sa vôbec nehodí(m) k tvojím malým prednostiam - čo je vskutku vec na zaplakanie, drahá moja, ja byť tebou, bežím pod skalpel! - a robím dačo so sebou. Vidíš moje ušné lalôčky? Dokonalá práca plastického chirurga! Môj dedko - nie Johny English, ale ten zo strany mojej matky Catwomen - je vychýreným profíkom v oblasti plastiky. Keby si mi bezdôvodne nenadávala, ty suka jedna, *píp*, *píp*, *píp*, *najpíp*, mohla si dostať zľavu! A drž už fakt hub, teda, chcela som povedať húb... huby, hríby či čo, lebo z tvojho myšacieho hlasu ma ukrutne bolí hlava!" povedala som už nahnevanejšie.

 

"Čo si o sbe myslíš?!" začali jej zo slov vypadávať hlásky, taká bola rozrušená tým, že nedostane zľavu na tú plastiku, "Zato, že si playbacková bezzubá speváčka..."

 

"Toto sem láskavo neťahaj, hej?! Nie som tým, čím som, preto, že som (si) celý život váľakla šunky v mäsiarni a hypermarketoch, ale preto, lebo som drelo a párkrát menilo pohlavie, aby ma ľudia nespoznali, lebo predchádzajúca kariéra bola zakaždým prepadák, a to všetko len preto, aby sa ma aspoň čoilen (čojlen? to je z akého jazyka, prosím pekne?) (yukinčina, to si nikdy nepočula? o_O) jeden človek - môj vlastný otec - všimol a ty? Si len hlúpa šľapka," skončila som, konečne.

 

"Poď sem ty jedná malá potvorka! Toto si na mňa nikto dovoľovať nebude, okrem teba! Zbožňujem ťa!" zvrieskla a vrhla sa po mne. Šikovne sa uhla (chápete, ona sa po mne vrhla a potom sa uhla, to nie ja) a tak vrazila do steeny aa zloomila sii noos. Toto skúsila viackrát a raz sa jej ma podarilo udrieť. Banzai, bolo to geniálne! Poslednému jej úderu som sa však nešťastne vyhla a ona vypadla rovno cez otvorený oblok. Nazrela som von. Uvidela som ďalšiu sedmokrásku (ju) celú dobitú a dokrvavenú od sebaj seba (ha?) (možno to má byť "sej se" - to "ba" je iba habkanie, lebo Yuuki ešte mŕtvu sedmokrásku nevidela (Itachiho zabila v kopke, tam bola tma, znížená viditeľnosť) a bola z toho pohľadu šoknutá... "sej se", dáka česká ľudová pieseň pri siatí sedmokrások? Naruta pozerávam keď tak na Animaxe, predtým Jetixe, kde je to po česky a možno ho autorka-boh tiež pozerá s českým dabingom, preto česká pieseň... vlastne podľa mňa ten boh Naruta nepozeral ani nečítal...). Jaj, Sasuke bude zúriť - toto bola jeho druhá najmilovanejšia sedmokráska, Deidara, plánovali umrieť spolu! - a zase budem musieť povinne sledovať sedmokráskové horory! A potom som vedľa sedmokrásky videla mŕtvú blondínku; ako mŕtva ma viac nezaujímala, preboha, nie som nekrofil. Spokojná zssssssssssso svojím postupom som zašla na podkrovie. Zabila som dve muchy jednou ranou. Vlastne to neboli muchy, ale sedmokráska a blondína, ale je tam toho... Konečne som prosto mohla naplno prejaviť svoje skrývané sklony sériového vraha, to vám bol pocit! Keď má masový vrah za otca tajného agenta a za matku superhrdinku, ťažko sa pred nimi ututlávajú vraždy, preto sa človek moc nenavraždí... No u Sasukeho to bolo také ľahké! Tri obete celkovo! Itachi, Deidara a... hentá oná! Báj d vej, milý čitatelia, toto doma neskúšajte, nezabíjajte kvetiny (a blondíny)! Alebo môžete, ale povedať som to musela, aby tento príbeh nevyznel neeticky alebo čo...

 

Našla som tam starú gitaru, ktorá mi ako jediná robila v posledných dňoch spoločníka. Áno, našla som ju tam až teraz, ale v mojich predstavách mi to - spoločnosť a všetko; si zasa nemyslite, vy úchyliaci! - robila už celé dni! Vyleštila som ju, naladila struny - za päť minút bola kompletná údržba hotová - a vyliezla na strechu, nech mojou hrou vyplaším tých otravných vtákov, čo ma budili každé ráno. A pritom som dúfala, že ma na tej streche nikto neuvidí a pravdaže som vedela, že neujdem, aj keď to tu pre mňa je utrpenie a mohla by som. Nemo som hľadela na hviezdy, čo bolo divné, lebo bolo ráno, veď som to napísala a len predchvíľou som vstala; no potom som začala hrať novú pieseň, všetko potemnelo ešte viacej, aj obloha - už bola naučená z predchádzajúcich dní, že to bude hrôza, tak potemnela predčasne. Pieseň Mala smutný nádych, no mne sa páčila, bola správne EMO. Možno by som sa Gaaru mala na rovinu spýtať, ako to robí s tými linkami...

 

Keď odznel aj posledný tón, znova som sa zadívala na mesiac a hviedy, ktoré tam ostali, slnko totiž začulo úryvok a povedalo si, že radšej ostane čo najďalej ešte dajakú dobu.

 

"Krásna pieseň. Vlastná tvorba? Síce to je nemožné; komu si ju ukradla, ty plagiátorka?!" opýtal sa známy hlas za mnou, aj kedˇ (zvláštny štýl písania diakritiky, hm...) odpoveď poznal.

 

"Hai. Hádam si nemyslíš, že by som na niečo takéto ja mala; kým si si ty užíval, ja som sedela a kukala do blba(?)!" odvrkla som podráždene, no pravdivo.

 

"Najprv som zložila melódiu, no a slová prišli narad posledné..." dokončila som v nezrozumiteľnej vete, na ktoré si však už všetci zvykli. Hodnú chvíľu sme boli ticho.

 

"Gomen," prerušil neznesiteľné ticho Sasuke.

 

"A začo?" opýtala som sa, nevediac chviľku, o čom je reč. Moja inteligencia bola biedna, povedal mi to i psychológ, keď mi vysvetlil, čo je to IQ tesne po tom, ako som robila jeden test na jeho výpočet. Zaujímavé otázočky, škoda len, že neboli v jazyku, ktorému by som rozumela.

 

"Moje správanie. Asi som tým pokazil naše priateľstvo, ktoré nikdy neexistovalo, však?" opýtal sa skôr pre seba a odchádzal, predtým sa však potkol na nerovnej šikmej streche a spadol na hlavu.

 

"Iie," povedala som a žiarivo som sa usmiala. Spadol, muhahaha, nechcelo sa mi uveriť, že som mala také šťastie! On to však nepochopil správne a Úsmev mi opätoval, a ja som skoro omdlela - ako môže byť tak nechápavý? Ako si môže myslieť, že mu len tak odpustím? Veď vďaka nemu som zabila človeka! A sedmokrásku! A dokonca nie jednu! Baka.

 

"Arigatou," odvetil a silno ma imaginárne objal. Pche!

autorka pôvodného veľdiela: Honda Civic
glosátorky: Ayamee & Myzarey
článok pripravila: Ayamee