streda 24. marca 2010

Part 2 - Skrýša pre vibrátor


Part 2- Skrýša pre vibrátor

Zobudila som sa na hlasy. Pootvorila som oči, no vzápätí som ich znova zatvorila. Dvaja....(medzera)no ako to povedať...(medzera)hmnopq (mám rada abecedu)...(medzera)dajme tomu chlapi-idioti, sa rozprávali vedľa mňa. Chcela som sa pohnúť a šáhnuť si na nich, no môj úbohý pokus zmarili silné povrazy na nohách aj rukách. Bola som (rovnako) zoblečená, len s výnimkou kapucne, ktorú som mala znovu na hlave.
 
Asi sa nechceli pozerať na môj ksicht. Kto vie prečo... Som si istá, že som použila dostočne hrubú vrstvu mejkapu, aby som prekryla všetky vyrážky a nedokonalosti pleti. Moja heslo predsa znie: "Možno sa taká narodila. Možno je to Maybelline!" Vlastne nie, to je heslo toho sparkling Edwarda...
 
Hovorili potichu, a ja som bola (ešte) vždy trochu otupená, okrem toho aj tupá a hluchá, tak som začula len časť rozhovoru.
 
"Ty si šialený?! My sme profesionálni zlodeji umeleckých diel, nie únoscovia! Ja chcem Van Goghove Slnečnice, nie túto... Veď ani nevieš, kto to je!" kričí jeden za mojou hlavou.

"Kľud, Oro (Oro T_T ja nechcem shounen ai Sasuke + Orochimaru, blé!) (možno to nie je Orochimaru! Oro môže byť i Orlando alebo...) (alebo Sasuke je zoofil a mal na mysli OROL). Tak sa jej spýtame, nie? A ona nám isto pravdivo odpovie ako správna zajatkyňa spávnym zločincom!" odpovie druhý za mojím telom, veľmi kľudne.
 
"A ako? Ty si ju predsa uspal!" nervózne povie ten Oro. Vlastne omráčil, ale dúfal, že chlap-idiot číslo dva si túto drobnú chybičku krásy nevšimne. "A keď si ju uspal, to znamená, že sa už nikdy nepreberie a preto sa jej nebudeme môcť spýtať!"
 
"Ale prosím ťa, ona je už dávno hore, však?" povie smerom ku mne. Sasuke je známy vlastniteľ Moodyho oka.

Postaví sa za mňa a chytí ma za ľavý bok. Pretočil ma k sebe a stiahol mu z hlavy kapucňu. (M-mu? VRAVELA SOM, ŽE NECHCEM SHOUNEN AI SASUKE + OROCHIMARU! To je Orlando!)
 
"Tak, kráska, ako sa voláš?" opýtal sa zvodne. On totiž nikdy nepočul o tej Suzuki Yuuki, najznámejšej japonskej speváčke z najznámejšej japonskej skupiny, Sasu-chan sa totiž nedávno vrátil z Pluta. Preto ho ten najlepší FBI agent nevedel nájsť. Prakticky sa vrátil iba preto, lebo Pluto viac nie je planétou a rozprávať "Bol som na explanéte!" neznie veľmi frajersky.
 
Vtedy ma opantala jeho vôňa, ale ešte viac ma opantal, keď som zdvihla opantaný zrak a zahľadela sa mu do jeho hlbokých, opantávajúcich, čiernych očí, ktoré ma úplne opantavo pohltili. Mala som veľkú (opantavú) chuť povedať mu všetko, čo by chcel aj nechcel, ako napríklad "páčiš sa mi".
 
"No už len vám to budem hovoriť!" odvetila som drzo, ako (← spolu poprosím →) náhle som zistila, že po odvrátení pohľadu ma prepustili na podmienku za vzorné správanie počas toho bezvedomia (ani som neslintala a dokonca ani nespievala, veď som speváčka, a tak, čiže...).
 
"ÁÁ, takže kvetinka je vzdorovitá" prehlásil s úškľabkom. Oro sa na mňa na chvíľu zahľadel. A potom vyplazil hadovitý jazyk a ja som dostala záchvat ofidiofóbie.
 
"Hmnopq, asi viem, kto to je, teda poznám len jej umelecké meno. Volá sa Yuuki, a je zo skupiny PSYCHopatEDEbiLItiC!" povie okamžite. Je to totiž jeho obľúbená popová skupina! Bude autogram, banzai!
 
"Hej, máš pravdu. Hrá na basse a spieva," doplní ho.
 
"Prečo som tu?" zmením tému. Doteraz sme rozprávali o mne. A keď som zmenila tému, zase sme rozprávali o mne. Ale už nie o tom, kto som, ale kde som. Rapídna zmena, no nie? Ako ďalšiu tému navrhujem: "aká som?" alebo "prečo som?" v zmysle že prečo existujem a otravujem tento svet.
 
"Ale, slečinke sa rozviazal jazyk. Zle si jej ho zauzloval, Orlando, ty baka! Ak chceš vedieť pravdu, plánované to nebolo. Bola si jednoducho v nesprávny čas na nesprávnom mieste," povedal teatrálne - vždy chcel povedať práve túto frázu: "v nesprávnom čase na nesprávnom mieste"! - a pokrčil plecami Oro a zase vyplazil hadovitý jazyk. Prisahám, že až sa odtiaľto vyslobodím, odhryznem mu ho a schovám do zbierky.
 
"Aha, tak to je super. A kedy ma akože hodláte pustiť?"
 
"Ako len dlho ťa budem chcieť využívať. A ak budeš dobrá, odpútam ťa a nasadím ti pre zmenu chlpaté putá fuchsiovej farby," povie posmešne a odídu.
 
Celý týždeň ma nechali spútanú chlpatými putami fuchsiovej farby a bez jedla. Bola som mŕtva. Ležala som v tmavej, smradľavej a hlavne studenej miestnosti. Po tomto týždni ma konečne niekto navštívil, bol to Sasuke a prišiel aj s výkričníkom:! Úplne ma to šokovalo - doteraz tu bolo tak málo interpunkcie!
 
"Ale, ale, naša sedmokráska nám ochradla," prehlásil, keď si so záujmom prezeral povädnutý kvet na stolíku. Vtedy mu to došlo. Bola to jeho obľúbená sedmokráska. Pomenoval ju "Itachi". Vošli do neho nervy.

"T-ty si Itachimu vypila všetku vodu!" vykríkol hystericky a tváril sa ako šialenec. Jeho oči nadobudli červenú farbu, aktivoval sharingan a chystal sa vraždiť.
 
"Čuduješ sa mi?" odvetila som drzo, išlo o to, že Itachi vyzeral vskutku príťažlivo.
 
"Ani nie. Tá voda bola obohatená o rôzne chemikálie na podporu rastu. Ale bolo to potrebné, lebo sa jej akosi nedarilo. A ty si jej vodu vypila. Onedlho zomrieš. A ja ti nedám protilátku, lebo si bola moc nevychovaná. Ale už je to lepšie, takže "ť" presťahujem, a "a" si nechám tu - skrátka, rozporcujem ťa. Avšak ale len pod jednou podmienkou..." odvetil už milšie.
 
"Akú?" prerušila som ho nedočkavo. Po tých chlpatých fuchsiových putách som sa tešila, čo vymyslí tento raz!
 
"Chcem o tebe podobnosti, teraz! Na koho sa podobáš, prečo sa na neho podobáš a ostatné podrobnosti vašej podobnosti!" povedal tvrdo. Zrejme musel vedieť všetko o osobe, ktorá zabila Itachi sedmokrásku - to aby sa v budúcnosti podobných osôb ako ja vyvaroval.
 
"Okej. Rada o sebe rozprávam. Ale detaily zo svojho intímneho života vynechám, nie preto, že by som sa hanbila, ale preto, že by si aj ty chcel a ja teraz nemám na teba chuť. Takže som Hyuga Yuuki, a mám 17. Som bassgitaristka a speváčka PSYCHO(E)DELI(C, resp. PSYCHOPATEDEBILITIC, ešte sme sa nerozhodli, ktoré meno je coolovejšie, ale uvažovali sme nad ich spojením, že PSYCHOPATEDEBILITICKÝ PSYCHODELIČ! Mám staršieho brata a žijem len s otcom, ktorý je policajt..." Pokojne mu poviem, že môj otec je policajt, možno sa zľakne a neobviní ma z veľkého zločinu - vypitia vody sedmokráske Itachi a ja nedostanem šesť rán bičom od ocka a trest smrti. Zabitie sedmokrásky je inak veľký zločin, ale keď ja som v tej tme netušila, čo to pijem. Zdalo sa mi, že to mi Sasuke podložil misku pre psa, to keď som spala a bol taký milý, že si dal záležať na tom, aby ma nezobudil.
 
"aký?" prerušil ma.
 
"Obyčajný. Dáva pokuty za rýchlosť a tak," dokončím svoju falošnú identitu. V skutočnosti som rozmaznaný jedináčik a samozrejme, že mám aj matku. Môj otec nie je len obyčajný policajt, ale aj agent FBI a Superman v jednej osobe. A matka je Catwomen. A môj starý otec je Johnny English a každý mi vraví, že som po ňom; ale ja neviem prečo, nepoznám ho, ale určite to bol veľmi šikovný a múdry človek (pozn: Johnny English je jeden agent-blbec, ktorého hral Rowan Atkinson, viac asi nemusím hovoriť, však). Chápete, ako jedináčik, japonská popová hviezda, dieťa superhrdinov a potomok britských superagentov musím mať minimálne jednu falošnú identitu!
 
"Aha, tak ťa ideme obetovať sedmokráskovému bohovi za to, že si zabila Itachiho. Nebola to len moja obľúbená sedmokráska, vieš? Aj sedmokráskový boh s ňou mal veľmi vrúcny vzťah, ak mi rozumieš!" zavelil a zobral ma na ruky.

Sasukemu očividne vôbec nebolo divné, že ten FBI agent vrieskal na ňu krstým menom, rovnako mu vôbec nebolo divné, že jej *profesionálne* meno je Suzuki a daný policajt sa tiež volal Suzuki a už vôbec ho nenapadlo dať si to dokopy. Bol totižto priveľmi zarmútený Itachiho smrťou. Veru tak je to.
 
Pritlačil si ma na hruď a ja som v tej chvíli zabudla na celý svet. Aj na neho. Podstatné bolo, že som si hlávku konečne položila na niečo teplé a mäkké. To nie je možné, ja som sa zaľúbila do trička úhlavného nepriatela môjho otca (pre ktorého to bol iba jeden z ďalších vrahov a zlodejov, ktorí mu otravovali život, ale to pre dramatickosť) a svojho únoscu a to v priebehu nášho päťminútového rozhovoru, ktorý bol vlastne mojim monológom!, kričím v duchu duchovi.
 
Sasuke ma doniesol do krásnej izby. Len tak si zmysel, že ma odvezie do pohody. Vlastne som dúfala, že to nebolo len tak - chichi, na um mi prišla fuchsiová farba. Bola tam len posteľ, stôl, skriňa a kúpeľna. No, na to, že som zajatkyňa, je to fakt dosť skromné, ale hlavné je, že izba bola krásna a tá posteľ mala kovový rám, o ktorý sa dajú dobre zapnúť chlpaté putá fuchsiovej farby. Všade boli veci z jeho klanu - posteľné obliečky s logom Naruto Shippuuden, záclony s logom Naruto Shippuuden, tapeta s logom Naruto Shippuuden, dokonca na poličke okrem kompletnej mangy Naruto stáli i figúrky Naruta, Sasukeho a Sakury v zmenšenej podobe 1:28. Každý narutard by prosto mohol závidieť! (aj ja chcéééém! XDDD) Presne takto som si to predstavovala, keď mi otec o ňom rozprával.... Môj otec mi často rozprával, ako si ma Uchiha princ zoberie a bude ma znásilňovať presne v tejto izbe.
 
"Rob si tu, čo chceš, len sa nechytaj figúrky Sakury. Môžeš chodiť po celom dome, síce neviem na čo by to bolo dobré, lebo vibrátor je v skrini, v druhej poličke. Zabav sa, kým prídem. Môžeš to robiť hocijako šialene, ale von sa nedostaneš," prerušil moje myšlienky (aké?) (už myslela na to, čo všetko sa dá robiť s takou figúrkou Sakury...) a odišiel.

"Sasukeee!" zakričala som na neho.

Sasuke sa otočil a spýtavo na mňa pozrel.

"Necháš mi tu tvoje tričko? Je také hrozne mäkké, sladké, milo sa na mňa usmieva..."

"Šibe ti?" spýtal sa Sasuke, ale potreboval sa ukázať. Stiahol si dole tričko a hodil ho mojím smerom. Mala som skvelý výhľad na jeho sexy telo. Potom vypochodoval z izby, raz dva, raz dva.
 
Mala som taký pocit, akoby predo mnou utekal. Vykašlala som sa na to. Nechal mi tu tričko. Vbehla som do sprchy. Veci som hodila do práčky (ale jeho tričko nie) a vbehla do vane. Vždy sa totižto najprv sprchujem oblečená, potom kúpem vyzlečená. Napustila som si horúcu vodu až po krk. Po hodinke oddychu a drhnutia tej hnusne zažratej špiny som sa konečne cítila čistá.
 
V uteráku sa prechádzala po izbe (kto to?) (ona totižto Yuuki nebola v tej vani sama! to tá Sakura...). Sakura Zablúdila do skrine, fakt len omylom, netuší, ako sa jej to podarilo a zhodou okolností to bolo miesto, kde bolo plno oblečenia. Boli to všetko krásne veci, no mali jednu chybu a to, že všade bol znak Uchiha klanu. Sakure sa znak Uchiha klanu nehodil k ružovej farbe vlasov. Zobrala som si to teda ja, k MOJIM ružovým vlasom sa to hodilo - biely sexi top a čierne trištvrťáky (presne moja veľkosť, Sasuke sa vydal do TESCA a kúpil mi, FBI za pätami, ale spravil to pre mňa! no nie je roztomilý?), obula som si svoje modro-čierne číny, a učesala som sa. Sakura zostala v uteráku a ani mi to moc nevadilo, ak mám pravdu povedať.
 
Keď som bola konečne sama zsssssssso sebou a s pohľadom na polonahú Sakuru spokojná, tak som zbehla do kuchyne, že si spravím volské oko - dúfala som, že budú mať vajíčka, ak nie, tak poprosím Sasukeho, aby mi dal tie jeho. Sakuru som nechala hore s vibrátorom. Trošku ma zarazilo, keď som tam uvidela Sasukeho aj Ora. Bolo to čudné, veď to boli moji únoscovia!! Čo preboha robili tu? Nemali byť v TESCU a kupovať mi novú várku oblečenia, ako to správni únoscovia robia? A čo bolo hlavné - CHÝBAL MI MAKEUP! Bože, viete ako hrozne vyzerám?
 
"Konečne sa náš nie práve pôvabný väzeň uráčil prísť," ani neSnažil sa flirtovať Oro(.) s dákym chalanom, ktorý tam prišiel zarovno so mnou, no pri pohľade na neho a hlavne ten jeho jazyk, my (myyyyyyy! *šialený výraz na tvári má*) prišlo nevoľno. Nechápala som, ako môže Orlando flirtovať s dákym chalanom, ktorý má normálny jazyk! Bola som tu tak dlho, až som si na Orlandovu hadiu mutáciu jazyka dokonale zvykla... Bolo to sexi! Nie ako obyčajné nudné jazyky! Viete, chcela by som mať taký v puse.
 
"Hmnopq..." to bolo jediné, čo Sasuke povedal, nič som mu nerozumela, ale určite pochválil môj sexy výzor (dúfam, že tiež nemyslel na toho druhého zajatca ako Orlando!) a poriadne si ma ešte podrobnejšie prehliadol. Okamžite som sčervenala ako nejaká tsundere postava z anime.
 
Po večeri sme si sadla k telke. Páči sa mi hovoriť o sebe v množnom čísle, len mi to veľmi nejde. Kukali sme dáke filmy o životnom cykle sedmokrások a mlčali. Sedmokrásky boli priveľmi serióznou témou na to, aby sme sa rozpávali napr. o mne. Hlúpe sedmokrásky! A ja som sa im chcela zdôveriť, že mi meškajú moje dni! Čo je toto za systém? Sedmokrásky nemávajú svoje dni, ALE JA ÁNO!
 
Sedela som na kraji, ďaleko od Sasukeho. Ten len pozducho (akoooooo?) (chceš preklad? na to som expert ^___^: pozducho = kombinácia slov "povznesene" a "bezducho") hľadel do kúta a mlčal. Istotne spomínal na svoju milovanú sedmokrásku a na vášnivé chvíle s ňou.
 
Ja som len striedavo z (T____________T) očami behala po ňom a telke. Moje oči mali špeciálne nohy - dokázali chodiť po telke i po Sasukem. Závidím im. Dostali sa na rôzne intímne miesta, kam sa ja nedostanem! - ako napríklad na Sasukeho necht a drobný lupeň sedmokrásky. Pár krát sa nám pohľady stretli. On sa iba kúzelne usmial, ako sa mu v mysli vynorila dojemná spomienka na spoločne prežité chvíle s Itachi sedmokráskou, a ja celá červená, ako som zasa myslela na to, čo asi tak robí Sakura s tým vibrátorom, som sa radšej presunula ku nej do svojej izby a zaspala a to so zvláštnym pocitom pri srdci.
 
Hovorí sa mu aj štokholmský syndróm - keď sa väzeň naviaže na svojho väzniteľa. Ale povedzte mi úprimne - keby bol tým väzniteľom samotný Sasuke, najväčší bídák, po ktorom šesť rokov pátra FBI, no on si nerušene popíja piňa koládu na Plute, nešli by ste do toho Štokholmu i pešo? Áno, bola to prvá noc, kedy som snívala o Štokholme... A ten sen sa potom stále a stále opakoval! Ja a Sasuke v Štokholme sledujeme Pluto, popíjajúc piňa koládu. Romantikaaa!


autorka pôvodného veľdiela: Honda Civic
glosátorky: Ayamee & Myzarey
článok pripravila: Ayamee



1 komentár:

  1. STARÉ KOMENTÁRE:

    1 Natalica | Web | 30. listopadu 2009 v 16:51
    Bože toto je už aké haluzné...
    Dneska mám teda deň... v škole smiechy, doma smiechy... [smile]

    2 Myzarey | 30. listopadu 2009 v 16:57
    Sedmokráskyyyyy!
    Jaj, btw, ja som si predtým nevšimla tvoj komentár, pri tom, čo som vymazala tú časť o Yuuki žiadajúcej najprv Sasukeho tričko, hruď a jeho celého, či ako to bolo, mne sa to veľmi nepáčilo, keď som to čítala druhý krát, tak som to vymazala, no *///*

    3 Ayamee | E-mail | Web | 30. listopadu 2009 v 17:06
    [2]: Mne sa to strááááááááááášne páčilo, ale keď tebe nie, tak nie [smile]. I takto je to super [smile]. Inak som už nahodila všetky diely, postupne sa budú zverejňovať tento týždeň, päťka vyjde na Mikuláša [smile]

    [1]: Haha, som rada, že ťa zabávame [smile]

    4 Little T. | Web | 1. prosince 2009 v 3:41
    Ja som sa nad tým "Orom" zamyslela... to kto nakoniec je? (Orochimaru nyjééé) A či tzv. "Honda Civic" vymyslela novú postavu?
    Tak či tak podarená glosa [smile] . Napríklad tá sedmokráska Itachi - LOOOL! [smile] joj, už nech sú tu všetky diely ;] ...

    5 jannus | Web | 2. prosince 2009 v 0:53
    Božééé, to je dobrééé! [smile] Skutočne, je to lepšie ako vaše minulé glosy (samozrejme, že aj tie boli super; toto má byť kompliment [smile])! A som rada, že sa budú pokračovania zverejňovať, fakt sa na ne teším! Moc, moc, moc, moc, moc! [smile]
    P.S. sedmokráska Itachi nemala chybu! [smile]

    6 Ayamee | E-mail | Web | 2. prosince 2009 v 20:14
    [4]: No, ono je to s postavami v tejto onej... nechcem povedať poviedka, lebo tak sa to pomaly ani nazývať nedá, čiže prosto... v tejto onej [smile] veľmi zaujímavé, ako uvidíte v ďalších častiach [smile]. Čiže si zostáva len tipnúť, kto je tu kto [smile]. Podľa mňa je to Orlando [smile]!!

    [5]: Ta človek sa praxou v oblasti glosovania zlepšuje, no nie [smile]?

    A jasné, že Itachi sedmokráska nemala chybu a Myzu-chan má veru ešte pár podobne bohovských momentov v tejto poviedke v rukáve, uvidíte [smile]

    7 Myzarey | 2. prosince 2009 v 23:08
    [6]: Bohovské momenty, obliečky a tak, napríklad? ^___^

    8 Ayamee | E-mail | Web | 3. prosince 2009 v 0:48
    [7]: Nespoileruj tu! A najmä mi nepripomínaj obliečky, vždy dostanem záchvat smiechu [smile] [smile] :-P

    9 Myzarey | 3. prosince 2009 v 7:18
    Nikto nevie, čo obliečky znamenajú [smile][smile] Ja viem, čítala som email (ešte musím odpovedať), práve preto som ti to spomenula [smile][smile]

    10 Ayamee | E-mail | Web | 5. prosince 2009 v 1:30
    [9]: Ha, a ja som naňho konečne odpísala [smile]! A ta nikto nevie, čo znamenajú obliečky, ale potom si ich navždy budú všetci isto spájať iba s tým jediným [smile] :- :-P...!

    OdpovedaťOdstrániť

Čo si nám želáš oznámiť?