sobota 10. apríla 2010

Prológ


Skôr než prejdeme k samotnej glose dovoľte, aby som vás upozornila na isté... ehm, veci. Ako napríklad, že Jaskyňa sa rozhodla písať slash, čo rozhodne nevie (ako sa aj dalo čakať). No problémom je skôr pairing, ktorý si slečna zvolila... Takto - slečna Ayamee nenávidí pairingy vo všeobecnosti. No podaktoré fakt že fakt nemusí! A potom to dopadne tak, ako v tejto glose, označenej výhražným: mature content! Čiže od 16, poprosím! Ja som vás varovala...


Forbidden fruits – Prológ
(v preklade pre neznalcov angličtiny: V zelovoci alebo v starožitníctve?)

Viem, že poviedky, kde sa niekto dostane do minulosti sú už dosť známe (vážne? ja som zatiaľ ešte žiadnu neglosovala...!). Ja len som toho trocha využila a vmiešala do toho slash (mám sa začať báť? o.O). Zo začiatku sa to tak nezdá, no je to môj prvý, tak to berte z rezervou (neboj, Jaskyňa, teba už beriem s rezervou automaticky a vždy!). Snáď mi to pôjde (a o čo, že nepôjde?). Za komentáre Vám budem veľmi vďačná!

Pár: HP/TMR (TRR, LV) – slash (pre boha, Crazy, vravela si, že slash, nie squick(fic) = poviedka, ktorej zápletka, hlavný pár a pod. môžu čitateľov znechutiť!)

Prológ

,,Pán profesor, volal ste ma?" spýtal sa rokfortského riaditeľa čiernovlasý mladík.

,,Áno, Harry. Sám si mi vravel, že chceš Voldemorta poraziť, no nechceš zabíjať, naskytla sa jedna taká možnosť...," povedal Dumbledore tajomne.

,,Aká?" spýtal sa Harry zvedavo (autorka pozná príslovky, jéééj!).

,,Časovrat," bolo jediné slovo, ktoré povedal.

,,Pán riaditeľ, čo to má s ním spoločné?" nechápal.

,,Vrátiš sa v čase a zabrániš (čiarka) aby sa szzzzzzzzzzzzzzzzz Toma Riddla stal Voldemort," povedal stručne Dumbledore.

Harry na neho vyvalil oči. Bol to síce dobrý nápad (ani by som nepovedala...), no je možnosť, že by uspel (uspel v čom? zvádzaní Toma Riddla *naplo ju na zvracanie*)? Dokázal by szzzzzzzzzzzz Voldemorta spraviť niekoho dobrého? Za pokus by to stálo, ale čo všetko by sa mohlo stať, keby sa to nepodarilo (ehm... nič?)? Zmenil by minulosť a ňou aj budúcnosť (veď o to asi Dumbymu ide, no nie? zmeniť Toma v minulosti, aby neprišla voldemortovská budúcnosť...)?

,,A čo keď sa mi to nepodarí? A do akého času ma vôbec chcete poslať?" spýtal sa ešte zarazený študent chrabromilu (snáď veľké „ch“, ty neúctivec!).

,,Do roku, keď Tom Riddle študoval na Rokforte 6.(medzera)ročník (prečo práve tam, ha? aby to zvádzanie nebola pedofília/gerontofília?)," na prvú otázku mu neodpovedal.

Nechcel aby stratil nádej? Bál sa odpovedať? Dumbledore to asi len Nevedel, jednoznačne už senilnel a možno i tak trocha bláznil, keď mu napadali podobné absurdnosti.

,,Budeš tam študovať, viem, že asi ťa to nepoteší, ale najlepšie by bolo, aby si sa nechal zaradiť do Slizolinu," povedal mu niečo, čo ho vôbec nepotešilo tak, ako to predpokladal vo svojej replike.

,,A to už prečo?" zvýšil Harry hlas.

,,Keď by si bol v Chrabromile, bolo by to medzi tebou a Tomom asi také ako medzi tebou a Dracom Malfoyom a slasherky by si neužili. Musíš ho spoznať – a to veľmi, ale veľmi dôverne -, aby si dokázal zničiť v ňom to všetko zlé, aby sa nedal na pre neho veľmi lákavú zlú cestu zla," vysvetli mu.

,,Ale," skúšal to ešte Harry zachrániť chabým protestom v podobe nadbytočnej častice.

,,Žiadne ale, Harry, sám pochopíš, že iná cesta niet, ako chrabromilčana s malým „ch“ by ťa hneď bral ako nepriateľa. To nemôžeme dopustiť," povedal Dumbledore pokojným hlasom.

,,A čo ak ma triediaci klobúk nezaradí to slizolinu s malým „s“?

,,Sám vieš, že sa tak nestane, mal si byť v slizoline s malým „s“ a to sa nám teraz bude hodiť," (Počkať, počkať! To, že klobúk pri Harryho zatrieďovaní váhal medzi Chrabromilom a Slizolinom ešte predsa neznamená, že MAL byť v Slizoline! To by potom z klobúka nedokázal vytiahnuť ten meč Richarda Chrabromila, keby nebol Chrablomilčanom, len prezlečeným Slizolinčanom! Kde na to nie autorky chodia?!)

,,Ale od prvého ročníku som sa zmenil!"

Dumbledore sa záhadne usmial, ale nič nepovedal. Pravdepodobne si už predstavoval tie vášnivé scény, ktorých budeme o chvíľku svedkami a robilo mu to dobre.

,,Kedy...(medzera)tam pôjdem?" spýtal sa a čakal na odpoveď. Nechcel, aby to bolo veľmi skoro, chcel si to tu ešte užiť, v Chrabromile, s priateľmi, spolužiakmi, i učiteľmi (tak ten chudáčik Harry si to užíva fakt s každým? radodajka! resp. radodajec?). Tam nebude poznať nikoho a nikto nebude poznať jeho, bude sám, úplne sám. Bude emo.

,,A ako to vlastne vysvetlím riaditeľovi, ktorý je v tom čase?" spýtal sa ešte.

,,Najlepšie by bolo ti nechať ešte čas, máš týždeň, Harry. Čas. Presne o týždeň o štvrtej hodine prídeš do riaditeľne. Týždeň. Nemôžeme to viac predlžovať. Nemáme čas – ČAS -, Voldemort môže kedykoľvek zaútočiť. Si naša jediná nádej, Harry. Riaditeľovi Dippetovi pošleš prihlášku do Rokfortu a povieš, že si mal súkromného učiteľa, taká hlúposť určite zaberie, možno ťa z ľútosti aj príjmu," povedal terajší riaditeľ. Harry mu venoval posledný pohľad a vyšiel z riaditeľne.

Týždeň pre neho ubehol veľmi rýchlo (ale čoby, to sa autorka len ulieva!). Nechcel odísť, ale nemal na výber, radšej pocestuje časom, akoby (by) mal vidieť Voldemorta ako zabíja jeho priateľov. Bude sa snažiť zo všetkých síl zabrániť tomu, aby Tom Riddle niekedy vyslovil smrtiace zaklínadlo.

Mal ešte niekoľko hodín, kým sa definitívne rozlúči s priateľmi a týmto časom, realitou. Keď zmení minulosť, aj budúcnosť bude iná. Už nikdy nebude nič ako predtým. Nikdy. (A preto sa niečo také ako záchrana sveta pred Voldym návratom v čase v knihe nestala, lebo Rowla dobre vedela, že to má isté úskalia. O ktorých vie, paradoxne, i Jaskyňa, keďže ich tu vymenúva, no akosi ich aj tak neberie na vedomie. Paradox... Inak poznáte tie paradoxy pri cestovaní časom? Paradox starého otca? Píšem o tom sci-fi poviedku... *nenápadná reklama*)

Už sa s tým zmieril, jeho život bol, je a vždy bude ťažký, je vyvolený – aj keď z vily už minulý týždeň vypadol -, preto nemôže sklamať.

Bezducho prechádzal hradom a poriadne si štepoval („štepovať“ = štepiť mozgové bunky, u väčšiny postáv nevydarených fanfiction príbehov ide o bezvýslednú činnosť) do hlavy všetko, čo v ňom prežil. Nikdy nezabudne, aký tu bol šťastný.

Premýšľam (čiarka) ako keby som sa sem už nikdy nemal vrátiť. (Slečna Ayamee zasa premýšľa, prečo autorka zrazu používa kurzívu.)

Vrátim sa, ale vlastne to už nebude to isté, nebude tu Dumbledore, nebude tu Ron a Hermiona. Budú tu ale zase iní ľudia. (A na to došiel akou neochvejnou logikou?) A možno aj budúci smrťožrúti a ich pán. Nie! Nebudú, oni sa nimi nikdy nestanú, nebudú nikdy žiadnyiiiiiiiiiiii smrťožrúti existovať, to nedovolím! (A slečna Ayamee zasa nedovolí, aby sa takto zneužívala inverzia!)

Pomalým krokom sa vrátil do chrabromilskej veže a v tichosti si prisadol k svojim priateľom. Už pred pár dňami si všimli Harryho čudné správanie, nedalo sa prehliadnúuuuuuuuuuť.

,,Harry, čo je s tebou?" opýtala sa Hermiona ustarane po prvýkrát po celom tom Harryho čudnom týždni. Doteraz mala totiž priveľa starostí – chcela podstúpiť rapídnu zmenu imidžu, aby si ju Ron konečne všimol.

,,Čo by malo byť?" skoro ich (zmeny na Hermioninom imidži) nevnímal. V duchu sa s nimi (Hermioninými pôvodnými vlasmi) lúčil („Hermiona, prečo! Prečo si zrazu blondína?!“) a rozmýšľal, či je toto posledný rozhovor, ktorý s nimi (s Hermioninými pôvodnými vlasmi) zažije. Nechcel ich opustiť, tá bujná hriva sa mu vždy veľmi páčila, bola taká hermionovská, ale nechcel ani Voldemortovi dovoliť, aby ovládol svet a stal sa najlepším kaderníkom. On teraz udával trendy, preto chcela byť Hermiona blondína! Prekliaty Voldemort a jeho peroxid!

,,Tak dosť!" skríkla na neho Hermiona. „Len mi závidíš, lebo tebe by blond odtieň nepristal!“ Vytiahla z bočného vrecka kresla farbu na vlasy GARNIER Color & Shine, svetlá blond 8.0, zatiahla ho (Harryho) do dovtedy prázdnej chlapčenskej spálne, kde budú mať potrebné súkromie na... *chvíľka napätia* farbenie vlasov, a Ron ich – ako známy rokfortský voyeur (on totiž nepostrehol, že Hermiona so sebou berie i farbu na vlasy, myslel si, že jej ide o, slušne povedané, niečo iné...) - nasledoval. A ak sa pýtate, prečo si Hermiona tie vlasy šla farbiť sama a neobjednala sa do Voldemortovho kaderníckeho salónu – dostať sa na radu v takom prestížnom kaderníctve trvalo celú večnosť a ona chcela byť trendy blondína hneď!

,,Harry, sme tvoji priatelia, povedz nám už konečne, čo sa deje!" stratila Hermiona trpezlivosť a o chvíľu i panenstvo.

,,So mnou sa ale nič ( bez tejto medzery, poprosím ) ..." vetu radšej nedohovoril, Hermionin výraz vypovedal za všetko. Povzdychol si slastne.

,,Nemyslel som si, že sa toto niekedy stane, ale je čas sa rozlúčiť, pravdepodobne navždy," jeho tiché slová sa niesli miestnosťou ako ozvena, boli tiché, ale i tak ich počuli všetci tichí poslucháči.

Jeho priatelia sa zarazili a vyvalili oči, neznelo to ako vtip, nevedeli, čo si majú myslieť. Hermiona si opatrne prisadla k Harrymu na posteľ, Ron ju napodobil – imitovanie slávnych osobností mu vždy šlo, vedel zahrať i Emmu Watsonovú -, sadol si ale na druhú stranu.

,,Ako to myslíš?" Hermionin hlas sa triasol. (Aké srdcervúce! *znudene sa ovieva svojim tessenom a zíva*)

,,Tak (čiarka) ako som to povedal, Dumbledore myiiiiiiiiiiiiiiiii navrhol, že sa vrátim do minulosti a zabránim tomu, aby sa stal szzzzzzzzzzzzzz Toma Riddla Voldemort – najlepší kaderník pod slnkom -, je to jediná šanca (čiarka) ako všetkému zlému (čiarka) čo vykonal (čiarka) zabrániť. Vyhubím to zlo, zabránim expanzii blonďatých hláv, keď mne samotnému ten odtieň nepristane! Dnes o 16:00 opustí tento čas a realitu neblonďatý Harry Potter," vysvetlil a uškľabol sa.

,,Harry," tisla sa k nemu Hermiona vzrušene a z očí sa jej spustili slzy rozkoše – vravela som, že príde o panenstvo. Ron plakal tiež. Ten pohľad na Harryho a Hermionu bol totiž taký krásny! Posledný hetero sex v tejto squick poviedke! Harry ten nápor vášne nevydržal a rozplakal sa tiež. Objímali sa takto asi pol hodiny.

Harryho hodinky začali pípať, bolo 15:30. Bol najvyšší čas sa začať baliť. Postavil sa a začal si do kufra ukladať všetky svoje veci (aj kufre dokážu cestovať časom? interesantné!). Ron a Hermiona ho len smutne pozorovali, nie aby mu pomohli. Hermiona si farbila vlasy a Ron jej medzitým lakoval nechty.

O trištvrte mal konečne všetko zbalené, kufor si kúzlom zmenšil na veľkosť špendlíkovej hlavičky, vložil si ho do vrecka a navždy ho stratil v tom mori omrviniek a podišiel k priateľom. Obidvaja ho poriadne objali a zišli s ním do klubovne. Našťastie tam bolo len málo študentov a niekto (budem sa opakovať, ale kto presne?) si ich nevšímal. Všetci traja vyšli von a smerovali k riaditeľni.

,,Časovrat," obľuda („obľuda“= obluda s ľudskou tvárou, ktorá ľudsky – za použitia príboru – požiera ľudí; v podstate kanibal) sa odsunula a vpustila ich dnu.

V riaditeľni bolo aj niekoľko profesorov, ktorýíííííííííííííí sa prišli rozlúčiť so svojím študentom, boli oboznámení s tým, čo sa bude diať.

Väčšina szzzzzzzzzzzzz nich (teda iba Hagrid – ktorého si jediného dokážem predstaviť takto sa reálne chovať v podobne absurdnej situácii -, ale pre jeho veľkosť je to to isté ako väčšina) aj plakala a Hermiona a Ron sa k nim pridali. Dokonca aj Dumbledorovi sa nejaká ta slza spustila. Plakali prosto všetci. Dumbledore vo svojej riaditeľni totižto vždy o štvrtej poriadal kuchárske kurzy – preto tam aj náhodou boli všetci profesori – a dnes sa učili pripravovať cibuľačku. Cibuľa im ešte stále dráždila slzné kanáliky.

Harry sa so všetkými poobjímal (najvrúcnejšie objatie dostal od svojho milovaného profesora elixírov, Snapea) a stúpol si do stredu riaditeľne.

,,Harry, ocitneš sa v Londýne, tento časovrat nie je presne taký, akým si už cestoval. Dá sa tam určite určiť presný rok, deň, čas a miesto, kde sa máš ocitnúť. Bude to blízko Deravého kotlíka, kde sa ubytuješ. Potom stačí postať („postať“ – skratka pre „prečítať po stať“) tú prihlášku ako som ti spomínal. Všetko ostatné už záleží len a len na tebe. Veľa šťastia!" dal mu na krk časovrat a odstúpil. ,,Stlač ten čierny gombíček navrchu (fíha, moderná technológia, tento časovrat určite vyvíjali v tajným laboratóriách NASA!) a časovrat sa aktivuje, Harry."

Harry tak urobil. Videl mihajúce sa obrazy jeho života aj života mnohých iných.

Keď všetko prestalo, stál v jednej postrannej uličke, kúsok od Deravého kotlíka. Usmial sa. Napoly šťastne a napoly smutne (predstavte si takých tých klaunov, čo majú polovicu tváre v štýle „happy face“ a druhú v „the sad one“). Môže začať odznova, ale niekde úplne inde. Povzdychol si a vybral sa ubytovať do Deravého kotlíka.


autorka pôvodného veľdiela: Jaskyňa
glosátorky:
Ayamee
článok pripravila: Ayamee



4 komentáre:

  1. No... uvidíme, čo sa z tej OBĽUDNOSTI vykľuje.
    Inak ma dostala tá časť o farbení Hermioniných vlasov :D Kde ty na také veci chodíš...

    *a teraz podprahovo žiada slečnu AYAmee, aby čoskoro to sci-fi dopísala a uverejnila*

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Tak. Prečítala som si prológ. Po prvý raz som to zvládla bez toho, aby som to celá znechutená zase nezavrela a... Teda, môj názor je, že ak by to nebolo oglosované, pochybujem, že by som to prečítala.

    Vieš koľkokrát som sa snažila oglosovať tú piatu kapitolu? Ale tá ma znechucuje rovnako, ako tento prológ! Tie kapitoly predtým sa aspoň dali glosovať... Ale v tejto päťke unesie Voldy Harryho a tuším aj Toma (sám seba - dobrý, nie?) a bude s nimi robiť nejaký rituál či čo... No otras. Príšernosť. Ach...skúsim znovu oglosovať....

    Pasáž s Hermioninými vlasmi a Voldyho sieťou kaderníctiev nemá chybu! Vlastne len kvôli tomu som to prečítala, ak by si mi o tom nepovedala dopredu, pochybujem, že by som to zvládla...

    OdpovedaťOdstrániť
  3. To ani nechce vedieť, čo sa z toho vykľuje, K, fakt nechci! Môže to poznačiť tvoj psychický vývin! A to nežartujem! :D

    (A podprahové žiadosti sa neberú v úvahu! :D Už som vravela, že to nie je dopísané! Vôbec! Lebo netuším, ako to ešte skončí, noooo :D)

    Crazy, chválim tvoju odvahu! :D A... ri-rituál?! Preboha, až mi zimomriavky nabehli! Je tá Jaskyňa vôbec normálna?!

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Aha a ešte dík za pochvalu Voldyho kaderníctva. A kde ja na to chodím? Neviem, to bude asi dáka deviácia... :D

    OdpovedaťOdstrániť

Čo si nám želáš oznámiť?