3. kapitola + Epilóg

Deň svätého Marka 3. kapitola + Epilóg

Na deň svätého Marka sme vo Volterre ostali ešte 3 dni. Hoci to už nebol Deň svätého Marka, pretože ten trval, logicky, iba dvadsaťštyri hodín. Zarezervovali sme si izby v neďalekom hotely. Do mesta sme väčšinou chodili až keď sa zotmelo a na oblohe nežiarilo ostré slnko. Poprechádzali sme všetky možné kultúrne pamiatky.

Na letisko sme prišli včas. (Počkať, akože to je všetko, koniec Dňa svätého Marka?! Veď sme ani nezistili, či ten Marek na tú dnu zomrel alebo sa vyliečil!) (Tak asi sa vyliečil, veď dole sa spomína že ich išiel odprevadiť na letisko.) (Aha!) Akurát hlásali, že lietadlo do New York za pár minút odlieta. Boli nás vyprevadiť dokonca Aro, Caius a Marcus spolu s Jane, Alecom, Dmenthrim (božeee, ani by som neverila, na koľko spôsobov sa dá skomoliť Demetriho meno, loool!) a Dumbledorovým fénixom Félixom. Väčšina ľudí sa otáčala za nimi. Ani sa nečudujem, keď "nabehli" na letisko v dlhých čiernych plášťoch ako dáka sekta. Otáčali sa za nimi, až pokým sa im nepozreli do očí. Desivo červených. (Ešte aby boli zelené... *obdivuje svoje nové zelené tričko s nápisom „ABSOLVENT 2010“ a „PLAČTE, ELITA ODCHÁDZA“ hneď pod tým*)

Rozlúčili sme sa s nimi rýchlo a nastúpili do lietadla. Konečne, teda myslím si (Akože myslíš? Tak hádam vieš, nie?), že všetko sa nakoniec vrátilo k dobrému. Pristáli sme v pohode. Celý let som sa živo bavila so svojim spolu sediacim. Skoro mu vybehli oči z jamôk (to by som chcela vidieť). Mala som pocit, že čoskoro mu ich budem musieť násilne zatlačiť naspäť. Emmett sa celému tomu pochechtával vedľa mňa na sedačke. Toho som spražila mrazivým („spražiť mrazivým pohľadom“? človeka môžeš spražiť horúcim (?) pohľadom a schladiť mrazivým, ale spražiť mrazivým? teplo-studené?!) pohľadom. Ale jeho to ešte viac rozosmialo.

Už som to nevydržala. Jednoducho som si strčila MP (MP? To je nejaký nový druh MP3-jky? To chcém!) do uší (Prečo si Nessa furt všetko pchá do uší?) (to bude dáka deviácia...), aby som nemusela počúvať všetky tie rečičky (ehm, aké rečičky? ja nič nepočujem – resp. že tu nič také rečičkoidné nevidím napísané!). Musela som zase zaspať, pretože do mňa, nie moc nepríjemným spôsobom štuchol Emmett. Na to reagovali aj moji rodičia zavrčaním. Emmett sa stiahol sa. Na parkovisku sme mali sa odstavené autá sa (ale vážne, čo má autorka s tým „sa“?!). Nasadli sme a rútili sa domov do domu v New Yorku.

Podľa mojej rodiny dlho tu neostaneme a budeme sa musieť presťahovať niekde inde. Zmeniť miesto bydliska. (To nám došlo už pri tom slovíčku „presťahovať“.)

Epilóg

Renesme chodila každých 5 rokov na kontrolu k Volturiovým. Vždy si vybrala deň sv. Marka (je to sviatok, tak snáď veľké dé, wrrr!).

Po 15 rokov Volturioví oznámili, že je volľľľľľľľľľná a už nemusí chodiť na kontroly. Všetkým spadol kameň zo srdca (Mne nie!!!). Presťahovali sa do Severného Írska. Opäť do toho najdaždivejšieho mesto v celom Írsku. Takto mohli chodiť aj cez deň von. Slnko tu zasvietilo raz za pol roka. Ešte menej ako vo Forkse. Žili si krásne svoju pestrú večnosť. Veľa sa toho zmenilo od okamihu Renesminej voľnosti. (Nech sa z toho nevykrúca a presne nám definuje to svoje „veľa“!)

Tu neveselo môžeme povedať: "Žili si šťastne na veky vekov, amen."

(Ehm, a o čomže bola táto poviedka?) (O ničom?) (Myslela som si...)

autorka pôvodného veľdiela: Twilight Mária
glosátorky: Ayamee & Natalica
článok pripravila: Ayamee