3. kapitola - Pheobe (má to byť "Phoebe", ale dobre), ďalší útok a pád

3. kapitola - Pheobe (má to byť "Phoebe", ale dobre), ďalší útok a (r)pád

,,Paige! Paige?" ozvalo sa odo dverí rodinného domu.

,,Idem!" hnedovlasá svetlonoška zišla zo schodov naproti svojej sestre.

,,Pheobe, čo tu robíš?" spýtala sa ona číslo 1 svojej návštevy.

,,To nemôžem len tak prísť na návštevu? Bez akýchkoľvek bočných úmyslov? Čestné pionierske! Len som sa ťa chcela opýtať, či by si mi na malú, malinkú chvíľku nemohla požičať tvoju zlatú Visa kartu..." povedala zo smiechom ona číslo 2. ,,Čau Henry!"

Oslovený on číslo 1 prikývol na pozdrav a naďalej sa venoval obedu, ktorý v kuchyni tvoril taký bordel, až sa to ani opísať nedá.

,,Tak, ako to ide?" vypytovala sa Pheobe Paige. Phoebe je tá "ona číslo 2" a Paige "ona číslo 1". Chápete, aby ste sa v tom lepšie vyznali. A Henry je, ako inak, "on číslo 1".

,,Fajn, tak ako vždy," odpovedala po pravde, nespomínala nič o tom, že má zverenca, nechcela, nemohla, radšej proste nie. Vyklopí to až keď jej dajú najesť, keby s tým začala skôr, istotne by ju prešla chuť a asi by ju aj vyhodili, čo tam po tom, že je to jej dom a na návšteve je vlastne Phoebe. A už čuchala smerom ku kuchyni, v ktorej sa nemotorne zvŕtal Henry oblečený IBA v kuchárskej zástere a... Och, pardon, popustila som uzdu svojej, vlastne Paiginej - hoci sa mi zdá, že bola už skôr Phoebina - úchylnej fantázii... Henry môže byť oblečený.

Pheobe sa pri ich komunikácii - teda komunikácii jej číslo 1 a jej číslo 2 -, presunula do kuchyne, kde bol aj Henry a usadila sa na jednej stoličke pri stole a zahryzla sa do jablka, ktoré bolo v miske a so záujmom sledovala Pheobe a Paige ako sa bavia na chodbe a úkosom stíhala sledovať i Henryho chrumkavý zadok a...

,,Dobrú chuť," povedal jej zo smiechom teraz jediný muž v dome. Veď Leva a Chrisa vyhlásili za mŕtvych... Vlastne som vynechala kapitolu o tom, ako ich exhumovali, ale nebolo to nič také zaujímavé, ako opis dominového turnaja medzi Chrisom/Christinou/Harrym a Dominom, o ktorom bude o chvíľu reč, takže...

,,Ďakujem," uhryzla Pheobe z jablka ďalší kúsok a vypľula ho do hrnca, v ktorom Henry čosi varil, vraj aby tá omáčka na špagety (Henry: "Ale to sú tie špagety!") mala šmrncovnejšiu chuť.

* * *

Keď ticho narušili hlasité zvuky, ktoré ale zďaleka nepripomínali zvuk strýkovho motora, vyšvihol sa Harry prudko na nohy, pozorne počúval a ostal v pozore stáť. Už totiž dorobil tú tisícku klikov a začal rovno salutovať, čakajúc na ďalšie zvuky.

Dvere domu sa rozrazili a dnu vkráčalo päť zamaskovaných postáv v čiernych habitoch.

Smrťožrúti, blesklo mu hlavou. Už zase ten Halloween! Čo som komu urobil... Akoby nemohla byť Veľká noc alebo Valentín alebo...

Nepokúšal sa o útek, pred sviatkom sa utekať predsa nedá, nemal proti nim - tradíciám - šancu. Obkľúčili ho. Jeden smrťožrút predstavoval sviatok svätého Valentína - mal na habite pripevnené cupidovské krídelká. Druhý mal bradu Santa Clausa - Vianoce, preblesklo Harrymu hlavou! A tretí mal veľkonočné zajačie ušká. A zvyšní Dvaja z nich ho surovo chytili, ha-ha-ha, nepýtajte sa, za čo - ale ruky to jednoznačne neboli! -, a vliekli ho von z domu.

Keďže sa nebránil, Kopal nohami, snažil sa vykrútiť z ich zovrenia, no nedarilo sa.

Keď boli všetci vonku, podišli k nemu a pravdepodobne sa chystali premiestniť s ním preč.

Harry sa zaradoval, keď ju zbadal. Chystala sa ho znova zachrániť, či jej objavenie bola číra náhoda? Veď už snáď ani nezostal žiaden sviatok, ktorý by mohla predstavovať na tejto súkromnej halloweenskej žúrke!

Netušil, aký sviatok to bude, no ale aspoň sa v ňom prebudila nádej, že nie všetko je stratené. Určite jestvujú i zaujímavé sviatky. Ako napríklad Sviatok svätého Patricka? A zaumienil si, že sa sťahuje do Írska.

Smrťožrúti čo ho držali pri ňom ostali, ostatní sa vybrali oproti neznámej žene. "Kde máš masku, ha? To je nespravodlivé, byť na našom halloweenskom večierku bez masky! Prac sa odtiaľto!" vyhrážali sa.

 

"A vy dvaja máte akú masku?" ukázala prstom na dvoch smrťožrútov bez masky. Teda, mali iba tie svoje anonymné čierne habity, ale nič iné.

Obvinení smrťožrúti zostali v pomykove, pomerne skoro sa však vynašli: "My sme za Halloween!"

"Ale obaja za Halloween? Pchá, aké nekreatívne! Za to vám konfiškujem prútiky!" A tak im ich vzala. Skôr ako im ale znova mohla zobrať prútiky, ktorými proti nej znova mierili - mali totižto i náhradné, ha, to je ale zvrat! -, stalo sa niečo nezvyčajné, pre ňu nie, ale pre ostatných áno.

Okolo Harryho sa objavilo modré svetlo a zrazu zmizol a objavil sa vedľa neznámej ženy - bola to zatúlaná podnapitá bezdomovkyňa, ktorá sa tam pred chvíľou odkiaľsi dotackala.

,,Čo...(medzera)čo to...?" čudovali sa všetci z temnej strany ulice - jedna z pouličných lámp bola rozbitá a nesvietila.

,,Radila by som vám zmiznúť, minule ste dopadli ešte veľmi dobre," povedala im okamžite.

I keď neradi, s pocitom, že budú určite potrestaní, keďže nevyhrali súťaž o najlepšiu halloweenskú masku, sa premiestnili preč. Lord Volt-dement mal totižto halloweensky sviatok taktiež veľmi v obľube, preto aj večierkom s Harrym poveril svojich prisluhovačov a nezúčastnil sa ho on sám. On sa totiž zúčastnil prestížnejšieho karnevalu, kde v preoblečení za dokonalú Červenú Karkulku vyhral prvú cenu!

,,Vy...(medzera)vy viete čo to bolo?" dobre vedela, čo myslí, čítala mu totiž myšlienky. Doteraz som to len nespomínala, pretože by ste mohli chcieť dôkaz a Harryho myšlienky boli poväčšinou také neslušné, až boli nepublikovateľné.

,,Jedna z tvojich schopností," nemala mu prečo toto tajiť. Veľa mu aj tak neprezradí, ale niečo vedieť musí, sú to predsa jeho schopnosti. Jeho schopnosti. JEHO! Svinia jeden malý, aj ona vždy chcela také! "Ehm, pardon," ospravedlnila sa Paige tým, ktorí teraz zasa čítali jej myšlienky. A majú mu pomáhať, nie škodiť. A čím by mu škodili, keby o nich vedel? Až na fakt, že by sa mohol zblázniť, keďže o existencii podobných schopností doteraz nevedel a to mohol byť pre neho v podstate ohromný šok.

,,Schopností? Čo?" vytreštil oči, k čomu sadol jeho prekvapený a nechápajúci výraz. A ak si taký výraz raz sadol, už sa veru nepostavil.

,,Áno. Je mi to naozaj veľmi ľúto, že ty máš také schopnosti a ja napríklad nie, ale raz sa dozvieš celú pravdu, ale na ten čas si budeš ešte musieť počkať do nasledujúcej kapitoly. Dovtedy som tu ja, aby som na teba dávala pozor,"

,,Ja ale už nie som dieťa! Mám už osem rokov, sedem mesiacov, tri dni, dvadsať hodín, pätnásť minút a šesť sekúnd!" zatváril sa naštvane.

,,Pre mňa ale vždy budeš hlavne tým malým chlapčekom," povedala suverénne a až potom prikryla si zhrozene ústa, aby sa nepovedalo, že to povedala schválne. Čo jednoznačne nepovedala! Fakt! Fakt... No dobre, možne to až také faktické zasa nebolo.

Toto som hovoriť nemala. Pomyslela si pre prípadných čitateľov v jej myšlienkach Paige. Pretože nikdy nevieš, kto ti číta myšlienky! Tak radšej nemysli! - to bolo Paigino motto. A možno sa ním riadila i samotná autorka pri písaní tejto poviedky.

,,Vy ste ma poznala ako malého? Poznala ste mojich rodičov?" spýtal sa okamžite. Chcel počuť dáke pikantnosti z rodinnej histórie.

Poznám, Chris. Veď ty si Chris, ten ťutuli-muťuli malý chlapček, ktorý tak rád pobehoval nahý po našom dome, a prebaľovala som jej zaparený zadoček, a kučiki-kučiki pidi-búú! Méé-méé, kráá, múú!

,,Nie! Teda... nie, Potterovcov som naozaj nepoznala,"

,,Ale veď ste práve povedali, že...,"

,,Videla som ťa ako malého, lebo je mojou povinnosťou ťa chrániť. Poznám ťa od malička, no tvojich rodičov som, bohužiaľ, nepoznala," odpovedala mu pravdivo, rodičov, ktorých on považuje za rodičov nepoznala. Ha! Mala to parádne premyslené! Bez toho klamstva nebolo hriechu a nemusela ísť opäť na spoveď! Henry bol totiž veľmi pobožný a nútil ju žiť v askéze.

,,Myslím, že za chvíľu budeš mať ďalšiu návštevu, neboj sa, poteší ťa, som predsa dáka Sybila, nie? Všetko viem, všetko!" hneď na to sa preniesla k sebe domov.

,,Ja sa nebojím," povedal do ticha a prázdna. "Videl som predsa všetky diely Ramba, na dverách mal plagát guvernéra Kalifornie a ovládam i jógu, héé-jáá!" A previedol akýsi chmat.

O malú chvíľu sa k nemu ako na potvoru začali približovať známe postavy. Členovia Fénixovho rádu. Všetci sa čudovali, že je Harry mimo dom strýka a tety, no neriešili to, nebol na to čas. Práve totižto riešili mimoriadne komplikovanú sústavu logaritmických nerovníc o troch neznámych, kde sa vyskytovali mocniny i odmocniny a goniometrické funkcie. Čo vám budem hovoriť, prosto totálny masaker! A čo bol proti tomu dáky chlapec, ktorý to už raz prežil? Veď prežije znova! Vlastne tipovali, že Harry by prežil už i armagedon... Ale taká matematická sústava! Veď už boli takmer pri tom správnom intervale na množine komplexných čísel! Aspoň si to mysleli. Neurčili totižto správne definičný obor a potom im nesedela skúška správnosti, sakra! Lupin k nemu prehovoril:

,,Harry, pôjdeš s nami na štáb, čo síce neviem, čo znamená, ale istotne sa tam bude dobre riešiť naša sústava logaritmických nerovníc o troch neznámych, tu nie je bezpečne na podobné matematické operácie, kedykoľvek sa tu môžu objaviť dáki schopnejší matematici a vyfúknuť nám to správne riešenie...,"

,,Smrťožrúti?" doplnil ho Harry, prekvapilo ich, keď z jeho hlasu vycítili i dáke bezdôvodné naštvanie.

,,Áno, Harry, čo sa deje? Je ti dobre? O akých smrťožrútoch to vravíš? Tu ide o matematiku, predsa! Či nie?" spýtal sa Lupin nechápavo.

,,Skôr čo sa dialo. Teraz, keď tu už nie sú, ste sa zrazu objavili a chcete ma odviesť preč, ale že ste tu neboli, keď som potreboval pomoc pri zavezovaní šnúrok...," obdaril ich naštvaným výrazom.

Všetci ho nechápavo pozorovali. O čom to, preboha, to chlapča hovorilo? Žeby bol sfetovaný? Veď hovoril absolútne z cesty! Všetci na neho súcitne hľadeli.

,,Tss. Už vás mám všetkých plné zuby, strčte sa všetci niekam s tou vašou trigonometriou! Gumových medvedíkov nemám rád a mám oranžové vlasy!" rozkričal sa a bez toho, aby si to uvedomil, sa preniesol preč.

Myslel si, tak ako aj po prvý krát, že aby sa dostal preč, niekde, kde sa bude cítiť bezpečne, kde bude chcieť byť, sa bude musieť preniesť minimálne do inej knihy. A tak si vybral dáke upršané - bolo by to dostatočne depresívne vzhľadom k jeho aktuálnej nálade - miestečko, kde by to bolo zelené - na počesť jeho aktuálne najobľúbenejšieho Sviatku svätého Patrika - a malomestské - nik by ho tam nepoznal a neobťažoval ho žiadosťami o autogram. Potešil sa, keď zistil, že sa mu to podarilo a on sa ocitol v absolútne inom príbehu. Veľmi dobre vedel, že si týmto "útekom" narobí kopu problémov, no teraz ho to netrápilo. Viac ho zaujímalo, kde sa to vlastne ocitol a tak otočil zopár stránok danej knihy.

(Posledné série Charmed som nevidela, keď aj, tak len kúsok a neviem presne, kde Paige býva, tak som si to vymyslela...(medzera)snáď to až tak nevadí J). (Nie, nevadí, mne vadia skôr tieto marginálie, ktoré patria dakam za okraj, nie do serióznej poviedky!)

Stál pred neveľkým rodinným, na prvý pohľad veľmi pekným domom. Nevedel, komu patrí, kto v ňom býva, no nepripadal mu až tak cudzí, akoby tu bol, aj keď už veľmi dávno. Možno to boli spomienky na minulý život alebo túto knihu už čítal... Opatrne, váhavo a pomaly sa vydal k pravdepodobne hlavným dverám.

* * *

,,Kam Paige zmizla?" spýtala sa zarazená Pheobe.

,,Tuším mi spomínala, že má nejakého zverenca, asi sa mu niečo stalo," odpovedal váhavo on číslo 1.

,,Aha," zamračila sa Paigina sestra lišiacky na Henryho. A je to tu, šanca na intímne radovánky so svojim švagrom priamo na sestrinej kuchynskej linke!

Keď asi o 10 minút sa Paige objavila v kuchyni, Pheobe od zľahnutia nadskočila. Boli takmer pristihnutí! Ešteže jej tak dlho trvalo vyskočiť na ten kuchynský pult - od posledného, mimoriadne nepekného rozvodu trpela dvojkilovou nadváhou z depresii a následného prejedania sa čokoládou. ,,Mohla si mi poslať varovanie," vyhrešila ju zo smiechom ona číslo 2.

,,Dal si jej vtipnú kašu?" spýtala sa ona číslo 1 svojho muža jeho číslo 1.

,,Nie, tú varím až zajtra, ale možno nejakú zjedla doma," usmial sa on číslo 1.

,,Ste fakt vtipní," zaškerila sa Pheobe, škrabkajúc sa pod pazuchou, aby sa pri tom aj patrične smiala.

,,Odkedy máš zverenca?" spýtala sa zrazu Pheobe, čo mohla povedať i v predošlej replike, keďže i tá bola jej, ale aspoň to takto bude vyzerať dlhšie.

,,Nie dlho," zarazila sa najmladšia zo sestier.

,,No, ja už pôjdem. Rada som vás videla. Ahojte!" rozlúčila sa Pheobe po tej päťminútovej návšteve a vyšla z dverí kuchyne von, potom chvíľu blúdila chodbou, až konečne našla núdzový východ.

* * *

Harry, ktorý si všimol, že z toho domu, pred ktorým stojí, ktosi ide von, sa skryl za jednu zo stien domu, kde ostal po tichu stáť. Vytreštil prekvapivo oči, keď z dverí po jednej žene, vyšla ďalšia, jemu odkiaľsi veľmi známa, možno ju videl na dákom plagáte. Bude to Jeho záchrankyňa z depresie, rozhodol sa tak. Zhrozil sa, keď sa ona zarazila a otočila jeho smerom. Asi si ho nevšimla, dúfal, že existuje Santa Claus, keď sa otočila naspäť na druhú ženu, ale tá sa na Santu ani len nepodobala.

* * *

,,Tak ahoj!" rozlúčila sa naposledy Paige s Henrym.

,,Paige, nezašla by si ešte predtým, než ma za tú nestihnutú neveru s tvojou sestrou nadobro opustíš, prosím do obchodu pre nejakú zeleninu? Všetka sa mi už minula," prehovoril k nej naposledy Henry. ,,Paige, stalo sa niečo?" spýtal sa, keď mu dlhšiu dobu neodpovedala. "Teda, okrem toho nášho rozvodu. Ale myslel som si, že to už berieš s nadhľadom, rozvodov si už predsa zažila habadej! Veď len my sa už rozvádzame deviaty krát!"

,,Nie, nič sa nestalo. Pravdaže som zvyknutá, pôjdem pre ňu, PO zeleninu," prebrala sa akoby z tranzu.

,,Dobre a prosím ťa, mohla by si pre ňu ísť ...,"

,,Normálne," doplnila ho z úsmevom. "Fakt je všetko úplne normálne, neboj sa toľko o tvoju zeleninu, nebudem sa o ňu súdiť! Veď sme nepodpisovali predmanželskú zmluvu ani nič podobné..." Prikývol a vrátil sa naspäť do domu.

Nemala však v pláne ísť do obchodu. Keď si cez okno všimla, že Henry sa opäť nešikovne venuje jedle na sporáku, vybrala sa do záhrady, kde spozorovala nejakú osobu. Tipovala totiž, že to bude ďalšia, teraz už ex-manželova milenka.

* * *

Harry práve rozmýšľal, čo spraví, zbalí tú svoju záchranu hneď alebo zvolí dáku taktiku?

* * *

Henryho milenec si asi aj preto (si) nevšimol prichádzajúcej Paige, lebo sa tak tichučko zakrádala, aby si ju nevšimol.

* * *

,,Kto si?" bol otočený chrbtom. Prudko sa otočil za hlasom a náhle otvoril ústa od údivu. Dúfal, že si ho nikto nevšimol. No nemal to šťastie.

,,Harry, čo ty tu hľadáš?" ozvalo sa vtedy odkiaľsi zhora, bál sa, že mu niekto zákonite vynadá, hocičo, no toto nečakal. Hlas samotnej autorky? "Ty nie si moja postava, vypadni z mojej knihy, veď máš vlastnú sedmológiu a pcháš sa i do môjho skromného príbehu? Tá drzosť!"

,,Ja...(medzera)ja neviem či je to drzosť," dostal zo seba. "Chcel som sa tu len poobzerať, omrknúť konkurenciu a-a tak... Inak nemám žiadne bočné úmysly..."

,,Ako si sa sem dostal?" nechápala jeho prítomnosť tu.

,,Chcel som sa dostať preč zo svojej knihy. Niekde, kde bude bezpečne, zeleno a mokro a ocitol som sa tu, vôbec som nemyslel na konkrétnu knihu, táto bola asi prosto najzelenšia a najmokrejšia a najbezpečnejšia..."

"So you aren't scared of this place? Well you really shouldn't have said that."

* * *

Keď si sa preniesol prvý krát, ocitol si sa pri mne a ja som si nič podozrivé nevšimla, keď druhý krát, bolo to odhalenie opäť tak blízko mňa, to nebude náhoda, mala som to zistiť skôr. Som tvoja jediná rodina, ktorú poznáš...(medzera)nepoznáš. Je čas niečo povedať. Vlastne je čas povedať všetko! Vždy som vedela, že Henry nie je úplne čistý. Mohlo ma napadnúť, že v tom nebude žena, ale... Záhradný trpaslík?! Áno, je to tak, manžel ma podvádzal s našim záhradným trpaslíkom! Sadrovým! Paige bola celá bez seba, keď tú postavu konečne spoznala.

,,Poď so mnou, nebudeme stáť tu vonku," pokynula k domu. Nesmelo sa za ňou vydal.

pôvodná autorka: Jaskyňa
glosátorka: Ayamee 

článok pripravila: Ayamee