Vianočná rebelantská glosa

Ahoj, čiarka, kdeže si? abych se vám na začátek trochu představila. Jmenuju se Dana (čiarka) je mi deset (čiarka) ale jsem pěknej rebel – som proste hustá a kúl a totálne ignorujem pravidlá (najmä pravidlá pravopisu).(medzera)Chodím do pátý třídy a jsem řazená mezi kluky – to akože som skôr chalan ako baba, veď viete, hermafrodit. Nosím hiphopový ale taky streetový (Počkať, to akože „pouličné“ oblečenie? Niečo ako... bezdomovecké? Ja sa v tých nových trendoch a štýloch jednoznačne nevyznám...!) oblečení. No jinak učitelky mě nemůžou vystát, lebo mi závidia, že som bezdomovec a preto zarábam lepšie ako ony, a holky ty uječený barbie taky ne. Jsem ješte s jednou holkou s klukama (Počkať – ona je... s nimi? To akože ČO je ona s nimi? Je s nimi zviazaná pokrvným putom?, je s nimi priviazaná k jednému radiátoru?! Čo je s nimi?!). Jmenuje se Klára a je jí deset. Je to učiněnej anděl s dáblem v těle. Kdyby jste ji vyděli poprvé (Aj v češtine tu má byť čiarka, no nie? Tak prečo tam nie je?! Aha, ja som zabudla, že hlavná hrdinka je ten rebel...) tak si řeknete (čárka) jak taková hodná holčička může něco provést? No ale zdání někdy klame, že ano? Takže teď ale k příběhu (A to sa stavím, že k reálnemu príbehu – viď dej, pointa, logika - sa v tomto „diele“ nedostaneme!).

Totálne ťažké časy pre nejednu glosátorku (koniec)

Za 2 minúty, 18 sekúnd a 65 stotín bol naspäť, odstopovala som si to na svojich náramkových slnečných hodinkách a požiadal ma, aby som ho nasledovala. Vstúpili sme do miestnosti, kde boli 3 (zabilo by ju, keby to písala slovom a nie číslom? počkať, vlastne asi áno, keď tak šetrí už na čiarkach...) tróny. Na nich sedeli 3 upíri. Prostredný musel zavyť ako smutné štena (aj keď zavýjanie je pre upíra veľmi nedôstojné - veď viete, aký je ich názor na vlkolakov) (viem, videla som Underworld! Prvú aj druhú časť!) (to neviem, či sa ráta, nie je to Twilight a to, čo nie je Twilight...) (pravdaže sa to ráta, to je všeobecne známe, že upíri nemajú radi vlkodlakov a naopak! keby Meyerová pokazila i tento vzťah, napíšem jej list), aby som si ho vôbec všimla - bol taký drobný, že sa vo svojom tróne priam strácal a pri tom bol z nich zjavne najhla(v)dnejší. Prišla som do stredu miestnosti a on začal hovoriť: "Vítam Ťa tu, v mojom liste, teda meste. Ako vidím, ani sa nebojíš. Veľmi ma prekvapila tvoja reakcia (aká reakcia? Bella dáko reagovala? na čo? a kedy?) (my, obyčajní smrteľníci, sme to nemohli postrehnúť - možno až sa staneš elfkou a ja hobitom). A aby som nezabudol, len tak, báj d vej, ja som Aro," prešibane na ňu žmurkol a potom už dodal otráveným hlasom: "toto je Caius a toto Marcus." Postupne ukázal na jednotlivých upírov. "Pardón, myslel som Gayus," úchylne za zasmial Aro a tento raz žmurkol na tajného milenca po jeho boku. Vyzeral, akoby mu v hlave prebehli myšlienky na trojku.
 

Aj ja som sa predstavila, taktiež už nemysliac na nič iné ako na trojku: "Dobrý deň. Ja som Bella, znamená to "krásna", ale oslovovať ma môžete napríklad Bé. Alebo Blé. Prípadne Blé Blé. Je to pravda, nebojím sa, pretože som žila už s upírmi."

Prekvapila ho moja odpoveď. To som čakala. Schopnosť intuície sa mi prítomnosťou upírov vracia.

"A smiem vedieť s akými upírmi?"

"Cullenoví." Odpovedala som mu chladným hlasom - pre istotu som predtým prehltla zopár kociek ľadu, nech zniem väčšmi vážne. Avšak v skutočnosti to znelo skôr komicky. Mal by byť zo mňa šašo.

"A čo Ťa sem privádza?"

Totálne ťažké časy pre nejednu glosátorku (začiatok)

Totálne Ťažké časy pre nejednu glosátorku

Po škole má Edward stoosemnáste narodeniny a pri tejto príležitosti ma zobral k nim domov. Niečo sa zákonne stane, pretože autorka si nevie vybrať, či používať prítomný alebo minulý čas (Ja si skôr myslím, že Bella získala schopnosť predpovedania - tak často sa vešia po Edovi, až mu začala brať energiu, a tak sa stala psychickou upírkou… Čo mi to pripomína? Aha, pijavice!) a výsledný efekt je nejaký čudný. Taký nedočkavý. Musím sa ho na to spýtať: "Edward, čo sa deje." Pre istotu ešte nepoužívam otáznik. "Od vtedy, ako sme odišli zo školy, si čudný. Deje sa niečo?" Zopakujem pre istotu ešte raz - sto osemnástka je úctyhodný vek, čo ak je už nahluchlý? (Aya, nepodceňuj Eda - na svoj vek je pomerne zachovalý - vieš, mali by sme sa spýtať, čo používa na pleť, nemáš telefónne číslo?) (Prosím ťa, on používa klasický trblietavý púder - asi aj s flitrami, veď vieš, ako sa leskne na slnku -, tak načo naňho míňať kredit?)

"Nie, Bella. Len sa teším na dnešnú noc."