1. kapitola: Zverinec

1. kapitola: Zver(e)inec

Jeho meno bolo Harry Potter, jeho miery boli zle živených 40-40-40, o výške jeho IQ radšej pomlčíme.

Paige nevedela ako má na tie čísla reagovať. Až teraz jej došlo, akoby ju priam osvietilo, že Harry je vlastne Chris a nielenže je podvyživený, ale pravdepodobne i nadpriemerne inteligentný alebo naopak dementný a nevedela, čo z toho by bolo horšie.

,,Je ti to jasné, Paige, ty štetka jedna? Budeš Harryho chrániť, avšak pomôcť môžeš iba jemu, lebo iba jeho máš chrániť, veď logika. Ak by niekto v jeho okolí potreboval pomoc, môžeš mu pomôcť - to aby sa nepovedalo, veď my sme tí dobrí, né? -, ale iba vtedy, keď bude Harry mimo nebezpečenstva a bude v poriadku. A ešte niečo. Piper, Levovi ani Pheobe nesmieš nič prezradiť. Môžeš im povedať, že ideš chrániť svojho zverenca, ale nesmieš im povedať o jeho totožnosti. Chápeš, aby táto poviedka bola napínavejšia. Pochopila si?" spýtal sa Paige ešte raz jeden z rady starších, ktorý ju mal informovať o jej prvom zverencovi, ktorého mala chrániť. Nebola schopná prehovoriť, veď od toho výbuchu bola nemá, preto iba kývla na znak toho, že rozumie. On prikývol a preniesol sa neznámo kam. Paige sa po chvíli spamätala a preniesla sa do svojho domu, kde bývala s jej aktuálnym manželom Henrym.

Ešte ten deň sa medzi Paige a Harrym totálne automaticky vytvorilo zvláštne puto, vďaka ktorému Paige zistí, keď bude (z) Harrymu zle od žalúdka alebo bude potrebovať pomoc na toalete. Na Paigeinej ruke sa objavilo znamenie, ktoré sa rozžiari, keď ju bude Harry potrebovať, veď viete, aj Smrťožrúti mali také; vlastne to tí starší ľudia odkopírovali práve od nich.

Ten istý deň sa Harry prevaľoval na posteli a trpel vo svojej nočnej more o jeho krstnom otcovi. Netušil však, že práve od tej minúty je pod ochranou jeho tety - Paige, mal len taký divný pocit, prečo sa aj jeho sen o krstnom otcovi zmenil na tú nočnú moru - a to sa mu väčšinou zdalo, že Siriusa len nerušene venčí v parku.
 

Paige práve varila v kuchyni obed pre ňu a Henryho, nie Harryho, keď sa znamenie, ktoré ma, teda vlastne ju, špatilo na ruke rozžiarilo. Panvica, ktorú držala v ruke jej vypadla, pretože sa poriadne preľakla, chápete, doteraz nič také, ako vlastnenie svojho súkromného zverenca nerobila, nehovoriac o tom, že to bolo po prvý raz, čo držala v ruke panvicu za účelom varenia. Vedela, že nemá veľa času. Harry ju potrebuje. Vďaka znameniu presne vedela, kde sa nachádza, fungovalo totiž presne ako GPS. Zistila, že je kúsok od domu Dursleyovcov u ktorých musel bývať. Okamžite sa tam preniesla.

(Prenášanie
Túto schopnosť vlastnia všetci svetlonoši, a keďže otec Paige bol svetlonoš, zdedila schopnosť po Samovi, ktorý bol tým otcom. Schopnosťou sa Paige prenáša na rôzne miesta kdekoľvek na svete a nielen tam. Môže sa totižto prenášať i mimo sveta. No keďže nikto nevie, čo mimo sveta vlastne je, je to pomerne obtiažne. So sebou si môže vziať aj inú osobu alebo menšiu skupinku ľudí či rôzne predmety, od drobnej náušnice po obe náušnice, či dokonca gauč alebo rovno celú sedaciu súpravu. Schopnosť je tiež veľmi užitočná pri bojoch, kedy sa pomocou nej môže uhýbať strelám alebo letiacim tanierom, prípadne inému kuchynskému náčiniu.)

Harry už mal plné zuby toho, že musel byť stále zavretý vo svojej izbe, bol totiž taký ohyzdný, že ho radšej nepúšťali z domu. Jedného dňa si zobral svoju metlu a vyletel von oknom z domu Dursleyovcov. Tento úkaz mierne zaskočil všetkých susedov, až okamžite volali políciu, tá však okamžite volala psychiatrickú liečebňu a odvtedy Dursleyovci už nemajú žiadnych susedov, ktorých by mohlo vylietanie členov Dursleyovskej domácnosti na kadečom z okien ich domu rozrušiť. Po dlhom lietaní - drobnom závode s kačicami a iným vtáctvom letiacim na juh, čiže smer Afrika, kde si symbolicky určili aj cieľovú rovinku - zletel späť na zem a prechádzal sa, prípadne zametal chodník, keď už mal po ruke tú metlu. Odrazu z lesa, okolo ktorého išiel, vyšli postavy v čiernych hábitoch s maskami a prútikmi v rukách. Smrťožrúti, tipol si Harry.

,,Crucio," vykríkol jeden z nich a z jeho prútika vyšlo červené svetlo, ktoré narazilo do Harryho a ten spadol na chodník pod návalom hroznej, neznesiteľnej bolesti. "Au, narazil som si palec na nohe!" nariekal. Zrazu sa pred ním objavilo modré svetlo, bol to reflektor, ktorý mal primontovaný na hlave jeden Smrťožrút, aby si mohol na Harryho posvietiť, presne ako im to prikázal Volt-demento. A nie, to nebol reflektor, bolesť v palci Harrymu len otupila myseľ, bola to iba halucinácia. Keď teda svetlo zmizlo, stála pred ním iba nejaká žena, veď i tí Smrťožrúti boli halucinácia, a vyzerala veľmi rozčúlene. "Zasa si si neumyl zuby, Harry?!" vrieskala po ňom. Otočila sa na hlave k smrťožrutom, nechcela totiž raniť Harryho halucináciami zmätené city a rozhodla sa hrať, že za jeho narazený palec a následne neumyté zuby skutočne môžu tí neexistujúci Smrťožrúti, a vykríkla: ,,Prútiky!"

Všetky prútiky, ktoré držali smrťožruti v ústach sa jej ocitli v rukách a ona sa na nich, čiže na tie prútiky, pozrela víťazoslávnym úsmevom: "Mám vás, vy bezcenné kusy dreva! Teraz na vás budem robiť pokusy!". Smrťožrútom zmizol úsmev z pier, keďže ich už nemuseli podobne vykrivovať za účelom držania prútikov, a všetci sa začali premiestňovať preč, čím sa tá halucinácia či predstieranie jej skutočnosti konečne skončila. Neznáma žena sa otočila na Harryho, čo využili zajaté a začutím slova "pokus" zhrozené prútiky, a všetky prútiky jej vyskočili z ruky a dali sa na útek, Paige sa za nimi hodila do trávy. ,,Si v poriadku, Harry?" spýtala sa milým hlasom z trávy.

,,J-ja...Kto ste," vyprskol naštvane Harry a zodvihol sa. No toto! Ako si ho dovolila zachrániť dáka neznáma ženská?! O svoj palec by sa predsa postaral i sám! Mrcha jedna! Tá neznáma ženská, nie ten palec. Ten palec bol totiž mužského rodu a volal sa Rúfus. Žene napadlo, aby sa nie na neho zarazene pozerala, preto ho jednoducho odignorovala a sklopila hlavu, no ujdené prútiky, na ktoré následne presunula všetku svoju pozornosť, aj tak nenašla, tak si len ponadávala na ich adresu, vraj i tak už boli znehodnotené smrťožrútimi slinami.

,,J-ja...prepáčte, nechcel som vás uraziť. Len by som rád vedel, kto ste." Prejavilo sa konečne Harryho druhé, čiže lepšie ja menom Christina a tak Ospravedlnil sa vlastne i celý Harry a usmial sa.

,,Rada by som ti povedala, kto som, Harry. Ale bohužiaľ, nemôžem, som nemá a mám amnéziu. Ale ešte sa stretneme, som totižto voyeur a sleduje ťa, kam sa len pohneš. Nezabúdaj, veď som ti to vždy hovorila, tak vážne nezabúdaj, že som niečo ako tvoj anjel strážni - je to s jotou, lebo i ja som rozdvojená osobnosť, asi to máme v rodine. A hups, asi som sa teraz prekecla a povedala som niečo, čo som nemala, tak na to zabudni, ale čo si pamätaj - Vždy ti pomôžem. Preto som tu, zastihneš ma na mojom mobile, maile, prípadne skajpe, aj-sík-jú alebo fejsbúku," prehovorila. Po chvíli na neho namierila ruku, na čo sa Harry najprv stiahol v domnienke, že ho plánuje obchytkávať, no potom si to rozmyslel - veď čo je na obchytkávaní vlastne také zlé? - a pritiahol sa k nej, z ktorej jej (prehlasujem, že som neplánovala nechať túto vetu vyznieť AŽ tak úchylne, ale tak stalo sa...) vyšlo modré svetlo a všetky jeho rany a škrabance zmizli, na čo sa znechutene odtiahol, ten napuchnutý palec si mienil nechať napuchnutý do konca života, chcel totižto vyzerať ako drsný bitkár a vychvaľovať sa ním pred svojimi imaginárnymi priateľmi, ktorí tu aj tak teraz boli s ním, čiže vedeli, ako to v skutočnosti bolo, no Harry im to večer mienil vyhovoriť. ,,Viac už nemôžem urobiť, Harry. Mal by si sa vrátiť. Kedykoľvek sa môžu vrátiť a ja sa potom budem musieť vrátiť a ty sa budeš musieť vrátiť - keď sa tie halucinácie vrátia - na psychiatriu a vrátiť, vrátiť, vrátiť," poradila mu Paige a preniesla sa.

(nový odsek) Harry nevedel, čo si má myslieť, veď tá žena zničila jeho pripravovanú historku o palci. Bol však vďačný za pomoc tej neznámej ženy. A ešte aj nevďačný, mal všetky tieto tri protichodné pocity naraz, veď bol roztrojená osobnosť Chris/Christina/Harry. Určite mu pomohla viac ako Fénixov rád. Dumbledore - to je taký vetchý starec, veď viete - mu tvrdil, že ho budú chrániť, pritom mu doteraz nikto z nich nikdy nepomohol so žiadnou domácou úlohou či napísaním falošnej ospravedlnenky, keď si chcel blicnúť zo školy. Iba tá žena mu napísala hneď dve. Dokonca mu vyliečila aj zranenia, čo vlastne ani nechcel, takže k tomu zaujal veľmi neutrálny postoj - veď snaha sa cení, ale spýtať sa mohla. Po chvíli sa vydal smer dom Dursleyovcov a to rovno na metle, keďže prípadní zvedaví susedia už dávno sedeli vo vypolstrovaných celách miestnej psychiatrickej liečebne, kde podľa mňa nedobrovoľne skončila i polovica náhodných čitateľov pôvodnej verzie tejto glosovanej poviedky.

Paige sa ocitla v obývačke jej domu, kde ju už čakal Henry, nie Harry, ten na ňu čakal v obývačke domu Dursleyovcov.

,,Paige, kde si bola. Toto nie je otázka ani len básnická otázka, je to len konštatovanie, i tak som zistil, že si preč až teraz, keď si sa vrátila. Vieš, ako som sa o teba tých pár sekúnd potom bál. Opäť sa nepýtam, len konštatujem. Nemal som totiž čas na nič iné než futbal a Nenechala si ani odkaz, nič, takže som si tvoju neprítomnosť ani nemohol uvedomiť. Toto mi už nerob," povedal jej, nespúšťajúc oči z telky.

,,Prepáč, Henry. Ako som ti už hovorila, mágia existuje a ja som svetlonoška a mám svojho zverenca, ktorého musím chrániť. Nestihla som ti napísať odkaz, pretože môj zverenec potreboval pomoc, mal ďalšiu zo svojich halucinácii. Prepáč," vysvetlila mu Paige a usadila sa na gauč vedľa Henryho, ktorý tam doteraz sedel a čumel na futbal.

,,Aha. Chápem. Veď ja dokonale verím tým bujným výplodom tvojej fantázie," zamrmlal Henry nezúčastnene a keby ešte stále nebol zaujatý len a len futbalom, už by siahal po telefóne, kde mal priamo na rýchlej voľbe číslo jedna uložené číslo Paiginho psychiatra, "A ako sa vlastne volá tvoj zverenec?" spýtal sa.

,,Harry Potter," povedala. ,,Ale nesmieš to nikomu povedať.

,,Pravdaže, Paige, len obtelefonujem pár známych z oblasti publicistickej brandže. Dúfam, že je C(h)ristiano Ronaldo, pardón, vlastne ten Harry v poriadku," spýtal sa, hoci ani tento raz nepoužil otáznik, Henry totižto interpunkciu používal diametrálne odlišne od ostatných ľudí, čo bolo veľmi tajomné, ale o tom bude až ďalšia kapitola.

,,Áno, je. Je v poriadku," povedala Paige a stúlila sa mu v náručí, hoci ju hneď odtisol, keďže mu jej hlava zavadzala vo výhľade na telku. A urazená Paige šla dovariť obed, respektíve už večeru, aktuálne rozplesknutú pod panvicou, pohodenou na dlažbe ich kuchyne.

pôvodná autorka: Jaskyňa
glosátorka: Ayamee 

článok pripravila: Ayamee