Part 1 - Únos (krátky dielik - našťastie)

S Myzarey-chan sme sa opäť raz pustili do glosovania, a hoci je to tiež fanfiction, tento raz to nie je typický Harry Potter ani v poslednej dobe až pripopulárny Twilight, tento raz sme stavili na - chvíľka napätia - Naruta! Čiže ide o fanfiction k anime, hoci nasledovný príbeh okolo anime chodí len tým, že postavy majú narutardské mená, inak nevidím takmer žiadne súvislosti... Ale možno ich tam nevidím iba ja, z Naruta som videla zo päť náhodných dielov v českom dabingu pochybnej kvality... Glosujem a ani neviem čo, ale Myzarey-chan to zachraňuje, ona dokonca číta i mangu - prosto narutard ako vyšitý! Čo sa teda týka čitateľov, ktorí o Narutovi nikdy nepočuli (alebo o ňom počuli len veľmi letmo), aj tí sa môžu začítať, pozor však na prehnanú hru na japanofila, ktorú do toho mieša autorka, mnou premenovaná na Hondu Civic - niekomu to nemusí byť po chuti, viem.

autorka pôvodného veľdiela: Honda Civic
glosátorky: Ayamee & Myzarey
článok pripravila: Ayamee

Part 1-Únos(medzera)(krátky dielik - našťastie)

"Tak holky, pre dnešok to stačí!/?/," vyhlási Yuuki po 4 hodinách skúšania si kostýmov na pripravovaný koncert. Celé ju to už prestalo baviť, lebo nevedela, či má kričať, či rozprávať milo, či používať rozkazovací podtón v hlase, či milý, lebo autorka jej nepísala podstatné interpunkčné znamienka na koniec vety. Tresla mikrofónom o zem a zaťala päste. "Do čerta s takým neschopným bohom!" zvrieskla. Autor nejakého diela bol totiž ako bohom všetkých postáv. (júúú, to sa mi páči, to budem používať, parádny termínus technikus!)

 

"No super!" vyhlási Hinata, ktorá obyčajne nerada odkladá gitaru. I jej tie divné zmeny v intonácii Yuuki išli na nervy. Bolo to ešte nepočúvateľnejšie než jej spev. Ešteže na koncertoch väčšinou spievala na playback.

 

"A ty čo? Väčšinou ťa od gitary doslova trháme, držíš sa jej zubami-nechtami a dokonca i vlasmi a teraz....(medzera)hmn...(medzera)už viem, ideš niekam s Narutom, čo?" opýta sa Ten Ten, ktorej meno by sa malo písať spolu, aby nevznikli nedorozumenia (nedorozumenia typu, že si niekto bude myslieť, že ide o preklep na štýl, že autorka, resp. boh chcel vlastne napísať "henten"?).

 

"Ehm...(medzera)no, mali sme ísť do kina o 16:05, o 18:11 na večeru a o 21:19 k nemu domov, musí to byť rýchlovka, lebo o 21:30 mám večierku, ale dneska má službu, tak to asi skrátime iba na tú rýchlovku," odfúkne si Hin všetok cukor zo šišky.

 

"Íiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiha, tak to ste mali dobre naplánované, no čo už, Yuuki treba strážiť?/!/," povie Ten ten Ten ten henten a skúma mikroskopom Yuuki, ktorá práve niečo píše.

V skutočnosti Yuuki nezaujímalo, že Hinata a Naruto potrebujú pracovať na svojom vzťahu. Ona potichu držala palce incestu Hinata + Neji (nie som si istá, kto tu drží palce incestu Hinata + Neji, keď sa s ním ozývate práve vy, slečno ^___^) (čiiiit, ja niiiič).

 

"Na! Tu máš. NA!" povie a podá Hin papierik. Ona si ho prečíta (hej, aj ja si ho chcem prečítať!) a otvorí ústa, odhalí umelé zuby.

 

"Ale Yuuki, to nemôžeš... Čo ak ťa bez ochrany zabijú a ja sa potom budem musieť stať lídrom skupiny miesto teba?! Hm, vlastne počkať... Zbohom, moja!"

 

"Ale prosím ťa. Tu to máš (moment, moment, čo? tie zuby?) (podľa mňa jej ako odškodné za to, že jej pôvodne mienila pokaziť plánovaný sex, nakreslila zlatú visa kartu...?) a ja idem skôr, aby ma Naruto nezastavil, že chce tú rýchlovku odo mňa. Sayooooooooooooooooooooooooooo!" preruší ju a odíde.

 

Vykračuje si po ceste z rozpadnutých domov a rozmýšľa. Z rozmýšľania ju vytrhne mobil. No normálne ju schmatol okolo pása a! *moment dramatického ticha, poprosím* Vyyyyyytrhol ju! (a nemohol by jej vytrhnúť napr. zub? to by bol normálny horor! si predstav mobil-zubára!) (nespomínaj mi zubárov, lebo sa úprimne rozplačem; v priebehu jedného a pol mesiaca tam mám ísť už tretí krát a vieš, akú mám fóbiu) (och, pardón, pardón, úprimne sa kajám, lebo o tej fóbii viem, mňa to len tak spontánne napadlo s tým zubárom, to nebolo nič osobné! gomene ^///^)

 

"Hai?" ozve sa, i keď ak už chcela byť múdra a prehnane poukazovať na to, že ona JE prosto wapanese, telefóny sa dvíhajú s "moshi moshi", aspoň tak to robí väčšina normálnych ľudí, síce neviem, čo akákoľvek forma slova "normálnosť" robí v tejto poviedke alebo čo to je.

 

"Yuuki, kde preboha si?" vykríkne Naruto, keďže ju ešte stále nenašiel a to už hľadal skutočne všade - v šuplíku s ponožkami, pod rohožkou v kúpeľni a dokonca i v nádobe na cookies.
 

"Na ceste domov... a... idem vynadať tomu bohovi."

 

"Čo ti šibe? Ako si mohla odísť bezomňa? Aj ja som mu chcel niečo povedať! Bodyguard? TAKTO TO NIKAM NEDOTIAHNEM! JA CHCEM BYŤ JAPONSKÝM CISÁROM, TAK MA BUDE MUSIEŤ KAŽDÝ UZNAŤ!"

 

"Ale kľud. Mám to už len 10 minút, ok?" (k bohovi to je len desať minút cesty? to idem aj ja za svojim bohom! Raitooo! *zasnený pohľad*) (nechytať, moje! XDD)

 

"Hai, anooo, joo, hej, yup, jep, oo, ye, ita, sim, oui, sí, da..." znova začne protestovať (protestovať? ja si protest predstavujem asi ako: "Nieeeeeeeeeeeeeeee!" - asi mám dáke divné zmýšľanie...). A to hneď v niekoľkých jazykoch, aby presne pochopila, aká bola jeho odpoveď a predišlo sa tak nepríjemným nedorozumeniam. Yuukina mozgová kapacita bola totižto... Veď to (u)vidíte na základe tu opisovaných udalostí...

 

"Damare! Sayoo," zastaví ho Yuuki a zloží. Japončina očividne viedla. Veľa z nej nevedela, iba ako povedať "sklapni" (hoci tento výraz sa zrovna kamarátom nerozpráva) a "zbohom". Ale to slušne vychovanej slečne, akou bola ona, predsa na bežnú zdvorilostnú komunikáciu stačilo. Pokračuje vo svojich myšlienkach (v čooom?) (v hre na myš a lienky).

 

Išla (pred chvíľou tu bol prítomný čas, tak som si myslela, že sa stane niečo zaujímavé, čo autorka resp. boh zdôrazňuje prítomným časom, a... nič, iba išla!) okolo jedného zlatníctva, kde uvedela krásne náušnice s náhrdelníkom. Boli zo zlata. Náušnice mali krásne smaragdové oko uprostred, navrchu zafírový nos a naspodu diamantové uši, podobne ako aj náhrdelník, ten mal však ústa a ruky, aby bolo zastúpených všetkých päť zmyslov. Aha, až teraz si všimla i prsteň s obrázkom Haleyho Joela Osmenta ako zastúpenie bájneho šiesteho zmyslu!

 

Odrazu začula sirény a otočila sa. Podrobný opis výkladu zlatníctva, ktorý, ako uvidíme, bude prekvapivo vlastne pointou celej tejto poviedky, keďže mu boh venuje až štyri riadky pozornosti, sa jej zrazu úplne vymazal z pamäte. Narazila do hrude neznámemu mužovi v maske princezny - bol totižto Halloween. Priložil jej nôž na krk a obtočil si ju okolo prsta.

 

Prišli policajti, respektíve odbehli od výkladu vedľajšej pekárne, kde bola čisto čírou náhodou celá policajná stanica práve na exkurzii, aby videla na vlastné oči, ako prebieha výroba ich najobľúbenejších šišiek (looooool). Z auta vystúpil jej otec (inak by ma celkom zaujímalo, ako sa najlepší agent FBI zjavil len tak, z ničoho nič na mieste činu - či náááhodou išiel okolo?) (aj on chcel šišku!). Nespoznal ju, lebo mala kapucňu na hlave (osvedčený trik na skrývanie sa! robí to veľa hviezd, ale každá, okrem Yuuki, prišla na to, že to si rovno môže na čelo napísať meno) a nôž pod krkom jej nedovolil vypustiť ani jednu hlásku. Mužovi sa totižto mierne pošmykla ruka, keď si uvedomil, že má ohromnú smolu - bol Halloween a on nedostal žiadne sladkosti, zajal tú otrasnú Yuuki a ako by to nestačilo, rovno pred zlatníctvom, vedľa ktorého bola na exkurzii za šiškami celá policajná stanica - a trošku jej prerezal hrdlo. A s hrdlom plným krvi sa dosť ťažko vypúšťajú hlásky...

 

Policajti začali tú vykecávačku (podľa mňa chcel boh povedať "vypočítavanku": "Eniki beniki kliki bé, abŕ, fábr, dominé, elce pelce do pekelce, odovzdajte nože a zajatnice!").

 

"Damare!" vykríkol a pritlačil jej nôž na krk, aby čepeľ mierne zastavila krvácanie, keďže mal od tej hnusnej krvi zasratú už celú ruku.

 

"Pusť ju, Uchiha Sasuke!" vykríkne jej otec.

 

Čo? Toto je ten zločinec, ktorého sa môj otec pokúša dolapiť už asi 6 rokov?" preháňalo sa jej hlavou. (aha, to vysvetľuje, prečo sa jej otec zjavil v deji, bože, to FBI je ale trápne, šesť rokov riešia jeden prípad?! hlavne že najlepší agent, pche, neschopák!)

 

"To vieš, Suzuki Akira" vykríkne a omráči Yuuki (ako, btw? tresol jej zbraňou po hlave?) (podľa mňa to prišlo akosi samo - pre tú stratu krvi z podrezaného hrdla prosto omdlela. konečne). Nevedel, ako inak má zareagovať, boh zase raz neuviedol interpunkciu.

 

Pri páde jej spadla kapucňa a odhalila sa jej znetvorená tvár. Posledné, čo počula pred omdlením a nastupovaním (a tak v stave bezvedomia riadne nastúpila, dokonca nezabudla ukázať nohavičky, resp. obnažené prirodzenie, ako to len hviezdy vedia...) do auta, bol krik jej otca.

 

"Zbohom, YUUKI! Pokojne si ju nechajte! Díky Sasuke, máš to u mňa! Poďte, chlapi, konečne si dáme šišku! O neho sa už postará moja dcéra!"